Ctihodná Antonietta Meo je známa tým, že zverila svoju chorobu a utrpenie do rúk Pána. Ak ju kanonizujú, stane sa najmladšou nemučeníčkou vyhlásenou za svätú.
Inšpirujme sa jej príkladným životom.
Antonietta Meo (prezývaná Nennolina) sa narodila 15. decembra, 1930 v Ríme v Taliansku. Keď mala tri roky, začala chodiť do katolíckej školy. Bola milé a radostné dieťa. Keď videla chudobného človeka, chcela mu dať peniaze. Bola šikovná a veľmi rada sa hrávala.
Keď mala Antonietta len štyri roky, rodičia si všimli, že jej opuchla ľavá noha. Mysleli si, že sa zranila, keď spadla a že to nie je nič vážne. Po niekoľkých nesprávnych diagnózach im doktori oznámili, že opuch je agresívna forma rakoviny kosti. O rok neskôr jej amputovali nohu.
Antonietta dostala protézu a vrátila sa do školy. Večer jej mama čítavala z katechizmu. V tom čase písala aj listy Ježišovi, Márii a svätým. Celkovo napísala viac ako sto listov. Listy položila k soške malého Ježiška, ktorého mala v izbe, aby si ich mohol v noci prečítať. V listoch mu písala, že zhrešila, a že sa Mu celá odovzdáva.
Mama jej navrhla, nech napíše list matke predstavenej, ktorá ju v škole učila, aby mohla ísť skôr na prvé sväté prijímanie. Vyhoveli jej a na Prvý sviatok vianočný mohla pristúpiť k prvému prijímaniu. Napriek tomu, že mala bolesti a umelú nohu, úctivo kľačala so zopätými rukami počas celej omše. V liste, ktorý napísala Ježišovi pred omšou Mu povedala, že bez Jeho milosti, by nedokázala nič spraviť.
Bolesti sa tak zhoršovali, že sa už nemohla posadiť na posteli. Nádor sa jej rozširoval do celého tela. Všetky bolesti, ktoré musela pretrpieť, obetovala Ježišovi. V liste Mu napísala, že Mu obetuje všetky trápenia so svojou nohou. „Bolesť je ako látka. Čím je silnejšia, tým je vzácnejšia,“ povedala Nennolina.
Štyri dni pred svojou smrťou trvala na tom, že napíše Ježišovi list. V ňom Ho žiadala, nech požehná každého, koho miluje a prosila ho za milosť, aby dokázala znášať bolesti. List ukončila slovami: „Tvoja sestrička ti posiela množstvo bozkov.“
Keď umierala v noci 3. júla, 1937, prosila svoju matku, nech neplače. Povedala jej, že Svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša jej oznámila, že nastal jej čas. S úsmevom na tvári vydýchla posledný krát. Mala len šesť rokov, keď zomrela.
Pápež Benedikt XVI. odsúhlasil 17. decembra, 2007 dokument uznávajúci Antoniettu ako ctihodnú. Jej život bol svedectvom svätosti pre deti, ktoré trpia. Pápež povedal, že okrem iných kresťanských cností nám išla príkladom vo viere a nezúfaní a preto máme nasledovať jej život.