SME 25. 6. 2011
Verejné inkubátory pre nechcené deti narazili na odpor OSN. Česku ich odporúča zrušiť. Prekáža jej, že baby boxy nezaručujú deťom právo na identitu. Aj od Slovenska môže chcieť, aby ich zrušilo.
BRATISLAVA. Aj Slovensko zrejme bude musieť riešiť, či zruší hniezda záchrany, do ktorých môžu matky uložiť nechcené deti.
Zrušenie takzvaných baby boxov Česku odporúča Výbor OSN pre práva dieťaťa, podľa ktorého porušujú Dohovor o právach dieťaťa. Slovenskému členovi výboru Petrovi Guráňovi prekáža, že deti, ktoré končia vo verejných inkubátoroch, nepoznajú svojich rodičov. „Podľa dohovoru každé dieťa má právo poznať svojich rodičov.“
Podľa OSN má Česko namiesto hniezd zabezpečiť prevenciu. Občanov má viesť k plánovanému rodičovstvu, aby sa nechcené deti nerodili. V Česku funguje 44 hniezd záchrany, od roku 2005 v nich našli 50 bábätiek.
U nás odložili 30 detí
Baby boxy
- ide o verejné inkubátory pri nemocniciach,
- sú určené matkám, ktoré sa chcú zriecť nechcených bábätiek,
- matky majú zaručenú anonymitu,
- po ošetrení sa deťom hľadá adoptívna rodina,
- deti, ktoré sa nepodarí adoptovať, vyrastajú v detských domovoch,
- na Slovensku funguje 16 hniezd záchrany, sú vo väčších mestách,
- od roku 2004 v nich našli 30 odložených detí.
Baby boxy na Slovensku zastrešuje občianske združenie Šanca pre nechcených. Prvý sa objavil v roku 2004, v súčasnosti ich je 16. „Lekári v nich už objavili 30 bábätiek,“ povedala pracovníčka združenia Alena Petrželková.
V prípade, že české úrady budú chcieť hniezda záchrany zrušiť, združenie je odhodlané protestovať. „Na obranu českých kolegov vystúpime aj na medzinárodnej úrovni,“ hovorí Petrželková.
Tému zrejme bude preberať aj Európsky parlament. Slovenská europoslankyňa Anna Záborská z KDH chce predložiť návrh deklarácie, ktorá sa hniezd zastane. Verejné inkubátory podľa nej prispievajú k záchrane detí v ohrození života.
Baby boxy zriadili aj v Maďarsku, Švajčiarsku, Nemecku alebo v Rakúsku. Matka, ktorá sa rozhodne nechceného bábätka zriecť, má zaručenú anonymitu. Podľa zákona jej nehrozí nijaký trest za opustenie dieťaťa.
Bez hniezd by vraj zomreli
„Argumenty OSN sú absolútne nepochopiteľné. Baby boxy pomáhajú zachrániť životy. Bez nich by matky nechcené deti zabili alebo hodili do smetiaka,“ myslí si Ludvík Hess, ktorý v Česku rozbiehal hniezda záchrany.
O odpor proti baby boxom sa podľa Hessa postaralo české ministerstvo zdravotníctva. „Ministrovi Leošovi Hegerovi z princípu prekáža ich fungovanie.“ Ministerstvo svoj postoj neprezradilo. Na otázky včera nereagovalo.
Guráň tvrdí, že českými hniezdami sa začali zaoberať po upozornení niektorých mimovládnych organizácií. Menovať ich nechcel.
Vo výbore sa podľa Guráňa nenašiel nikto, kto by verejné schránky pre deti obhajoval. „Je viac než pravdepodobné, že výbor bude rokovať aj o slovenských inkubátoroch.“
Lekár príde za pár minút
Po vložení bábätka do hniezda sa do piatich minút spúšťa signál, ktorý privolá lekárov. Zákon umožňuje nemocniciam požiadať súd o zverenie novorodenca do náhradnej starostlivosti ihneď po prijatí. Podľa Petrželkovej pre väčšinu detí sa už našli adoptívni rodičia. Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Ivana Uhliarika z KDH neodpovedalo, či fungovanie baby boxov podporuje.
Štát v minulosti prispel na ich zriaďovanie. Združenie Šanca pre nechcených zbieralo peniaze aj cez verejnú zbierku, prispeli aj súkromné firmy. Hess ich v Česku financuje iba z darov.
Matky by deti nevraždili
Hniezda záchrany porušujú medzinárodný dohovor, tvrdí člen Výboru OSN pre práva dieťaťa PETER GURÁŇ.
Prečo OSN chce, aby Česko zrušilo baby boxy?
