V posledných rokoch sa rozprúdila diskusia o tom, kto všetko by mal mať právo uzavrieť manželstvo. Môže to byť diskusia naozaj dôležitá, pretože ak naozaj odopierame niekomu uzavrieť manželstvo, aj keď spĺňa podmienky na jeho uzavretie, bola by to diskriminácia a nespravodlivosť.
Mnohí v tejto diskusii poukazujú na skutočnosť, že v minulosti boli zakázané sobáše medzi ľuďmi odlišnej rasy, napríklad v USA. Dnes už našťastie málokto pochybuje o tom, že zakázať sobáš belocha s černoškou je nespravodlivá diskriminácia. Niektorí ľudia sa však nechcú zmieriť s týmto „čiastočným“ úspechom, a tvrdia že prišiel čas na zrovnoprávnenie práva na manželstvo aj pre ďalšie skupiny osôb, a to najmä homosexuálov.
V slovenčine práve vychádza kniha Čo je to manželstvo? Obhajoba zväzku muža a ženy, ktorá dáva odpovede na túto, aj mnohé iné dôležité otázky o manželstve. Autori Girgis, George a Anderson správne pochopili, že ak chceme zodpovedať otázku, kto všetko by mal byť oprávnený uzavrieť manželstvo, musíme si najskôr spraviť jasno v otázke oveľa primárnejšej, a síce: čo je to manželstvo? Práve tento titul nesie aj ich kniha, ktorá by mala byť povinným čítaním pre každého, kto sa chce seriózne zapojiť do súčasnej debaty o manželstve, či registrovaných partnerstvách.
Čím manželstvo naozaj je?
Autorom knihy sa podarilo rozpoznať a pomenovať jednu zásadnú skutočnosť – keď ľudia hovoria o „manželstve“, častokrát nerozumejú pod týmto pojmom to isté. V skutočnosti v súčasnom diskurze o manželstve sa objavujú dve základné, no pritom zásadne odlišné chápania významu manželstva. Snubné chápanie manželstva (conjugal view of marriage) je to tradičné, ktoré chápe manželstvo ako úplnú jednotu osôb, tak duchovnú a emocionálnu, ako aj telesnú. Manželstvo je vďaka telesnej jednote (dosiahnutej výlučne pri pohlavnom styku) prirodzene nasmerované na reprodukciu, a teda aj na rodinný život. A napokon, snubné chápanie manželstva si vyžaduje záväzok stálosti a výlučnosti, bez ohľadu na osobné preferencie manželov.
Naproti tomu je tu revizionistické chápanie manželstva, ktoré sa rozšírilo najmä v posledných desaťročiach. Manželstvo vníma ako emocionálnu jednotu osôb, ako puto výnimočné svojou intenzitou. V takto chápanom manželstve hľadajú partneri emocionálne naplnenie, a sex (v akejkoľvek podobe, s ktorou partneri súhlasia) je prostriedkom na vyjadrenie a prehĺbenie ich citovej blízkosti. V takto chápanom manželstve partneri zotrvávajú, pokým trvá ich citové puto a naplnenie.
Toto rozpoznanie a pomenovanie dvoch odlišných chápaní manželstva je pre seriózny dialóg o tejto téme nesmierne dôležité. Vďaka nemu je možné vniesť určitý poriadok a svetlo do nespočetných diskusií na tému manželstva. Ak niekto hovorí o voze a druhý o koze (a nevedia o tom), asi ťažko sa takíto diskutéri pochopia, a frustrácia a vzájomné nepochopenie nemá konca kraja. Vďaka Girgisovi, Georgovi a Andersonovi teraz vieme, že tým istým slovom „manželstvo“ často označujeme dve odlišné veci. Vďaka tomu sa môžeme v diskusii posunúť ďalej a zamerať sa na otázku, ktoré z týchto dvoch vzájomne nekompatibilných chápaní manželstva je to správne? Ak budeme vedieť odpovedať na túto otázku, teda ak sa budeme vedieť zhodnúť na tom, čo je to manželstvo, budeme azda vedieť nájsť aj spoločnú odpoveď na otázku, kto všetko by mal byť oprávnený manželstvo uzavrieť.
