Sekularizmus vs. kresťanstvo - svedectvo ateistického filozofa

V posledných týždňoch európske sekulárne médiá spustili mediálnu kampaň, ktorú jeden vatikánsky úradník nazval “útok” na Cirkev, a hlavne na klérus. Tieto útoky prišli po tom, čo sa vo viacerých európskych krajinách odkrývajú sexuálne zneužitia za posledných 50 rokov.

Cieľom sa nestali len kňazi a biskupi, ale aj sám Benedikt XVI., a to najmä v talianskej, britskej a nemeckej tlači. Sila a nerozvážnosť kritiky za minulý týždeň prinútili Marcella Pereho, ateistického filozofa, aby napísal otvorený list editorovi novín Corriere della Sera.

“Sme vo vojne” napísal Pera, ktorý je spoluautorom knihy z roku 2004 “Bez koreňov: Západ, Relativizmus, Kresťanstvo a Islam” spolu so vtedajším kardinálom Jozefom Ratzingerom. “Táto vojna nie je iba útokom na osobu pápeža, lebo voči nemu nemajú s čím prísť. Benedikt XVI. ostáva nedobytný kvôli celej svojej osobe, jasnosti mysle, neoblomnosti a čistoty učenia. Stačí, aby sa len usmial, a tým porazí aj armádu protivníkov.”

Pera, ktorý je tiež senátorom v talianskom parlamente poznamenal, že táto “vojna je medzi sekularizmom a kresťanstvom.” Povedal, že sekularisti veľmi dobre vedia, že “ak padne kvapka blata na biele rúcho, celá Cirkev bude pošpinená, a poškvrnením Cirkvi bude pošpinené celé kresťanské náboženstvo.” Dodal, že to je dôvod, prečo sekularisti spochybňujú - bez akýchkoľvek dôkazov - schopnosť Cirkvi ako takej starať sa o deti, vyučovať ich alebo ich liečiť v katolíckych nemocniciach.

Varoval, že toto je “opakujúci boj sekularizmu proti kresťanstvu. Stačí si pripomenúť nacizmus a komunizmus na prirovnanie podobného konfliktu. Prostriedky sa zmenili, ale zámer je ten istý: zničiť náboženstvo.” Povedal, že je to “neuveriteľné”, že práve sekulárne Nemecko, hoci si stále bije do pŕs kvôli spomienkam z vojny v Európe, “zabúda a nechápe, že demokracia je stratená, ak kresťanstvo sa vymaže.”

“Rozpad náboženstva spôsobil rozklad intelektu a úsudku,” napísal Pera. “Dnes to nevíťazí osvietenecké zmýšľanie, ale len iný druh barbarstva.” Pera potom vymenoval čo sú rôzne etické a barbarské priestupky dnešnej doby: “Sú to tí, ktorí zabíjajú nenarodené deti, pretože ich život by uškodil mentálnemu zdraviu ich matky. Tí, čo vravia, že ľudský plod je len ‘zhluk buniek’ vhodný na experimentovanie. Je to zabíjanie starých ľudí, lebo nemajú rodinu, ktorá by sa o nich postarala. Sú to tí, ktorí urýchlujú koniec život dieťaťa, lebo nie je pri vedomí a je nevyliečiteľné. Sú to tí, ktorí tvrdia, že rodič A a rodič B je vlastne to isté ako otec a mama.“

Ďalej vraví, že politické a sekulárne barbarstvo povedie k zániku Európy, pretože to, čo zostane, bude multikulturalizmus, relativizmus a pacifizmus – Európa, ktorá “nesmie mať svoju vlastnú špecifickú identitu, ale len byť kontajner všetkých identít.”

“Táto vojna proti kresťanstvu by nebola taká nebezpečná, keby jej kresťania rozumeli,” pokračuje Pera. “Namiesto toho, mnoho kresťanov z nevedomosti s ňou kolaborujú.” Citoval tiež slabosti Cirkvi ako sú napríklad teológovia “frustrovaní intelektuálnou zvrchovanosťou” Benedikta XVI.; neistí biskupi, „ktorí veria, že aký koľvek kompromis s modernizmom“ je najlepším prostriedkom na šírenie kresťanského posolstva; a „kardináli, ktorí v kríze viery vyhlasujú, že kňazský celibát nieje dogmou, ale že by bolo asi vhodné ho znovu zvážiť.“

“Vojna sekularizmu bude pokračovať,” píše Pera, “ale nebude to kvôli pápežovi Benediktovi XVI., ktorý sa usmeje, ale neustúpi ani o krok.” Svoju úvahu ukončil výzvou všetkým tým, ktorí rozumejú tomu, prečo Svätý Otec ostáva neoblomný. Treba “vziať situáciu do vlastných rúk” a nečakať na “ďalši útok.” Tí, čo sa teraz skrývajú sa redukujú len na súcit s pápežom a “nechápu, prečo je potrebné” čeliť sekularizmu.

Pera je jeden z popredných európskych ateistických intelektuálov, ktorí sympatizujú s bojom Cirkvi proti radikálnemu sekularizmu, postmodernizmu a kultúrnemu relativizmu. Azda najznámejší je Jürgen Habermas, nemecký sociológ a filozof, ktorého diskusie s kardinálom Ratzingerom boli publikované pod titulkou “Dialektika sekularizácie” v roku 2007.