analýza Mareka Michalčika z Fórum života
12. júna máme jednu z mála možností ovplyvniť stav našej spoločnosti výberom kandidátov, ktorí nás budú zastupovať v zákonodarnom zbore. V nasledujúcom príspevku vám ponúkame priblíženie aktivít jednotlivých politických strán za posledné štyri roky a stručnú analýzu ich volebných programov z pohľadu bioetických a kultúrno-spoločenských otázok, ktorým sa Fórum života dlhodobo venuje.
Mozaika udalostí za obdobie 2006-2010
Jedno z opakujúcich sa posolstiev vlády, ktoré bolo niekoľkokrát potvrdené aj konkrétnymi činmi, je podpora propagácie homosexuálneho životného štýlu a tichá podpora prijatia zákona o registrovaných partnerstvách. Medzi najčastejších podporovateľov patril predovšetkým podpredseda vlády Dušan Čaplovič, ktorého Sekcia ľudských práv a menšín na Úrade vlády financovala v roku 2007 projekt „Sme tu – dni inakosti“ aj zo zdrojov štátneho rozpočtu. Čaplovič sa počas celého obdobia niekoľkokrát pozitívnym spôsobom vyjadril k téme prijatia zákona o registrovaných partnerstvách, na ktorý ale podľa neho spoločnosť musí dozrieť. Propagáciu homosexuálneho životného štýlu podporil aj minister kultúry Marek Maďarič, keď zo zdrojov svojho ministerstva financoval Filmový festival Inakosti 2009. Minister zahraničných vecí Ján Kubiš sa zasa 7. 5. 2008 v Rade Európy pridal k ministrom Európy, ktorí podpísali návrh dohovoru umožňujúceho adoptovanie detí homosexuálmi. Dohovor premiér Fico zatiaľ nepodpísal.
Počas vlády R. Fica pokračoval seriál pokusov o prijatie „Národného programu ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia“. Ďalšiu verziu programu (už tretiu od roku 2003) navrhlo ministerstvo zdravotníctva v novembri 2007. Po veľkom boji, v ktorom významnú úlohu zohralo aj Fórum života (napr. zorganizovaním protestného zhromaždenia občanov pred úradom vlády SR v apríli 2008), vláda od programu upustila v novembri 2008. Avšak už v januári 2009 predložila inovovaný národný program, v ktorom okrem zmeneného názvu zostala väčšia časť predchádzajúceho materiálu nezmenená. Napokon ale aj túto verziu vláda v predvolebnom roku odložila na neurčito.
Za pozitívne treba považovať rozhodnutie ministerstva školstva z roku 2007 neschváliť učebnice sexuálnej výchovy z dielne Slovenskej spoločnosti pre plánované rodičovstvo.
Najvýznamnejšou udalosťou z hľadiska ochrany života, ktorá sa udiala počas obdobia dosluhujúcej vlády, je nesporne rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 4. 12. 2007 vo veci potratového zákona a vyhlášky. Aj keď sa jedná o rozhodnutie mimo kompetencie vlády, je potrebné zdôrazniť jeho veľký význam na vnímanie problematiky v budúcnosti a to aj z hľadiska politického. Toto rozhodnutie značne limituje legislatívne možnosti parlamentu meniť veci v prospech ochrany života. Ústavní sudcovia totiž rozhodli, že umelé potraty do 12. týždňa na žiadosť ženy (t. j. bez udania dôvodu) sú v súlade s ústavou.
Rozhodnutie ústavného súdu vo veci potratov inšpirovalo Ministerstvo zdravotníctva SR k novele umožňujúcej rozšíriť možnosť vykonať potrat z genetických dôvodov z 12-tich na 24 týždňov. Napokon návrh ministerstva zostal zmrazený.
V roku 2008 sa o slovo prihlásil minister spravodlivosti Štefan Harabin a predložil ideový návrh rekodifikácie súkromného práva, v ktorom navrhol nový inštitút predmanželských zmlúv a možnosť rozvodov dohodou. Vláda začiatkom roka 2009 zámer odsúhlasila aj napriek odporu cirkví a pro-family skupín.
