Nórska sociálna služba Barnevernet odobrala v marci vlaňajšieho roka nórsko-slovenskému páru vtedy len dva a pol mesačnú dcéru menom Maxine. Dôvodom odobratia bol údajný nedostatočný očný kontakt matky s dieťaťom. Rodine priťažila skutočnosť, že matka malého dievčatka nepočuje, pretože prekonala zápal mozgových blán. Už o niekoľko dní sa uskutoční súd.
Podľa informácií Občianskeho združenia Deti patria rodičom slovenská strana by v prípade odobratého dievčatka mohla biologickej rodine významné pomôcť. Súd mal byť pôvodne už v júni, ale preložili ho až na február tohto roka, veď pár mesiacov hore dole. Pozitívum je, že sa naň za ten čas mohlo Centrum pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže ako aj veľvyslanectvo poctivo pripraviť a brániť tak záujmy rodičov a biologickej rodiny zo Slovenska, podotýka občianske združenie.
Podľa ďalších informácií sa posledného pojednávania zúčastnil aj slovenský veľvyslanec. Ale keď ho sudca vyzval, aby prehovoril, údajne stratil reč. „Pre veľvyslanca však čoskoro nastane ďalšia šanca a my budeme s napätím sledovať, ako na súde zareaguje a budeme len dúfať, že medzi ním a sudcom dôjde aj viac ako len k očnému kontaktu,“ kritizuje postup občianske združenie.
Ďalšou nádejou je pre rodičov Centrum pre medzinárodnú ochranu detí, ktoré by sa mohlo prípadu zúčastniť ako tretia strana. Ak nastane prípad, že súd nebude akceptovať rodičov ako schopných postarať sa o Maxime, Centrum by mohlo apelovať, že dieťa má na Slovensku babičku, ktorá je schopná a ochotná sa o dieťa postarať.
„Prvé chvíle… Zrútil sa mi život, svet. Myslela som, že to ani neprežijem. Sú to dni čakania. Čakáme na každú správu, každú minútu na nejaký mail, že nám pomôže niekto,“ opísala ťažké chvíle stará mama, keď malú Maxine odobrali (viac TU).
Prípad Maxine
Matka malej Maxine, ktorú sa Barnevernet rozhodol odobrať, po prekonaní zápalu mozgových blán nepočuje. To nórsko-slovenskej rodine len priťažilo. Podľa správy petičného výboru Barnevernet totiž žiadal, aby sa rodina presťahovala do špeciálneho centra určeného na pozorovanie. Rodičia to odmietli, pretože matkin handicap nepovažovali za tak závažný a pre otca by to znamenalo každodenné niekoľkohodinové dochádzanie do práce.
Rodičia chceli vzniknutý problém riešiť príchodom starej mamy zo Slovenska, ktorá mala páru s výchovou dieťaťa pomôcť. Avšak deň pred jej príchodom bolo dieťa odobraté. Následne bolo umiestnené do pestúnskej rodiny. Spočiatku ho rodičia mohli vídať raz za dva týždne, dnes ho môžu vidieť iba raz za 7 týždňov.
Otec Andrej má momentálne dve zamestnania, aby si dokázal platiť vysoké náklady na právnika, ktorého si rodina v Nórsku sama našla a ktorý je pre rodinu momentálne najväčšou nádejou. „Druhou nádejou sú prezident, veľvyslanectvo a Centrum, ktoré prípad doteraz pozorne sledovali a snáď už začnú aj konať,“ podotýka na záver Občianske združenie Deti patria rodičom.