„Baby boxy porušujú Dohovor o právach dieťaťa, ktorý každému dieťaťu garantuje právo na identitu, čiže právo poznať svojich rodičov.“
Obhajcovia hniezd záchrany tvrdia, že ak by neboli, nechcené deti nemusia prežiť.
„Často sa hovorí, že zachraňujú ľudský život. Nikde nie je dokázané, že matky by deti zavraždili alebo odložili do kontajnera, ak by baby boxy neboli. Na takýchto deťoch neboli náznaky, že by sa s nimi zle zaobchádzalo, boli umyté aj pekne oblečené.“
Ale nedá sa to vylúčiť. Nie je právo na život nadradené právu na identitu?
„Ak sú neznámi rodičia, môže sa stať, že lekári nevedia dieťaťu pomôcť pri zdravotných komplikáciách, lebo nepoznajú, akými chorobami trpí matka. Odporúčajú sa preto alternatívy, jednou sú utajené pôrody. Dokumenty o rodičoch by mohli byť do 18 rokov veku v sejfe, ale boli by pre prípad potreby.“
Vo výbore ste hlasovali. Aký bol váš postoj?
„Nebolo treba hlasovať, bol to jednoznačný postoj celého výboru.“
Týka sa odporúčanie aj Slovenska?
„Odporúčania sú iba pre danú krajinu. Podobná situácia môže prísť, keď sa bude rokovať o Slovensku.“
Chcete, aby sa u nás zrušili baby boxy?
„Radšej by som bol, keby sa využívali iné formy, trebárs spomínaný utajený pôrod. Keď tehotná mamička nechce, aby o tom vedelo okolie, môže porodiť v inom meste alebo odísť do detského domova na opačnom konci republiky.“
Dvojičky prišli o mamu už dva razy
Štát umožňuje matkám prehodnotiť rozhodnutie a vziať si späť odvrhnuté dieťa. K potomkom sa prihlásili štyri matky.
BRATISLAVA. Prvé dieťa, ktoré lekári našli v slovenskom hniezde záchrany, onedlho nastúpi do školy.
Hviezdičku, ako ju volali doktori, matka vložila do prešovského verejného inkubárota v apríli 2005. „Dievčatko žije v adoptívnej rodine,“ vraví Alena Petrželková z občianskeho združenia Šanca pre nechcených.
U náhradných rodičov vyrastá väčšina z 30 bábätiek, ktoré skončili vo verejných schránkach pri nemocniciach. Iba tri vychovávajú vlastné mamy.
Matka má podľa zákona možnosť získať dieťa späť, ak ešte nie je adoptované. O zverení do opatery rozhoduje súd po potvrdení materstva.
„Záujem prejavila aj mama dvojičiek Paťka a Paťky. Neskôr sa ukázalo, že o deti jej vôbec nešlo,“ povedala Petrželková. Dvojičky krátko po narodení objavili v prešovskom hniezde, po medializovaní prípadu sa matka prihlásila a žiadala o ich vrátenie. „Na rozdiel od troch predchádzajúcich mamičiek nechcela, aby návrat prebehol v tichosti. Vhod jej padli peniaze zo zbierky, ktoré ľudia posielali.“
Prípad sa stal pred dvomi rokmi. Dvojičky už s matkou nebývajú, vyrastajú v detskom domove. Podľa Petrželkovej matka má doma tri z jedenástich detí.
Ludvík Hess, ktorý v Česku inicioval založenie baby boxov, tvrdí, že o návrat bábätiek požiadali tri matky. „Dievčatko Sonička, ktoré bolo prvým českým bábätkom z hniezda, je v opatere svojej babičky,“ spomína Hess. Aj u západných susedov si väčšinu nechcených detí už adoptovali náhradné rodiny.
Politikov pobúrila požiadavka zrušenia
Hniezda záchrany majú svoje opodstatnenie, hovorí koalícia aj opozícia.
BRATISLAVA. „Právo na identitu musí ísť bokom, ak chceme, aby matky nezabíjali svoje deti, o ktoré sa nedokážu postarať,“ myslí si člen parlamentného výboru pre zdravotníctvo Peter Kalist z SaS.
Postoj OSN sa nepáči ani Ivanovi Chabanovi z SDKÚ, ktorý je lekár. Medicína si podľa neho poradí aj pri prípadných zdravotných komplikáciách dieťaťa. „Aj keď sa nepoznajú choroby, ktoré sa v rodine objavili, vyšetreniami sa dajú ľahko odhaliť.“
Člen Výboru OSN pre práva dieťaťa Peter Guráň kritizuje, že baby boxy neumožňujú, aby dieťa spoznalo svojich rodičov, čo môže sťažiť jeho prípadnú liečbu.
„Hniezda treba jednoznačne zachovať, chránia životy,“ domnieva sa exminister zdravotníctva Richard Raši zo Smeru.