RÍM, 25. mája 2011 (LifeSiteNews.com) - Kardinál Robert Sarah, ktorý stojí na čele Vatikánskeho dikastéria, krajinského súdneho úradu, zaoberajúceho sa cirkevnými charitatívnymi inštitúciami, vo svojom prejave k Valnému zhromaždeniu Caritas International zdôraznil, že hlavným poslaním Cirkvi všetkých skupín, vrátane charitatívnych, je priviesť ľudí ku Kristovi. „Tragédia moderného ľudstva, milí priatelia, dnes nie je v nedostatku oblečenia a bývania. Najtragickejší hlad a najstrašnejšia bolesť nie je nedostatok potravín,“ povedal. „Je to oveľa viac o neprítomnosti Boha a nedostatku skutočnej lásky, lásky, ktorá nám bola odhalená na kríži."
Zhromaždenie sa zišlo v čase zásadnej reštrukturalizácie katolíckych charitatívnych organizácií, ktoré najmä na Západe strácajú katolícku identitu. Pri financovaní sporných skupín charitatívnymi organizáciami kanadských, amerických, britských, francúzskych a rakúskych katolíckych biskupských konferencií, volali mnohí katolíci po zmene. Kým biskupi v týchto národoch pracovali na reforme, Vatikán pracuje na reforme zastrešujúcej všetkých - Caritas Internationalis. LifeSiteNews vo februári oznámil, že generálnemu tajomníkovi Caritas Internationalis nebolo povolené kandidovať na druhé funkčné obdobie, okrem iného pre obavy o „katolícku identitu.“
Kardinál Sarah dodal: „Pokiaľ ide o spoluprácu s charitatívnymi organizáciami cirkvi, nejde len o charitatívne a na humanitárnu pomoc zamerané organizácie na zmiernenie určitého druhu utrpenia. Ide predovšetkým o návrat dôstojnosti ľuďom ako Božím deťom a o podporu antropológie, ktorá zahŕňa aj náboženskú dimenziu človeka, najmä jeho stretnutie s Bohom.“ Kardinál Sarah citoval aj pápeža Jána Pavla II. a pápeža Benedikta XVI. odsudzujúc pritom „náboženskú ľahostajnosť, sekularizáciu a ateizmus“ na Západe. „Spoločne s obrovským materiálnym, vedeckým a technologickým pokrokom, Západ dnes zažíva vážnu morálnu regresiu a postupné „tiché odpadlíctvo“, povedal. „Nepochybne od začiatku svojho pontifikátu pápež Benedikt XVI. vidí v tejto „náboženskej ľahostajnosti“ a „tichom odpadlíctve“ veľkú výzvu Cirkvi, aby zlepšila svoje vzťahy s moderným svetom. Preto je viac ako inokedy rozhodnutý, aby sme si dávali pozor na dušu a naša viera bola viditeľnejšia a aktívnejšia, aby ukázala svetu, že poslanie Cirkvi je hlboko zakorenené vo viere v Boha: Otca, Syna a Ducha Svätého.“ Zatiaľ čo niektorí ľudia v katolíckych rozvojových agentúrach uvádzali argumenty pre nezainteresovaný prístup podpory charity, hoci vykonanej agentúrami v rozpore s katolíckou cirkvou, proti chudobe a útlaku, kardinál mal iný názor. „Verím, že je dôležité pochopiť, že naše charitatívne organizácie sú umiestnené vo vnútri Cirkvi a nie vedľa nej," povedal. „Charita, ktorá by nemala cirkevný charakter, nemala by ani žiadny dôvod na existenciu. Cirkev nemôže byť považovaná za partnera katolíckych organizácií. Ide o organizácie, ktoré participujú na jej poslaní." Zdá sa, že kardinál odpovedal aj na nedávnu debatu, či by skupiny v rozvojovom svete mali alebo nemali mať súhlas miestnych biskupov pred tým, ako dostanú finančné prostriedky z katolíckej charity na Západe. „Je nevyhnutné, aby charitatívne organizácie boli naozaj schopné pracovať v úplnom spoločenstve a hlbokom spojení s miestnym biskupom," povedal, „a v súlade s pastoračnými pokynmi, aby mohli byť plne integrované do poslania Cirkvi.“
Kardinál Sarah dodal: „Pokiaľ ide o spoluprácu s charitatívnymi organizáciami cirkvi, nejde len o charitatívne a na humanitárnu pomoc zamerané organizácie na zmiernenie určitého druhu utrpenia. Ide predovšetkým o návrat dôstojnosti ľuďom ako Božím deťom a o podporu antropológie, ktorá zahŕňa aj náboženskú dimenziu človeka, najmä jeho stretnutie s Bohom.“ Kardinál Sarah citoval aj pápeža Jána Pavla II. a pápeža Benedikta XVI. odsudzujúc pritom „náboženskú ľahostajnosť, sekularizáciu a ateizmus“ na Západe. „Spoločne s obrovským materiálnym, vedeckým a technologickým pokrokom, Západ dnes zažíva vážnu morálnu regresiu a postupné „tiché odpadlíctvo“, povedal. „Nepochybne od začiatku svojho pontifikátu pápež Benedikt XVI. vidí v tejto „náboženskej ľahostajnosti“ a „tichom odpadlíctve“ veľkú výzvu Cirkvi, aby zlepšila svoje vzťahy s moderným svetom. Preto je viac ako inokedy rozhodnutý, aby sme si dávali pozor na dušu a naša viera bola viditeľnejšia a aktívnejšia, aby ukázala svetu, že poslanie Cirkvi je hlboko zakorenené vo viere v Boha: Otca, Syna a Ducha Svätého.“ Zatiaľ čo niektorí ľudia v katolíckych rozvojových agentúrach uvádzali argumenty pre nezainteresovaný prístup podpory charity, hoci vykonanej agentúrami v rozpore s katolíckou cirkvou, proti chudobe a útlaku, kardinál mal iný názor. „Verím, že je dôležité pochopiť, že naše charitatívne organizácie sú umiestnené vo vnútri Cirkvi a nie vedľa nej," povedal. „Charita, ktorá by nemala cirkevný charakter, nemala by ani žiadny dôvod na existenciu. Cirkev nemôže byť považovaná za partnera katolíckych organizácií. Ide o organizácie, ktoré participujú na jej poslaní." Zdá sa, že kardinál odpovedal aj na nedávnu debatu, či by skupiny v rozvojovom svete mali alebo nemali mať súhlas miestnych biskupov pred tým, ako dostanú finančné prostriedky z katolíckej charity na Západe. „Je nevyhnutné, aby charitatívne organizácie boli naozaj schopné pracovať v úplnom spoločenstve a hlbokom spojení s miestnym biskupom," povedal, „a v súlade s pastoračnými pokynmi, aby mohli byť plne integrované do poslania Cirkvi.“