Na stránke Úradu vlády SR je materiál, ktorý požaduje vytvorenie Výboru pre práva
lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (ďalej len „Výbor pre
homosexuálov“). Uvedený materiál je ako prvý bod zaradený na najbližšie rokovanie vlády,
v stredu 3. 10. 2012.
Bližšie informácie sú na:
http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=21557
Zaskočilo ma odôvodnenie v časti vlastný materiál, ktorým je podložený vznik Výboru pre
homosexuálov. Dovolím si časť odcitovať:“ ... Ako najvhodnejšie riešenie sa javí zriadenie
osobitného výboru rady s názvom Výbor pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových
a intersexuálnych osôb, ktorý bude venovať tejto problematike pozornosť zo širokého a
odborného hľadiska a pomôže tak vláde Slovenskej republiky reagovať na medzinárodné
záväzky a odporúčania.“
O ktoré medzinárodné záväzky ide? Uvedené nie je nikde špecifikované. Faktom však je, že
Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť (ďalej len „Rada vlády
pre ľudské práva“) , pod ktorú má tento výbor patriť, už v súčasnosti má osem iných ľudsko-
právnych výborov.
Pokiaľ ide o naše medzinárodne záväzky, ktoré vyplývajú z medzinárodných zmlúv, žiaden
z nich nevyžaduje vytvorenie Výboru pre homosexuálov. Všetky z nich však požadujú
o.i. zákaz diskriminácie z rôznych dôvodov. Napríklad Dohovor o ochrane ľudských práv
a slobôd (Rada Európy, .r. 1951) v čl. 14 vymedzuje zákaz diskriminácie takto:
„Užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom musí byť zabezpečené bez
diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk,
náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k
národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.“
Treba jasne a na rovinu povedať, že žiaden medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská
republika viazaná, ju nezaväzuje k tomu, aby vytvárala nadštandardné (osobitné) práva pre
skupinu osôb z dôvodu sexuálnej orientácie. Pokiaľ ide o homosexuálov, v Slovenskej
republike majú garantované všetky ľudské práva a slobody, tak ako ostatní občania.
Z dôvodu svojej sexuálnej orientácie nie sú znevýhodňovaní a ani diskriminovaní.
Vráťme sa však k faktu, že už v súčasnosti má Rada vlády pre ľudské práva 8 výborov.
Jeden z nich je Výbor pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu
a ostatných foriem intolerancie. Taktiež existuje Radou vlády pre ľudské práva zriadená
Pracovná skupina pre práva neheterosexuálnych osôb. Je potrebné vytvárať ďalšiu
inštitúciu? Som presvedčený, že pokiaľ ide o oblasť diskriminácie, existuje faktická
(skutočná) diskriminácia u iných skupín obyvateľstva ako sú homosexuáli. Identifikujem tri
skupiny obyvateľstva, u ktorých najčastejšie dochádza k reálnej diskriminácii. Sú to:
1. Absolventi stredných a vysokých škôl, keď si po skončení školy hľadajú prvé
zamestnanie. Veľakrát sa stretávajú s takmer neprekonateľným prekážkami, ktoré sa
týkajú požiadaviek praxe, hoci ju v požadovanom rozsahu nemohli nadobudnúť.
2. Rodiny s deťmi, osobitne matky, ktoré sa starajú o deti. Ich starostlivosť o výchovu
budúcich platiteľov daní, sociálnych odvodov, je často zo strany štátu a spoločnosti
zaznávaná a nedocenená. Znevýhodňovanie sa prejavuje často, keď si po skončení
rodičovskej dovolenky hľadajú vhodné zamestnanie.
3. Ľudia po 50. roku veku života, ktorí sú často znevýhodňovaní a neraz až
diskriminovaní, najmä pokiaľ ide o ich ďalšie zamestnávanie.
Som silne presvedčený, že jednou zo základných povinností vlády je vytvárať podmienky
pre rozvoj a plnohodnotný život všetkých obyvateľov. Napr. Vytvorením výboru pre práva
rodiny.
Ak vláda SR považuje za potrebné vytvárať pri Rade vlády pre ľudské práva ďalšiu inštitúciu,
nemal by to byť Výbor pre homosexuálov. Mohol by to však byť výbor, ktorý by podporoval
realizáciu sociálno– ekonomických práv občanov, osobitne práva na prácu a pomáhal rodine.
Uvedené by bolo v súlade s čl. 41 ústavy SR, z ktorého si dovolím časť uviesť: „Manželstvo,
rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona“.....„ Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú
právo na pomoc štátu“. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala presadiť
dôsledné uplatňovanie základnej zásady Zákona o rodine, kde sa uvádza, že manželstvo je
jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, ktorý má spoločnosť chrániť a napomáhať jeho
dobro.
Ak chce vláda so skutočnou diskrimináciou vážne bojovať, mala by ju riešiť. Inak
hrozí, že bude iba vytvárať nadbytočnú inštitúciu. Výbor pre homosexuálov v konečnom
dôsledku bude riešiť iba zdanlivé problémy alebo problémy, ktoré sú súčasnou platnou
legislatívou pokryté napr. dedenie, informovanie o zdravotnom stave a iné. Skutočné oblasti,
kde najčastejšie dochádza k diskriminácii veľkej časti občanov, však nebudú riešené.
Martin Dilong, autor je právnik
V Bratislave 28. 9. 2012