V piatok 12. februára sa na Kube stretol pápež František s Moskovským patriarchom ortodoxnej cirkvi Kirillom. Katolícky pápež sa tak s patriarchom ortodoxnej cirkvi stretol osobne prvýkrát od veľkého východo-západného rozkolu v jedenástom storočí.
Na tomto stretnutí podpísali aj spoločnú deklaráciu. Jej text si v plnom znení môžete prečítať tu.
V tomto príspevku uverejňujeme jej 14 najdôležitejších ustanovení:
1) Stretli sa „ako bratia v kresťanskej viere“
S veľkou radosťou sa stretávame ako bratia v kresťanskej viere, aby sme sa navzájom „pozhovárali ústne“ (2 Jn 12), od srdca k srdcu, aby sme prediskutovali vzájomné vzťahy medzi cirkvami, závažné problémy našich veriacich a perspektívu rozvoja ľudskej civilizácie.
2) Nestretli sa, aby „zdĺhavo debatovali o „starom svete“ “
Nestretávame sa preto, aby sme zdĺhavo debatovali o „starom svete“, ale aby sme si s vedomím osobitnej naliehavosti prerozdelili prácu medzi katolíkmi a ortodoxnými; medzi nami, čo sme povolaní jemne a s rešpektom objasňovať veci svetu nádeje, ktorý je v nás (1 Pt 3, 15).
3) „Bolesť“ z nejednotnosti
Bolí nás strata jednoty, ktorá je výsledkom ľudskej slabosti a hriechu, ktorý sa objavil aj napriek veľkňazskej modlitbe nášho Krista Spasiteľa: „Aby všetci boli jedno, ako ty Otče, vo mne a ja v tebe ... aby aj oni boli v nás „jedno“ (Jn 17, 21).
4) Dúfajú, že ich stretnutie inšpiruje ostatných v úsilí o jednotu
Pamätajúc na množstvo prekážok vyslovujeme nádej, že naše stretnutie prispeje k opätovnej obnove jednoty, ktorá je Božou vôľou a za ktorú sa Kristus tak modlil. Nech naše stretnutie inšpiruje kresťanov celého sveta k modlitbe, aby Pán obnovil vo všetkých svojich učeníkoch horlivosť a túžbu po úplnom vzájomnom zjednotení. Nech je toto naše stretnutie znamením nádeje pre všetkých ľudí dobrej vôle, a to najmä vo svete, ktorý prahne nielen po našich slovách, ale aj po konkrétnych a hmatateľných gestách!
5) Vyzývajú medzinárodné spoločenstvo krajín na zastavenie prenasledovania kresťanov na Strednom východe
V mnohých krajinách Stredného východu a severnej Afriky sú sústavne vyhladzované celé rodiny, dediny a mestá našich bratov a sestier v Kristovi. Ich kostoly sú barbarsky pustošené a plienené, posvätné objekty znesväcované a pomníky ničené. S bolesťou vnímame situáciu v Sýrii, Iraku a ďalších krajinách Stredného východu, a masívny exodus kresťanov z krajiny, v ktorej sa naša viera začala šíriť a v ktorej kresťania žili už od čias apoštolov, spoločne s ostatnými náboženskými komunitami. Apelujeme na medzinárodné spoločenstvo, aby čím skôr podniklo kroky na zabránenie ďalšieho vyhostenia kresťanov z krajín Stredného východu.
6) Vyzývajú kresťanov modliť sa za to, aby nebola Tretia svetová vojna
Naliehavo vyzývame všetkých kresťanov a tých, čo veria v Boha, aby sa horlivo modlili k prozreteľnému Stvoriteľovi sveta aby ochránil svoje stvorenstvo od ničivej skazy a nedopustil novú svetovú vojnu.
7) Prejavujú veľkú úctu obeti kresťanských mučeníkov
Skláňame sa pred mučeníctvom tých, ktorí za cenu vlastného života svedčili o pravde evanjelia, uprednostňujúc smrť pred zaprením Krista. Veríme, že títo mučeníci našej doby, ktorí patria do rozličných cirkví, ale sú zjednotení prežitým utrpením, sú zárukou jednoty kresťanov.