V septembri 2008 Národná rada SR v hlasovaní odmietla návrh poslanca Petra Gaburu na zákaz umelých potratov v pomere 36 za, 33 proti, 50 sa zdržalo hlasovania.
Minister zahraničných vecí Ján Kubiš presadil umiestnenie jednej z hlavných kancelárií Populačného fondu OSN v Bratislave, ktorý je neslávne známy podporovaním čínskej politiky jedného dieťaťa a podporou potratov najmä v krajinách tretieho sveta. Nový minister Miroslav Lajčák napokon v júni 2009 od dohody s fondom odstúpil.
Jediná pozitívna legislatívna zmena v otázke potratov na Slovensku za sledované obdobie sa nerodila ľahko. Prvýkrát bol predložený návrh na zlepšenie informovanosti žien pred plánovaným potratom z dielne KDH začiatkom roku 2008. Po dvojnásobnom odklade v pléne napokon poslanci návrh odmietli. Úprava bola prijatá až na druhý pokus o rok neskôr v júni 2009, ktorý spolu predložili poslankyňa Ľ. Mušková a Š. Zelník, už s pomerne širokou podporou poslancov. Treba zdôrazniť, že nešlo o vládny návrh zákona, ale o spoločné úsilie predovšetkým poslancov opozície a malej časti koalície.
Ministerstvo zdravotníctva na prijatý zákon nezareagovalo ochotou pri jeho napĺňaní, ale práve naopak, predložilo novelu, ktorá mala veci vrátiť takmer do pôvodného stavu a poslancami prijatú pozitívnu zmenu úplne znehodnotiť. Vďaka vyvolanému občianskemu tlaku aj zo strany Fóra života napokon ministerstvo od tejto novely upustilo.
Vládou podporovaný zákon o sociálnych službách, ktorý bol schválený vďaka hlasom koalície, vošiel do platnosti začiatkom roku 2009. Zákon zaviedol preferovanie štátnych sociálnych služieb a diskrimináciu ostatných poskytovateľov. Výrazne tiež limituje možnosť výberu sociálnej služby pre klientov. Kvôli tomuto zákonu sú teraz mnohé neziskové organizácie, ktoré poskytovali kvalitné sociálne služby, pred zánikom, niektoré už zanikli. Takto ohrozené sú teraz napríklad aj hospice!
Vo februári 2010 neprešli v NR SR dva návrhy zákonov. Prvý návrh poslancov za KDS mal zaviesť povinnosť informovania o negatívnych účinkoch hormonálnej antikoncepcie a druhý návrh z dielne Petra Gaburu mal zadefinovať v ústave ochranu života od počatia.
Pre úplnosť je ešte vhodné uviesť, že premiér Fico presadil v apríli 2008 aj s podporou SMK ratifikáciu Lisabonskej zmluvy v NR SR. Lisabonská zmluva je z pohľadu ochrany života, manželstva a rodiny veľmi sporným dokumentom, ktorý vytvára veľkú obavu zo sudcovského aktivizmu. Ten môže byť v budúcnosti hlavným problémom nielen pri obhajovaní práva na život, ale aj iných základných ľudských práv.
Zhodnotenie vlády súčasnej koalície
Z uvedenej mozaiky udalostí sa dajú vyvodiť dva základné uzávery: Add 1. Ficova vláda nebola pro-life ani pro-family. Vyplýva to z množstva aktivít a predložených návrhov priamo namierených proti životu a rodine. Add 2. Hodnoty ochrany života, manželstva a rodiny nie sú pre vládne strany dôležité. Je to zrejmé z mnohých ústupkov, ktoré Ficovi ministri alebo aj priamo vláda boli ochotní urobiť po tom, čo sa ukázalo, že ich zámer naráža na odpor.
