DUBLIN, 10. november 2010 (LifeSiteNews.com) - Rozklad spoločnosti Veľkej Británie - s jej narastajúcou kriminalitou, rozvrátenými rodinami, narkomániou či alkoholizmom - priamo súvisí so schválením Zákona o potratoch v roku 1967. Neúcta k životu je tiež výsledkom spoločenského súhlasu s potratmi. Tvrdí to sestra Roseann Reddy z rádu Sestier Evanjelia Života v interview pre LifesiteNews.com.
„Súvisí terajšia situácia s faktom, že máme krajinu s najdlhšou platnosťou zákona o potratoch? Áno, je to všetko prepojené,“ hovorí sestra.
Sestra Roseann je zakladateľkou náboženského hnutia pro-life a bola tiež aktívnou účastníčkou konferencie Viva la Vida, ktorú organizovali írski pro-life aktivisti Youth Defence v novembri 2010 v Dubline.
„Keď stratíme úctu k životu v jeho počiatočnom štádiu, stratíme k nemu úctu aj v akejkoľvek inej fáze. A to ovplyvní všetko," tvdí sestra.
Legálnu záhubu detí spojila s duchovnou, citovou a fyzickou deštrukciou žien, s ničením rodinného života a vzťahu medzi mužom a ženou. „Zasiahnuté je všetko. Žijeme tým každý deň, vidíme to každý deň."
Podľa Roseann rozpad spoločnosti v Británii, ktorú pomenoval aj samotný premiér David Cameron ako „rozbitú“, nenastane len tak náhodou. „Má to svoje príčiny a som presvedčená, že práve legalizácia potratov je jedným z hlavných dôvodov,“ dodáva Roseann.
Trojčlenná komunita sestier spravuje najznámejšie centrá pre krízové tehotenstvo a sociálnu výpomoc v Glasgowe pod názvom The Cardinal Winning Pro-life Initiative. Roseann bola do projektu hlavného arcibiskupa Thomasa Winninga v Glasgowe aktívne zapojená od samého začiatku v januári 2000. Sestry sú prvou ženskou náboženskou komunitou založenou v Škótsku za posledných sto pädesiat rokov.
Cieľom sestier je žiť encykliku Jána Pavla II - Evangelium Vitae. Podporujú posolstvo encykliky, že každý človek je jedinečný a má nesmiernu hodnotu, ktorá sa odvíja od toho, že bol stvorený na Boží obraz. Založenie komunity vychádzalo z aktuálnej potreby doby, ktorá poškodzuje ženy a spoločnosť potratmi a antikoncepčnou mentalitou.
„Keď sme ešte nemali vzdelávací systém, vznikli skvelé vyučovacie rády. Nemali sme sieť sociálnej výpomoci, prišli skupiny ako Dcéry sv.Vincenta de Paul. Nemali sme zdravotníctvo, tak sa zakladali rády zdravontých sestier," hovorí Roseann.
"Preto vznikol aj náš rád - naše povolanie odpovedá na potrebu doby. Pre nás je najdôležitejšia ochrana ľudského života a jeho zachovanie od počatia. Chceme bojovať proti kultúre smrti."
Komunita sestier má momentálne tri členky a verí, že sa v budúcnosti rozrastie. Pri porovnávaní rádu k americkým Sestrám Života v New Yorku, ktoré sa za posledné roky výrazne rozrástli, sestra upozorňuje, že v morálne chorej spoločnosti sa objaví len málo duchovných povolaní.
„Duchovné povolanie nevychádza z rodiny, ktorá sa bráni novému životu. Ak katolícke rodiny zabraňujú počatiu vo svojich manželstvách tak je medzi nimi a Bohom bariéra. Deväť z desiatich povolaní je práve z domácej cirkvi. Z rodín, ktoré svoju vieru žijú. Ak si v manželstve nebol štedrý k Bohu, len ťažko obetuješ jedno z svojich 1,2 dieťaťa pre zasvätený život."
Je to skutočný problém. Nech je potrat akokoľvek zložitý, treba hovoriť o antikoncepčnej mentalite ale aj realite antikoncepcie a dopadov na našu spoločnosť. A tu je problém s povolaním pre duchovný život.
Zodpovednosť za slabé vedomosti v oblasti viery kladie na plecia autorít Katolíckej cirkvi. Práve oni spôsobili, že sa učenie Katolíckej cirkvi stalo za posledných 40 rokov neadekvátnym a nepostačujúcim. Veľa ľudí jednoducho nevie, že Cirkev je proti antikoncepcii. A ak to vedia tak to akceptujú na základe individuálneho prehodnotenia. Zabúdajú na to, že to prehodnotenie má byť vo svetle Cirkevnej náuky a nie na základe presvedčenia slávnych osobností.
Najmladšie dievča, ktorému sestry pomáhali, malo dvanásť rokov. „Je absurdné, že dvanásť ročné dievča otehotnie. Problém nie je v tom, že má dieťa, ale v tom, že má v dvanástich sex."
Sestra Roseann je ohľadne budúcnosti veľmi optimistická. Katolíci a ďalší pro-life aktivisti v celej Británii podporujú iniciatívu Kardinála Winninga za vedenie, ktoré v hierarchii Cirkvi chýba.
„Ľudia sa radi zúčastňujú pro-life aktivít a veľmi nás podporujú. Keď prídu, veľmi ich udivuje, aké radostné je byť pro-life. A ja sa pýtam, či to vôbec môže býť iné ako radostné?“
Treba bojovať a robiť to, o čom si myslíme, že nás k tomu Boh povoláva. Máme to robiť najlepšie ako vieme, vytrvalo a každodenne. Nám nepatrí nič, ale Bohu áno. A on sa o všetko postará.
Hilary White