8) Zločiny v mene Božom sú „neprijateľné“
Pokusy ospravedlniť zločiny náboženskými sloganmi sú absolútne neprijateľné. Nikto sa nesmie dopustiť žiadneho zločinu v Božom mene, pretože „Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja“ (1 Kor 14, 33).
9) Sú znepokojení ohrozením náboženskej slobody na celom svete
Znepokojuje nás situácia v mnohých krajinách, v ktorých sú kresťania čoraz viac konfrontovaní s obmedzovaním náboženskej slobody, práva na vydávanie svedectva o svojom presvedčení a práva žiť v súlade s ním.
10) Vyzývajú Európu, aby ostala verná svojim kresťanským koreňom
Sme prístupní príspevkom iných náboženstiev pre našu civilizáciu, i tak sme však presvedčení, že Európa musí zostať verná svojim kresťanským koreňom. Vyzývame kresťanov západnej a východnej Európy aby sa zjednotili v šírení svedectva o Kristovi a evanjeliu, aby si Európa tak zachránila dušu, formovanú dvoma tisíckami rokov kresťanskej tradície.
11) Základom spoločnosti je rodina, vybudovaná na manželstve medzi mužom a ženou
Rodina je prirodzeným stredobodom ľudského života a spoločnosti. Veľmi nás znepokojuje kríza rodiny v mnohých krajinách. Ortodoxní a katolíci uznávajú rovnakú koncepciu rodiny a sú povolaní svedčiť o nej ako o ceste k svätosti, svedčiť o vernosti manželov v ich vzájomnom spolužití, o ich otvorenosti na plodenie a výchovu detí, o solidarite medzi generáciami a o úcte k slabším. Základom rodiny je manželstvo, slobodný akt odovzdania sa a vernej lásky medzi mužom a ženou. Táto láska pečatí ich zväzok a učí ich akceptovať jeden druhého ako dar. Manželstvo je školou lásky a vernosti. S poľutovaním konštatujeme, že na rovnakú úroveň ako manželstvo sa pozdvihli aj iné formy spolužitia, zatiaľ čo koncepcia, posvätená biblickou tradíciou otcovstva a materstva ako osobitého povolania muža a ženy v manželstve, je vypudzovaná z povedomia verejnosti.
12) Vyzývajú na ochranu každého života, najmä nenarodených a postihnutých
Vyzývame všetkých rešpektovať neodňateľné právo na život každého človeka. Miliónom detí sa upiera samotné právo narodiť sa na tento svet. Krv nenarodených volá k Bohu (Gn 4, 10). Hrozba takzvanej eutanázie vedie starších ľudí a postihnutých k pocitu, že sú príťažou pre svoje rodiny a spoločnosť vôbec.
13) Odmietajú „uniatizmus“
Vyjadrujeme nádej, že naše stretnutie tiež prispeje k zmiereniu napätia medzi grékokatolíkmi a ortodoxnými. Dnes je už zrejmé, že minulá metóda „uniatizmu“, chápaná ako zjednotenie jedného spoločenstva s druhým, ale oddelene od ich príslušnosti k Cirkvi, nie je cestou znovunastolenia jednoty. Nič to však nemení na tom, že cirkevné spoločenstvá, ktoré sa za týchto historických okolností vynorili, majú právo na existenciu a na uspokojenie duchovných potrieb svojich veriacich a usilovať sa pritom žiť v pokoji so svojimi blížnymi. Ortodoxní a grékokatolíci potrebujú zmierenie a vzájomne prijateľné formy spolunažívania.
14) Obidve strany sa utiekajú o pomoc k Preblahoslavenej Panne Márii a prosia ju o príhovor
S naozaj veľkou vďačnosťou za dar vzájomného porozumenia počas nášho stretnutia sa teraz s nádejou obráťme na Najsvätejšiu Bohorodičku a prosme ju slovami tejto starodávnej modlitby: „Pod tvoju ochranu sa utiekame, Svätá Božia Rodička...“ Kiežby vo všetkých, ktorí si ju uctievajú, Preblahoslavená Panna Mária prostredníctvom svojho príhovoru vzbudila ducha bratstva, aby sa mohli zjednotiť v čase, ktorý určí Boh, v pokoji a svornosti Božieho ľudu, na slávu Najsvätejšej a nerozdeliteľnej Trojice!