Národný akčný plán pre elimináciu a prevenciu násilia na ženách vychádza z kontroverzného dokumentu
Tento Plán sa pritom odvoláva na tzv. Istanbulský dohovor (Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorý bol prijatý v Istanbule v roku 2010), ktorý podpísala aj Slovenská republika, avšak zatiaľ ešte nenadobudol platnosť a záväznosť pre Slovensko. Slovensko má však povinnosť uloženú vládnym uznesením do konca roku 2013 predložiť na vládu ratifikáciu tohto dohovoru. Po vláde pôjde dohovor do parlamentu na vyslovenie súhlasu a potom prezidentovi na podpis. Podmienkou platnosti dohovoru je, že ho ratifikuje aspoň 10 štátov. Po splnení tejto podmienky a uložení ratifikačnej listiny SR bude platný aj pre nás.
Fórum pre verejné otázky upozorňuje na závažnosť Istanbulského dohovoru a jeho negatívne dôsledky
List bude obsahovať aj kvalifikované právne dôvody, prečo je tento dohovor, podporujúci rodovú ideológiu, pre obyvateľov Slovenska nebezpečný. FVO bude adresovať listy aj predsedovi vlády SR pánovi Róbertovi Ficovi a ministrovi zahraničných vecí pánovi Miroslavovi Lajčákovi, v ktorom ich vyzvú, aby tento dohovor nebol predložený na rokovanie vlády SR. Takisto chce požiadať o pomoc v tejto záležitosti aj prezidenta SR, aby sa zasadil za ochranu oprávnených záujmov obyvateľov SR, najmä rodičov detí, aby tento dohovor Slovensko neratifikovalo.
V prípade, ak bude Istanbulský dohovor predložený do medzirezortného pripomienkového konania, FVO si dovolí upozorniť, že bude iniciovať zásadnú, hromadnú pripomienku občanov SR, aby tento dohovor na Slovensku ratifikovaný nebol.
Gender ideológia nachádza nové cesty ako sa u nás presadiť
V čom je iný Istanbulský dohovor oproti už prijatým medzinárodným dohovorom upravujúcich problematiku ľudských práv? Na túto otázku Martin Dilong odpovedal: “Je toho viac, ale uviedol by som tri hlavné oblasti: Po prvé, jeden z kľúčových nových pojmov „rod“ je prvý raz definovaný v medzinárodnej zmluve. Konkrétne v článku 3, z ktorého citujem: Pod (…) “pojmom „rod“ sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“. Uvedená definícia, je skôr ideologickou definíciou rodovej ideológie ako právnou formuláciou. Je známe, že „rod“ je pojem široko pretláčaný v ostatnom čase do koncepcie ľudských práv. Je to však pojem veľmi sporný a odmietaný mnohými obyvateľmi Slovenska.
Po druhé, rozširuje okruhy diskriminácie v článku 4 o dôvody, ktoré nepoznajú štandardné medzinárodné dohovory, ktoré sa zvyknú tiež označovať ako medzinárodný katalóg ľudských práv (Bill of Human Rights). Ide o dôvody diskriminácie ako rodová rovnosť, sexuálna orientácia a rodová identita.
A po tretie, za doteraz úplne novú povinnosť, najmä pre základné školy a stredné školy, považujem inštitucionálne zavádzanie nebezpečnej rodovej ideológie. Citujem z článku 14:„Zmluvné strany prijmú, ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nestereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo podmieneného násilia na ženách a práva na nedotknuteľnosť osoby, ktoré sú prispôsobené vyvíjajúcim sa schopnostiam žiakov.“
Tento článok Istanbulského dohovoru odporuje článku 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je pre Slovensko platný a záväzný – konkrétne sa to týka práva rodičov na vzdelanie a výchovu svojich detí: Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“
Ďalej však Martin Dilong vyslovil nádej, že je možné vyhnúť sa tomuto dohovoru v prípade, že poslanci NR SR nevyslovia súhlas s jeho ratifikáciou v NR SR. Vláda tie môže zrušiť svoje uznesenie a nepredložiť dohovor do parlamentu. “Pokiaľ parlament nevysloví s ním súhlas, prezident nemôže dohovor ratifikovať a v konečnom dôsledku by Istanbulský dohovor nenadobudol pre Slovensko medzinárodnoprávnu záväznosť.Vážne slovo k procesu ratifikácie môže povedať aj prezident Slovenskej republiky, ktorý sa k dohovoru vyjadruje ako posledný, a to formou podpisu ratifikačnej listiny za Slovensko. Štátnych orgánov, ktoré môžu konať, je viac.” Na záver dodal, “veľmi záleží na občanoch Slovenska, či sa k prijatiu tohto dohovoru verejne vyjadria, alebo budú mlčať. Politici totiž pozorne sledujú, čo si občania myslia o veciach, ku ktorým sa vyjadrujú. A to k čomu sa občania kultivovane a verejne vyjadrujú, zvyknú politici považovať za dôležité aj pre nich.”