Sme na štartovacej dráhe ďalšieho volebného obdobia, v ktorom by podľa prieskumov mal zostavovať vládu opäť Smer. Aký bude Smer po voľbách v porovnaní s tým ako ho poznáme teraz? Čo možno od neho očakávať v otázkach bioetiky, manželstva a rodiny? Je takmer isté, že bude pokračovať vo svojej politike prispôsobovania sa. Iste sa čiastočne prispôsobí svojim novým politickým partnerom avšak zároveň aj zázemiu európskych ľavicových strán a trendom, ktoré tieto strany nasledujú. Aj keby Smer v budúcom období mal za partnera stranu, ktorá by ho v týchto otázkach „krotila“, bude zároveň podliehať vplyvom z Európy a celospoločenským trendom, ktoré ho budú tlačiť, aby sa prispôsobil v bioetických a kultúrno-spoločenských témach ľavicovému pohľadu. Existuje reálne riziko, že ak nebude mať naporúdzi nejaké veľké témy, akými boli v tomto období prijatie eura či boj s hospodárskou krízou, časť jeho predstaviteľov si môže hľadať agendu práve vo vodách bioetických a kultúrno-spoločenských otázok, avšak z perspektívy „pro-choice“.
Počas posledných štyroch rokov sa preukázal trend, kam chce Smer Slovensko smerovať. Tým smerom je – socializmus. A to je veľmi nebezpečné. Socializmus znamená nerešpektovanie individuálnej slobody, ľudskej dôstojnosti, autonómie rodiny a občianskej spoločnosti. Niektoré z týchto negatív sa jasne ukázali už počas aktuálneho vládnutia Smeru (napr. v prípade zákona o sociálnych službách či diskriminácii neštátnych škôl). Ak bude súčasná garnitúra na čele so Smerom pokračovať pri moci aj po júnových voľbách, je celkom zrejmé, že k socializmu sa ešte viac priblížime, so všetkými jeho negatívami, ktoré si ešte mnohí z nás dobre pamätajú spred roka 1989.
Obidvaja menší politický partneri v koalícii, HZDS a SNS, pôsobili vo vzťahu k bioetickým otázkam podobným dojmom ako SMER, s výnimkou jasnej profilácie SNS v otázke nesúhlasu s registrovaným partnerstvám, ktorý je žiaľ vyjadrovaný nekultúrnym spôsobom, a tak je otázne, či to nie je z pohľadu tejto témy kontraproduktívne. Vo viacerých hlasovaniach o bioetických otázkach najväčšiu skupinu z koaličných strán tvorili vždy poslanci, ktorí sa zdržali hlasovania. Aj to veľa hovorí o ich postojoch.
V posledných štyroch rokoch sa stretli v koalícii strany, pre ktoré etické otázky súvisiace z ochranou života, manželstva a rodiny boli nepríjemnými otázkami, ktorým sa snažili vyhýbať. Vďaka nezáujmu o tieto témy koalícia nenarobila veľa zla, sama neurobila nič pre zlepšenie situácie nenarodených detí, ochrany manželstva a rodiny (prijatý zákon o zlepšenom informovaní žien mal omnoho väčšiu podporu v opozícii) a ostatným zlepšiť situáciu zabraňovala (predovšetkým blokovaním opozičných návrhov). Vládne strany nám svojim štvorročným vládnutím ukázali, že hlas venovaný v nastávajúcich voľbách niektorej z nich, je z hľadiska hnutia za život prepadnutým hlasom.
Väčšinový nezáujem, jedna priama hrozba a jedna dobrá správa
Pre prípravu tohto článku som si jednoduchým spôsobom pomocou vyhľadávania kľúčových slov (napr. interrupcia, bioetika, ľudská dôstojnosť, eutanázia) v texte urobil rýchlu analýzu volebných programov jednotlivých strán. Okrem KDH som tieto termíny nenašiel ani v jednom programe niektorej z relevantných strán, ktoré sa v prieskumoch pohybujú na úrovni minimálne piatich percent (s jednou výnimkou, ktorú uvádzam nižšie). Počas posledných dvanástich rokov je možné na základe predkladateľov zákonov a noviel, ktoré sa dotýkali bioetických otázok a analýzy hlasovaní o týchto normách, jasne ukázať, že tieto otázky sa v prospech života a rodiny snaží riešiť iba KDH (neskôr aj KDS, ktorá ale v týchto voľbách nekandiduje). Ostatné strany, vrátane opozičných SDKÚ a SMK, takmer vôbec neprichádzajú s takýmito návrhmi a pomerne často tieto návrhy ani nepodporujú. V žiadnej zo strán, v ktorých sa nájdu jednotlivci zastávajúci ochranu života a rodiny, sa doteraz nerozvinuli seriózne platformy v rámci strany, ktoré by boli „za život“. Treba povedať, že s výnimkou Aliancie nového občana (ANO), ktorá pôsobila v parlamente ešte v minulom volebnom období, sa zo strany politických strán zvyčajne nejedná o nejaké otvorené propagovanie „pro-choice“ ideológie, ale skôr o ignoráciu, a nezáujem o tieto témy. Preto, za najsmutnejšiu správu pred voľbami do NR SR možno považovať skutočnosť, že bioetické otázky politické strany na Slovensku nezaujímajú a nie sú pre ne politickými témami. Tento nezáujem je širokospektrálny, nejedná sa iba o súčasné vládne strany a nejde iba o jednorazovú záležitosť volebných programov na rok 2010, je to dlhodobá záležitosť.
