Mimoriadna synoda o rodine, o ktorej sa toľko píše, je už takmer pred nami a začína v Ríme budúci mesiac. Objavilo sa veľa špekulácií a debát o tom, či synoda bude signálom pre niektoré reformy, napríklad ako povolenie katolíkom v neplatných druhých manželstvách prijímať Sväté prijímanie. Iné návrhy zahŕňajú zrýchlené anulácie a povolenie ďalšieho manželstva podľa vzoru pravoslávnych cirkví.
Zoznam kardinálov, biskupov a laických expertov, ktorí sa zúčastnia na Synode bol nedávno zverejnený. Osobitné obavy vzbudzuje fakt, že zoznam zahŕňa kardinála Waltera Kaspera a kardinála Godreida Daneelsa, ktorí sú už desaťročia jedni z lídrov myšlienkových škôl snažiacich sa prispôsobiť cirkevné učenie Západnej spoločnosti.
Kardinál Kasper je aktívny pri presadzovaní nebezpečnej a falošnej teórie o „milosrdenstve.“ Zdá sa, že kardinál je presvedčený, že milosrdenstvo spočíva v ohraničovaní cirkevnej praxe, ktorú nemá ohraničovať pravda pochádzajúca od nemenného Boha, ale meniaca sa citlivosť hriešnikov. Keď nás Pán vedie po cestách pravdy, tak nám ukazuje Svoje milosrdenstvo. Milosrdenstvo, ktoré skrýva pravdu nie je milosrdenstvom, iba karikatúrou.
Skutočným nebezpečenstvom Kasperovho návrhu je, že sa Cirkev redukuje na poskytovateľa služby, ktorého viac zaujímajú subjektívne pocity jednotlivca ako spása duší.
Skúšky a zlyhania jednotlivcov nemôžu byť použité ako ospravedlnenie pre znehodnotenie alebo pokus redefinovať cirkevné nereformovateľné učenie o sexuálnej etike. V zdôrazňovaní potreby zlepšiť cirkevnú pastoračnú starostlivosť o ľudí v „neusporiadaných situáciách“ sa skrýva veľké riziko. Zo strachu, aby sme ich neurazili, riskujeme podkopávanie prirodzenej detskej inklinácie vybrať si kresťanské manželstvo, ktoré je z definície nerozlučné.
Pri otázke zmeny cirkevného učenia o nerozlučnosti manželstva nie je totiž v stávke nič iné ako vernosť Kristovmu učeniu. Toto učenie priamo a hlboko ovplyvňuje životy stoviek miliónov veriacich. Integrita sviatosti manželstva má takisto zásadnú dôležitosť pri ochrane nenarodených.
Instrumentum Laboris, alebo „pracovný dokument“ Synody hovorí: „Rola rodičov ako primárnych vzdelávateľov sa považuje za životne dôležitú a nevyhnutnú.“ Každý chce pre svoje deti to najlepšie. Dokonca aj rodičia so slabou alebo žiadnou vierou vyhľadávajú pomoc Cirkvi a jej škôl, keď čelia zodpovednosti za vzdelávanie svojich detí.
Mnohí si ako rodičia uvedomujú, že aj keď je ich vlastný život ovládaný vášňami, pri výchove detí sa morálne imperatívy stávajú dôležitými. Cnosti, ktoré si ľudia nechcú strážiť vo svojom vlastnom živote, sa zdajú byť cenné pre život vlastných detí.
Zaujatím partikulárneho postoja na obranu rodičov ako primárnych vzdelávateľov by otcovia Synody podopreli manželstvo, posvätnosť ľudského života a pravdu o ľudskej sexualite. Potenciál takéhoto prejavu na jeho základnej úrovni nemôže byť dostatočne ocenený.
Z toho dôvodu sa spustila nová iniciatíva. "Hlas rodín" je iniciatíva katolíckych laikov z hlavných pro-life a pro-rodinných organizácií. Bol sformovaný, aby ponúkol expertízu a zdroje pred, počas a po Synode. Skupina ponúka asistenciu otcom Synody, ako je napríklad výskum, tlačové porady expertov, prípravu prejavov a profesionálnu podporu a kontakty.
Hlas rodín presadzuje, aby v záveroch Synody boli ústredné nasledujúce témy:
• Sviatostné manželstvo, ktoré viaže rodičov spoločne v nerozlučnom zväzku, je najlepšou ochranou pre deti narodené aj nenarodené.
• Nerozlučnosť zjednocujúcej a ploditeľskej dimenzie sexuálneho aktu je nevyhnutnou ochranou proti kultúre smrti.
• Rodičia sú primárnymi vzdelávateľmi svojich detí.