Príhovor Benedikta XVI. vo Westminsteri na stretnutí so zástupcami občianskej spoločnosti

6,507
Kultúra života

Veľká Británia (17. septembra, RV) - V piatok po 17- tej hodine miestneho času sa pápež premiestnil do Westminsterskej siene s takmer tisícročnou históriou v londýnskej štvrti Westminster. Práve tam mal Svätý Otec na programe stretnutie so zástupcami občianskej spoločnosti, akademickej obce, kultúrneho a podnikateľského sveta, ako aj s diplomatickým zborom a náboženskými predstaviteľmi. Ide o historicky najdoležitejši pápežov prejav vôbec o ktorom sa bude ešte dlho hovoriť.
 

Pán predseda,


ďakujem vám za slová privítania, s ktorými ste sa na mňa obrátili v mene tohto zhromaždenia. Keď sa na vás obraciam, uvedomujem si privilégium, ktoré sa mi dostalo, hovoriť k britskému ľudu a jeho zástupcom vo Westminsterskej sále, budove, ktorá má jedinečný význam v občianskej a politickej histórii obyvateľov týchto ostrovov. Dovoľte mi vyjadriť moju úctu k parlamentu, ktorý má už stáročia sídlo na tomto mieste a ktorý mal tak hlboký vplyv na formy vlády vo svete, osobitne v Commonwealthe a vo všeobecnosti v anglofónnych krajinách. Vaša tradícia “spoločného práva” vytvára základ právneho systému v mnohých národoch a váš osobitný pohľad na práva a povinnosti štátu a jednotlivého občana a na oddelenie moci zostáva ako zdroj inšpirácie pre mnohých vo svete.

Zatiaľ čo sa k vám prihováram na tomto historickom mieste, myslím tu na mnohých mužov a ženy, ktorí počas storočí mali svoju účasť na dôležitých udalostiach, ktoré sa uskutočnili medzi týmito múrmi, a tak poznačili život mnohých britských generácií a ďalších národov. Osobitne by som chcel pripomenúť osobu sv. Tomáša Móra, veľkého anglického vedca a štátnika, ktorého obdivovali veriaci i neveriaci pre jeho bezúhonnosť, ktorou bol schopný nasledovať vlastné svedomie aj za cenu znepáčenia sa kráľovi, ktorého bol “dobrým služobníkom”, pretože si vybral, že bude slúžiť na prvom mieste Bohu. Dilema, s ktorou sa v tých ťažkých časoch konfrontoval Tomáša Móra, večnou otázkou vzťahu medzi tým, čo patrí cisárovi a čo patrí Bohu, mi dáva príležitosť nakrátko sa zamyslieť s vami nad tým, aké miesto patrí náboženskému vierovyznaniu v politickom procese.

Parlamentná tradícia tejto krajiny vďačí za veľa inštinktívnemu zmyslu pre umiernenosť prítomnému v národe, túžbe dosiahnuť správnu rovnováhu medzi legitímnymi potrebami moci štátu a právami tých, ktorí sú mu podriadení. Ak na jednej strane boli vo vašej histórii uskutočnené postupne viaceré rozhodujúce kroky na obmedzenie vykonávania moci, na druhej strane politické inštitúcie národa boli schopné rozvinúť vo vnútri významný stupeň stability. V tomto historickom procese sa Veľká Británia ukázala ako pluralitná demokracia, ktorá pripisuje veľkú hodnotu slobode slova, slobode politickej príslušnosti a rešpektovaniu právneho štátu so silným zmyslom pre práva a povinnosti jednotlivcov a rovnosť všetkých občanov pred zákonom. Katolícka sociálna náuka, aj keď je formulovaná rozdielnym jazykom, má veľa spoločného s takýmto prístupom, ak berieme do úvahy jej základnú starosť o zachovanie dôstojnosti každej jednotlivej osoby, stvorenej na Boží obraz a podobu a jej zdôrazňovanie povinnosti občianskych predstaviteľov podporovať spoločné dobro.

A po pravde otázky, ktoré boli v hre v procese proti Tomášovi Mórovi, sa aj naďalej predstavujú, aj keď novými termínmi so zmenou sociálnych podmienok. Každá generácia, zatiaľ čo sa snaží podporovať spoločné dobro, sa musí vždy nanovo pýtať: aké nároky môžu vlády mať na vlastných občanov a až pokiaľ ich môžu rozšíriť? K akej autorite sa môžeme obrátiť pri riešení morálnych otázok? Tieto otázky nás privádzajú priamo k etickým základom občianskeho rozhovoru. Ak morálne princípy, ktoré podporujú demokratický proces, nie sú založené na ničom pevnejšom než je sociálny konsenzus, vtedy sa krehkosť procesu ukazuje v celej svojej zrejmosti. Tu sa nachádza skutočná výzva pre demokraciu.