Výnimku zo spomínaného stavu tvorí novosformovaná strana Sloboda a solidarita (SaS). Tá vo svojom volebnom programe priamo sľubuje zavedenie registrovaných partnerstiev pre páry rovnakého pohlavia, zjednodušenie rozvodov, zavedenie inštitútu predmanželskej zmluvy. V otázke potratov sa vyslovuje za zachovanie súčasného právneho stavu. Otázne zostáva, ako sa strana postaví k problematike eutanázie, výskumu na emryách a ďalším témam. Z programu SaS a z vyjadrení jej predstaviteľov vyplýva, že strana sa chce orientovať politicky liberálne vrátane bioetických a kultúrno-spoločenských otázok. Túto líniu strana jasne vyjadrila nomináciou Jána Oravca za jednotku na kandidátke SaS k posledným eurovoľbám, ktorý sa vyslovil za možnosť umelého potratu na žiadosť ženy až do narodenia. Do budúcnosti možno očakávať, že SaS zdvihne zástavu tvrdého liberalizmu, ktorou naposledy na slovenskej politickej scéne mávala ANO, a preto ju možno považovať z nášho hľadiska za najväčšiu hrozbu do budúcnosti.
Na druhej strane, je tu aj dôvod na nádej a optimizmus. Dobrá správa znie, že máme aspoň jednu stranu - KDH, pre ktorú je ochrana ľudskej dôstojnosti od počatia po prirodzenú smrť a manželstva témou. V mnohých parlamentoch v krajinách Európy takýto typ strany úplne absentuje. Ani KDH však nie je imúnne voči trendu vyhýbaniu sa týmto témam. Aj v tejto jedinej strane existujú tendencie, ktoré tlačia na to, aby KDH týmto otázkam neprikladalo až takú dôležitosť (najvýraznejšie sa to prejavilo snáď v podpore kandidatúry Ivety Radičovej na post prezidentky SR). Takže odkaz znie: voľte KDH a neprestávajte dávať svojim poslancom spätnú väzbu o tom, ako ste spokojní s napĺňaním cieľov v oblasti ochrany života, ľudskej dôstojnosti, manželstva a rodiny.
Záver
Z hľadiska historickej skúsenosti z pôsobenia politických strán na Slovensku, z hľadiska obsahu politických programov jednotlivých relevantných strán, z hľadiska volebného systému v našej krajine je najväčšou istotou pre ochranu hodnôt ľudskej dôstojnosti, manželstva a rodiny dať v nastávajúcich voľbách hlas KDH.
Otázky ochrany života, manželstva a rodiny nie sú jedinými, ktoré sú dôležité. Avšak nesporne patria medzi súčasné kľúčové témy, ktoré vytvárajú základ na správne umiestnenie ostatných politických cieľov do logického rámca. Až uvedomenie si hodnoty ľudskej bytosti a hodnoty vzájomných najužších vzťahov dáva zmysel ekonomike, zamestnanosti, vzdelávaniu, výskumu i zdravotníctvu. Ak obídeme tieto základné otázky v politickom živote, politika nebude službou človeku, ale stretom záujmových síl, v ktorom budú vyhrávať tí mocnejší. Preto je povinnosťou nás všetkých pomáhať celej politickej elite, aby sa zaoberala týmito otázkami na najvyššej politickej úrovni.