Pán premiér, máte v týchto dňoch veľa problémov – sestričky, učitelia, kritický biskup, masáže, alobal, CéTéčko, kompa, hanbaté obrázky Vašej asistentky... Ale dovoľte mi, pán premiér, predsalen Vám pripomenúť, že dnes je to rok od udalosti a miliónového voličského vzopätia sa, ktoré v občianskych dejinách samostatného Slovenska nemá obdobu.
Pán premiér,
v týchto dňoch sa na Vás valí problém za problémom – sestričky Vám najskôr stanujú v mrazoch pod oknami, potom vyčerpané dajú výpovede, lebo už nevládzu bojovať s vyciciavačmi zdravotníctva; biskup Lach sa stavia proti zastrašovaniu sestier a vyzýva Vás a oligarchov, aby prestali človeka brať ako zdroj zisku a vyzýva ich k úcte k ľuďom; poskytovatelia sociálnych služieb Vám spia pred Úradom vlády v starých posteliach a žiadajú rovný prístup, aby nemuseli starčekom namiesto starostlivosti ordinovať odchod domov (možno) za smrťou; z ničoho nič sa objaví nejaká iniciatíva A dosť! žiadajúca seriózny prístup vlády ku kolabujúcemu školstvu a k nej sa vytrvalci na dlhé trate - učitelia - pustia do ostrého štrajku a nie a nie niečo urobiť pre ten Váš štát; do toho odhalenia Vašej obľuby masáží, alobalu, CéTéčiek, komp, služieb tety Anky či asistentiek fotiacich hanbaté obrázky, o ktorých si píšu aj americké noviny. Je toho dosť, pán premiér na pobirmovaného... A ktovie čo sa na Vás ešte zosype za ten predvolebný mesiac.
Ale dovoľte mi, pán premiér, predsalen Vám pripomenúť jedno výročie, možno by sme ho mohli aj spolu osláviť. Dnes je to rok od udalosti a miliónového voličského vzopätia sa, ktoré v občianskych dejinách samostatného Slovenska nemá obdobu. Som presvedčený, že o nej ešte história bude hovoriť. A budú to slová uznania odvahy a zdravého rozumu tých ľudí, ktorým záleží na deťoch, na rodine a manželstve, ľudí, ktorí našli odvahu postaviť sa totalite „jediného správneho“ homo-pozitív názoru, slová o tom, ako napriek masáži (tentokrát mediálnej a lobisticko-bruselskej) sa pár zanietencom podarilo zmobilizovať národ, aby vstal z pohodlia domova a vo februárových mrazoch šiel hlasovať za rodinu. Nie za vyššie sociálne dávky, lež za hodnotu (!) rodiny ako takej, za práva detí na otca a mamu v adopcii, za právo rodičov viesť svoje deti v intímnej oblasti podľa hodnôt, ktoré vyznávajú. Skoro milión zodpovedných voličov povedalo, pán premiér, na akých hodnotách stojí táto krajina. Ja som na nich hrdý a Vy?
Je pravda, že referendum, žiaľ, vysokú latku nepreskočilo a je načim porozmýšľať, či ľuďom nedať do rúk viac zodpovednosti znížením referendového kvóra. Možno by to motivovalo prísť aj tých, ktorí zostali doma. O nich môžeme len pouvažovať, či ich odradil mráz, či štvavá antikampaň médií, ktorá vyplavila onakvejšiu žumpu z našich mienkotvorcov, či ich chronická nevoličskosť, ktorú uplatňujú aspoň v miere 40%-nej pri každých voľbách a liekom na ňu by boli povinné voľby.
Vy, pán premiér, viete lepšie ako ja, čo nemám také dobré prieskumy v rukách, že to boli najmä Vaši voliči a voliči KDH, ktorí prišli zastávať rodinu, manželstvo a deti. Viete aj to, že hoci volič má krátku pamäť, na strunu sociálnych experimentov neradno hrať, lebo sa hneď ozýva Cirkev, farári kážu o kadejakých rodových ideológiách a aktivisti Vás rušia z pokojného biznisovania, ehm, vládnutia.
Preto nerozumiem, pán premiér, prečo ste toľkokrát ustúpili diktátu homoaktivistov, ktorých môžeme spočítať na prstoch dvoch ľudí a ešte nám nejaké zostanú. Nerozumiem, prečo ste
- 11 dní po referende (a v kontexte Národných pochodov za život, čo boli najväčšie demonštrácie po Novembri 1989) prijali tzv. Stratégiu ľudských práv. Táto je, priznajme si, o LGBTI. Asi ste ju popri miliardách povinností nečítali, no viac ako dva roky ju procesne aj obsahovo pripomienkovali takí, ako vyvolali miliónové referendum.
- vypracovávali s ministerstvami až do konca roka 2015 Akčný plán LGBTI, v ktorom sa píše aj o preškoľovaní novinárov, učiteľov, zdravotníkov či prepisovaní učebníc pre naše deti (!)
- vytvorili namiesto „Výboru pre rodinu a zastavenie vymierania Slovenska“ Výbor pre 0.4%-nú LGBTI, ktorý sa už na druhom zasadnutí prihlásil k tvrdej homoloby - napriek upozorneniam Vášho ministra Boreca, predsedu výboru, že sú v rozpore s právom SR, si odsúhlasil Jogyakartské princípy.
- pridali k takmer 1 000 000 eúr od zahraničných homolobistov desaťtisíce z našich daní na kadejaké mimovládky, ktoré chcú preškoľovať Slovensko k otvorenosti k sociálnym experimentom s deťmi či premietajú erotické „inakšie“ filmy.
Pán premiér, nemôžete kašlať na učiteľov, sestričky, na 85 000 pochodujúcich za život a rodinu a už vôbec nie na skoro 1000000 voličov chrániacich hodnotu rodiny v referende. Zvlásť, keď sú to Vaši voliči, ktorí Vám pred rokom 7. februára jasne povedali, že si takéto sociálne experimenty vôbec neželajú. Idú voľby, pán premiér.
Tomáš Kováčik
spoluorganizátor Referenda o ochrane rodiny a Národných pochodov za život
PS: Pán premiér, ešte jedna faktická - rodinná politika nie sú sociálne dávky, ani balíčky. Tie nosí Mikuláš. Rodinnú politiku tu ešte stále nemáme, lebo tu, žiaľ, stále nikto nerieši vymieranie Slovenska, nikto nepomáha zodpovedným viacdetným rodinám, nikto sa nesnaží, aby sa rodilo viac detí a aby rodiny boli stabilnejšie. Demografiu asi začnú riešiť až štátnici, ktorí vidia ponad 4 roky vlády. Už aby to bolo...