Nedostatočnosť pragmatických krátkodobých riešení na komplexné sociálne a etické problémy jasne ukázala nedávna globálna finančná kríza. Panuje tu široký konsenzus, že chýbajúci pevný etický základ ekonomickej aktivity prispel k vytvoreniu situácie s vážnymi ťažkosťami, v ktorých sa teraz nachádzajú milióny ľudí vo svete. Tak ako “každé ekonomické rozhodnutie má dôsledok morálneho charakteru” (Caritas in veritate, 37), podobne na politickom poli, morálna dimenzia uskutočňovaných politík má dôsledky širokého charakteru, ktoré si nemôže dovoliť ignorovať žiadna vláda. Pozitívne znázornenie toho môžeme nájsť v jednom z výdobytkov Britského parlamentu: zrušení obchodovania s otrokmi. Kampaň, ktorá priviedla k tomuto epochálnemu zákonu, bola položená na pevných morálnych princípoch, založených na prirodzenom zákone a bola príspevkom k civilizovaniu a tento národ na to môže byť právom hrdý.

V hre je teda táto otázka: kde môžeme nájsť etický základ pre politické rozhodnutia? Katolícka tradícia tvrdí, že objektívne normy, ktoré riadia konanie, sú dosiahnuteľné rozumom, odhliadnuc od obsahu zjavenia. Podľa tohto chápania nespočíva úloha náboženstva v politickej diskusii v poskytovaní týchto noriem, ako keby nemohli byť poznaní neveriacimi - a ešte menej je úlohou poskytovať konkrétne politické riešenia, čo je úplne mimo kompetencie náboženstva - ale spočíva v pomoci očistiť a ozrejmiť používanie rozumu pri objavovaní objektívnych morálnych princípov. Táto “opravná” úloha náboženstva voči rozumu nie je vždy dobre prijímaná, sčasti preto, lebo pokrivené formy náboženstva, ako sektárstvo a fundamentalizmus, sa môžu samé ukázať ako príčina vážnych sociálnych problémov. A tieto náboženské pomýlenia vychádzajú na povrch, keď sa nevenuje dostatočná pozornosť očisťovacej a štrukturálnej úlohe rozumu v náboženstve. Je to proces, ktorý má dvojaký zmysel. Bez opravnej úlohy náboženstva aj rozum môže podľahnúť pokriveniam, ako sa to deje, keď je manipulovaný ideológiou alebo je aplikovaný čiastočným spôsobom a neberie plne do úvahy dôstojnosť ľudskej osoby. Práve toto používanie pokriveného rozumu bolo v konečnom dôsledku pôvodcom obchodovania s otrokmi a neskôr aj mnohých iných sociálnych ziel, v neposlednom rade aj totalitných ideológií 20. storočia. Preto by som chcel povedať, že svet rozumu a svet viery - svet racionálnej sekularizácie a svet náboženského vierovyznania - potrebujú jeden druhého a nemali by mať strach vstúpiť do hlbokého a neustáleho dialógu pre dobro našej civilizácie.

Náboženstvo, inými slovami, nie je pre zákonodarcov problémom, ktorý majú vyriešiť, ale je faktorom, ktorý prispieva živým spôsobom k verejnej diskusii v národe. V tomto kontexte nemôžem nevyjadriť moje znepokojenie pred rastúcou marginalizáciou náboženstva, osobitne kresťanstva, ktoré sa deje v niektorých prostrediach, a to aj v národoch, ktoré pripisujú tolerancii veľkú hodnotu. Sú tu niektorí, ktorí tvrdia, že hlas náboženstva by mal byť umlčaný, alebo by malo byť vytlačené iba do súkromnej sféry. Sú tu niektorí, ktorí hovoria, že verejné slávenie sviatkov, ako napríklad Vianoc, by sa nemalo konať, a to na základe diskutabilného presvedčenia, že ono by mohlo nejakým spôsobom uraziť tých, ktorí patria k iným náboženstvám alebo k žiadnemu. A sú tu ešte iní, ktorí - paradoxne s cieľom odstrániť diskrimináciu - zastávajú názor, že kresťania, ktorí majú verejnú funkciu, by mali v určitých prípadoch konať proti vlastnému svedomiu. Toto sú znepokojujúce znamenia neschopnosti správne vnímať nielen práva veriacich na slobodu svedomia a náboženstva, ale aj legitímnu úlohu náboženstva vo verejnej sfére. Preto by som chcel vyzvať všetkých vás, každého vo svojej sfére vplyvu, aby ste hľadali cesty podpory a povzbudenia dialógu medzi vierou a rozumom na každom stupni národného života.

