Rovnosť a vyhýbanie sa čomukoľvek, čo je príliš mužské alebo ženské, preniká celým projektom. Starostlivo vyberané sú i farby stien a zariadenia a lego sa nachádza pri kuchynke, aby sa zdôraznila rovnocennosť konštrukčných a kuchynských prác.
"Spoločnosť od dievčat očakáva, že budú dievčenské a od chlapcov, že budú mužní, tvrdí," hovorí učiteľka Jenny Johnssonová. "Egalia im dáva fantastickú príležitosť, aby boli, kým chcú byť."
V knižnici škôlky Egalia by deti márne hľadali klasiky, ako je Snehulienka či Popoluška. "Zvolili sme radšej knihy, v ktorých vystupuje jeden rodič alebo rodičovský pár rovnakého pohlavia," tvrdí šéfka s tým, že v deťoch chcú vybudovať toleranciu voči neheterosexuálom. "Heterosexuálnych kníh je aj tak všade dosť. Možno je to prehnané, ale vždy chceme byť protiváhou rodovej segregácie a konzervatívnej spoločnosti," citoval ju Aftonbladet. Deti si tak môžu napríklad listovať príbehom o dvoch žirafiakoch, ktorí nemajú dieťa, a tak si adoptujú malého krokodíla. Škôlka dostala aj certifikát, že je citlivá voči neheterosexuálom. "Ak sa deti hrajú na domácnosť a úloha mamy je zabratá a sú pre to hádky, navrhujeme im, aby sa hrali na domácnosť, kde sú mamy dve, tri," hovorí Rajalinová.
Zameranie škôlky ovplyvňuje aj jazyk. "On" a "ona" zmizli, namiesto toho učiteľky používajú vymyslené slovo, ktoré je akýmsi mixom švédskych ekvivalentov pre mužský a ženský rod.
Aj v takej tolerantnej spoločnosti, akou je Švédsko, však Egaliu nie všetci prijímajú. Objavili sa dokonca aj vyhrážky od rasistických skupín, ktorým sa nepáčilo, že v škôlke sa deti hrajú s černošskými bábikami.