Kľúčovou časťou knihy je práve hľadanie odpovede na otázku, ktoré chápanie manželstva je to správne – snubné, alebo revizionistické? A prečo je tomu tak? A tu prichádzame k ďalšiemu momentu, prečo je kniha povinným čítaním pre každého, kto sa chce seriózne zapojiť do debaty o manželstve (bez ohľadu na jeho názor na danú vec). Autorom sa totiž podarilo niečo, čo sa snáď nikomu pred nimi v takej jasnej a koncentrovanej podobe ešte nepodarilo – presvedčivo dokázali vyargumentovať názor, že to správne a konzistentné chápanie manželstva je práve snubné chápanie manželstva. Argumenty, ktoré v prospech svojho tvrdenia predložili, sú výhradne rozumovými argumentami, teda argumentami založenými na rozume a rozpoznateľnými rozumom. Mali by tak byť prijateľné pre všetkých ľudí bez ohľadu na ich náboženské presvedčenie, vrátane neveriacich. Pokiaľ, samozrejme, to s filozofiou a kritickým myslením myslia vážne. Aj ten najracionálnejší argument môže byť zmietnutý zo stola, ak je na to dostatočná vôľa a ideologická predpojatosť. Autori sami pripúšťajú, že ich kniha je určená práve pre kritického čitateľa, ktorý je ochotný sa zamyslieť aj nad opačným názorom.
V čom teda spočívajú argumenty knihy?
Celkom iste v tomto krátkom texte nie je možné zreferovať celý obsah argumentácie a ani to nie je žiadúce, pretože ak sa čitateľ pri čítaní tohto textu dostal až sem, téma manželstva ho určite zaujíma a preto by si knihu mal čím skôr objednať (vydaných je len 1000 kusov, takže sa môžu rýchlo rozpredať). Napriek tomu sa pokúsim naznačiť aspoň pár zaujímavých argumentačných momentov z tejto knihy.
Možno ste si už uvedomili, že spor medzi snubným a revizionistickým chápaním manželstva nie je primárne sporom o sobášoch osôb rovnakého pohlavia. Tento spor ide ešte hlbšie, a otázka manželstiev párov rovnakého pohlavia je len jednou, pomerne jasne viditeľnou hranicou sporu. Veľmi dobre sa však na nej dá demonštrovať rozdielnosť oboch koncepcií.
Manželstvo je (a aby tento pojem mal svoj obsah, logicky aj musí byť) jedinečným typom zväzku, v princípe odlišným od priateľstva, či iných zväzkov osôb. Principiálna rozdielnosť od iných vzťahov však nemôže spočívať len v intenzite, či hĺbke citu medzi partnermi, pretože hlboké city sú aj medzi priateľmi, či súrodencami, alebo aj v iných typoch vzťahov. Principiálnym rozdielom oproti iným vzťahom však je skutočnosť, že manželstvo je úplnou jednotou osôb, a teda jednota medzi nimi nie je len na úrovni vôľovej a citovej, ale aj telesnej. Ľudská telesnosť (telo nevlastním, ale ním som) spôsobuje, že aby bola jednota osôb úplná (nie úplná čo do hĺbky, ale čo do rozsahu) musí byť jej súčasťou aj jednota telesná.