Vaša disponibilnosť v tomto smere sa už ukázala v mojom pozvaní, ktoré nemá obdoby a nachádza výraz v tých oblastiach záujmu, v ktorých vaša vláda spolupracovala spolu so Svätou stolicou. Na poli pokoja sa uskutočnili rokovania o vypracovaní medzinárodnej zmluvy o obchodovaní so zbraňami, o ľudských právach. Svätá stolica a Spojené kráľovstvo pozitívne prijímali rozširovanie demokracie, osobitne za posledných 65 rokov. Na poli rozvoja sme spolupracovali na odstránení dlhu, na zrovnoprávnení obchodu a na financovaní rozvoja, osobitne prostredníctvom “International Finance Facility”, “International Immunization Bond” a “Advanced Market Commitment”. Svätá stolica chce tiež spolu so Spojeným kráľovstvom hľadať nové cesty na podporu zodpovednosti za životné prostredie, čo je na úžitok všetkým.

Je tiež známe, že súčasná vláda sa zaviazala uvoľniť do roku 2013 0,7% národného produktu v prospech rozvojovej pomoci. Bolo veľmi povzbudzujúce sledovať v posledných rokoch pozitívne znamenia nárastu solidarity k chudobným, ktorá sa dotýka celého sveta. Ale aby sa táto solidarita premenila na efektívnu pomoc, potrebujeme nové myšlienky, ktoré zlepšia životné podmienky v dôležitých oblastiach, akými sú produkcia potravín, čistenie vody, vytváranie pracovných miest, vzdelávanie, pomoc rodinám - osobitne migrantom a základné zdravotnícke služby. Keď je v hre ľudský život, vždy je málo času: v skutočnosti svet bol svedkom veľkých zdrojov, ktoré boli schopné zhromaždiť vlády, aby zachránili finančné inštitúcie považované “za príliš veľké, aby mohli zlyhať”. Integrálny rozvoj národov na zemi určite nie je menej dôležitý: je to dielo hodné pozornosti sveta skutočne “príliš veľké, aby zlyhalo”.

Tento všeobecný pohľad na nedávnu spolupráca medzi Spojeným kráľovstvom a Svätou stolicou ukazuje veľmi dobre, aký pokrok sa vykonal počas rokov od nastolenia bilaterálnych diplomatických vzťahov, v prospech podpory mnohých základných hodnôt, ktoré máme spoločné, vo svete. Dúfam a modlím sa, aby tento vzťah aj naďalej prinášal ovocie a aby sa odrážal v rastúcom akceptovaní potrebného dialógu a rešpektu na všetkých stupňoch spoločnosti, medzi svetom rozumu a svetom viery. Som si istý, že aj v tejto krajine je veľa oblastí, v ktorých Cirkev a občianske autority môžu pracovať spoločne pre dobro občanov, v súlade s historickou praxou tohto parlamentu zvolávať vedenie Ducha na tých, ktorí sa snažia zlepšiť životné podmienky celého ľudského rodu. Aby táto spolupráca bola možná, náboženské inštitúcie, vrátane tých, ktoré sú spojené s Katolíckou cirkvou, musia byť slobodné, aby mohli konať v súlade s vlastnými princípmi a vlastnými špecifickými presvedčeniami, založenými na viere a oficiálnom učení Cirkvi. Týmto spôsobom budú môcť byť zaručené tie základné práva, ako náboženská sloboda, sloboda svedomia a sloboda združovania sa. Anjeli, ktorí sa pozerajú z nádhernej klenby tejto starovekej sály, nám pripomínajú dlhú tradíciu, z ktorej sa vyvinul Britský parlament. Oni nám pripomínajú, že Boh bdie neustále nad nami, aby nás viedol a ochraňoval. A oni nás pozývajú k tomu, aby sme uznali životný príspevok, ktorým prispela náboženská viera a naďalej môže prispievať k životu národa.

Pán predseda, ďakujem vám ešte raz za túto možnosť obrátiť sa krátko na toto vznešené auditórium. Dovoľte mi ubezpečiť vás a pána predsedu Snemovne lordov o mojich blahoprianiach a neustálej modlitbe za vás a za plodné ovocie obidvoch snemovní tohto starovekého parlamentu. Ďakujem a nech vás Boh všetkých požehnáva!

Preklad: Ľudovít Malík