Ani dlhoročný priateľ Matky Terezy, páter Sebastian Vazhakala, za 30 rokov priateľstva nevedel, že sa jej ešte pred založením kongregácie Misionárok lásky zjavoval Ježiš, a že sa s ním rozprávala.
Veľkej väčšine ľudí bola táto časť duchovného života Matky Terezy odhalená až po jej smrti. „Bolo to veľké zistenie,“ uviedol páter Vazhakala, kňaz – Misionár lásky, pre katolícky portál CNA.
Keď bol len dva roky po smrti Matky Terezy v roku 1997 otvorený prípad jej svätorečenia, jej duchovný vodca a ďalší blízky priateľ – kňaz našli v archíve Jezuitov v Kalkate a v kancelárii biskupa dokumenty s jej záznamami komunikácie s Ježišom.
Páter Vazhakala, ktorý s Matkou Terezou založil kontemplatívnu vetvu Misionárok lásky, povedal, že má rukopis Matky Terezy, kde rozoberá, čo priamo jej hovoril Ježiš počas zvláštnych prehovorov a videní.
Páter prezradil, že komunikácia Matky Terezy s Ježišom trvala nepretržite od 10. septembra 1946 do 3. decembra 1947 cez slová a videnia. Všetko toto sa udialo, keď pôsobila ako misionárka pod vedením írskych sestier z Loreta a učila na Škole svätej Márie v Kalkate.
Matka Tereza napísala, že raz počas svätého prijímania počula, ako jej Ježiš hovorí: „Chcem indické rehoľníčky, obete mojej lásky, aby boli Máriou a Martou a so mnou natoľko zjednotené, že by na duše, ktoré budú stretať, vyžarovali moju lásku.“
Práve cez tieto prihovárajúce sa slová eucharistického Ježiša dostala Matka Tereza pokyn, aby založila kongregáciu Misionárok lásky.
„Tak veľmi bola spojená s Ježišom,“ vysvetľuje páter Vazhakala, „že nevyžarovala svoju lásku, ale prúdila cez ňu Ježišova láska v ľudskej podobe.“
Ježiš jej povedal, aké mníšky chce mať v reholi, ktorú založí: „Chcem slobodné mníšky zahalené do chudoby kríža. Chcem poslušné mníšky zahalené do poslušnosti kríža. Chcem mníšky plné lásky zahalené do lásky kríža,“ tlmočil páter Vazhakala.
Podľa misionára sa jej Ježiš spýtal: „Odmietla by si mi to urobiť?“ Páter Vazhakala vysvetlil, že v roku 1947 jej Ježiš v skutočnosti povedal nasledovné: „Nemôžem ísť sám k chudobným ľuďom, ty choď a zanes ma k nim.“
Páter Vazhakala prezradil, že okolo roku 1949, po tomto období radosti a útechy, začala Matka Tereza v duchovnom živote zažívať „príšernú temnotu a prázdnotu“. „A na začiatku si myslela, že je to kvôli jej vlastnej hriešnosti, nehodnosti a slabosti.“
Duchovný vodca jej v tom čase pomohol pochopiť, že táto duchovná prázdnota bola len ďalším spôsobom, akým by na Ježišovu žiadosť mala podiel na chudobe biednych v Kalkate.
Toto obdobie prežívala skoro 50 rokov až do svojej smrti a veľmi sa pre to trápila. Páter Vazhakala sa však podelil o jeden jej výrok: „Ak má byť moja temnota a prázdnota svetlom čo i len pre jednu dušu, daj nech som prvá, ktorá to obetuje na tento úmysel. Ak môj život a moje utrpenie má dušiam pomôcť ku spáse, potom si vyberám trpieť od stvorenia sveta až po koniec časov a zomrieť.“
Ľudia z celého sveta poznajú viditeľné skutky lásky voči chudobným a chorým v kalkatských slumoch, ktoré Matka Tereza činila. „O tom, čo prežívala vo svojom vnútri však nevedia,“ vyjadril sa páter Vazhakala.
Mottom Matky Terezy a jej kongregácie boli Ježišove slová: „Žíznim.“ Tým, že k nemu privázdali ľudské duše, mohli hasiť jeho smäd. „A tak v každom nádychu, v každom povzdychu, v každej myšlienke sa má prejaviť Božia láska. Takto sa denne modlila. Práve to ju motivovalo, aby do svojich 87 rokov bez oddychu prinášala všetky obete,“ poznamenal.
Matka Tereza vo svojej práci na zemi nikdy neoddychovala a aj naďalej z neba „pracuje“ pre duše. „Keď zomriem, pôjdem domov k Bohu, aby som k nemu mohla priviesť viac duší,“ spomenul páter Vazhakala jednu z jej úvah.
Povedala: „V nebi nebudem spať, budem ešte viac pracovať, len inou formou.“