Ako ale môže medzi ľuďmi vzniknúť telesná jednota? Tu si dovolím citát z knihy (str. 32, 33): „...jednotu spôsobuje spoločná činnosť: činnosť smerujúca k spoločným cieľom. Dve veci sú súčasťou väčšieho celku – sú jedno –, ak sú zajedno v konaní; a v konaní sú zajedno vtedy, ak sa koordinujú vzhľadom na jeden cieľ, ktorý ich obe obsahuje. … Medzi dvomi ľuďmi je takýto druh jednoty nemožný pri funkciách, ako je trávenie, pri ktorom sú jednotlivci od prírody sebestační. Je však pozoruhodným faktom, že existuje aspekt, v ktorom je tento najvyšší typ telesnej jednoty možný medzi dvomi ľuďmi; je ním jedna funkcia, pri ktorej reálne potrebujeme partnera, aby sme boli úplní: pohlavné rozmnožovanie. Pri koite – a len pri ňom – sa telá muža a ženy vďaka svojej pohlavnej komplementarite zúčastňujú na koordinácii s biologickým cieľom reprodukcie – čo je funkcia, ktorú ani jeden z nich nemôže vykonať sám.“
Manželstvo je tiež jedinečné svojim zameraním na rodinný život, lebo tým istým aktom, ktorým sa dosahuje manželská telesná jednota, dochádza aj k plodeniu detí. „Práve preto je len manželstvo láskyplnou jednotou mysle a tela, ktorú napĺňa prokreácia – a výchova – úplne nových ľudských bytostí. Vzťahy dvoch mužov, dvoch žien či viac než dvoch, nech už je ich morálny status akýkoľvek, nemôžu byť manželstvom, lebo im chýba tento vnútorný súvis s prokreáciou. Nech už obsahujú akékoľvek sexuálne úkony, okrem toho, že nejde o organickú telesnú jednotu, nebudú zamerané ani na prokreáciu, a teda nebudú realizáciou záväzku zameraného na rodinný život: manželského záväzku.“ (str. 36)
Revizionisti odmietajú tento prístup k sexu, sex v principiálnej rovine vidia len ako prostriedok k citovej jednote a prokreatívny (plodivý) aspekt manželstva pre nich nie je významný. Len tak môžu tvrdiť, bez toho, aby si sami protirečili, že manželstvo môže vniknúť aj medzi dvoma mužmi alebo medzi dvoma ženami.
Keďže revizionistické videnie vnútorný súvis manželstva s odovzdávaním života nepozná, resp. ho odmieta uznať, je takéto vnímanie manželstva oddelené od reprodukcie, čo má zásadný negatívny význam pre spoločnosť. Spoločnosť sa bez nových, dobre vychovaných jedincov nezaobíde. A tu hrá už od nepamäti nezastupiteľnú úlohu práve manželstvo v tom klasickom (snubnom) význame. Práve preto je dôležité, aby sme pod pojmom manželstvo aj naďalej označovali jeho snubné chápanie a primerane ho podporovali a právne regulovali.
Čo sa ešte dozviete?
Kniha Čo je to manželstvo? Obhajoba zväzku muža a ženy dáva odpovede aj na množstvo iných súvisiacich otázok a základných námietok, ktoré sa v súčasnom diskurze objavujú. Nájdete v nej odpovede, v čom sa líši zákaz sobášov osôb rovnakého pohlavia od sobášov osôb inej rasy. Dozviete sa, prečo snubné vnímanie manželstva nemožno vnímať ako diskrimináciu homosexuálov, práve naopak. Ponúka presvedčivú odpoveď voči výhrade, že ak môže manželstvo uzavrieť neplodný pár, mal by také isté právo mať aj homosexuálny pár.
Okrem toho kniha zásadne spochybňuje revizionistické chápanie manželstva a poukazuje na jeho slabiny, nelogickosti a riziká, ktoré hrozia, ak by takéto chápanie manželstva prevládlo a stalo sa základom pre tvorbu legislatívy.
Na Slovensku sa už začala novodobá diskusia o redefinícii manželstva (zo snubného na revizionistické chápanie). Keďže manželstvo je azda najdôležitejšiu ľudskou inštitúciou, ktorej funkčnosť je bytostne dôležitá pre prežitie spoločnosti, nemali by sme v tejto diskusii spraviť žiadnu podstatnú chybu. Je to dôležité nielen pre nás samých, ale aj pre všetky generácie, ktoré prídu po nás. Ak teda niekto chce v tejto diskusii o manželstve hľadať pravdu a správne riešenia, hoci aj s rizikom, že si to bude vyžadovať prehodnotenie jeho doterajších postojov, celkom iste by si mal túto knihu pozorne prečítať.
Patrik Daniška
Autor je spoluzakladateľom Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku (hfi.sk).