Sestru Marjana Lleshi zobudil v stredu skoro ráno silný otras zeme s magnitúdou 6,2. Toto zemetrasenie si vyžiadalo 250 obetí a zničilo niekoľko miest v strednej časti Talianska.
Ranená a uviaznutá pod posteľou v ruinách kláštora mesta Amatrice, kde pôsobila, si bola istá, že zahynie. Na rozlúčku začala posielať svojím najbližším SMS správy.
V momente, keď už strácala aj poslednú kvapku nádeje, začula hlas kolumbijského ošetrovateľa Louisa, ktorý sa staral v kláštore spolu so sestrami o starých ľudí. Mladík zisťoval, či je niekto ešte stále nažive. Jeho hlas sestra prirovnáva k „anjelskému hlasu z neba.“
„Pamätám si, že keď som sa okolo seba rozhliadla, všetko sa rúcalo,“povedala sestra 25. augusta v rozhovore pre katolícku taliansku tlačovú agentúru SIR.
Podľa jej slov sa zobudila okolo pol štvrtej ráno, asi 30 minút po prvotnom šoku zo zemetrasenia. Keď sa prebrala z bezvedomia, uvidela okolo seba len hromadu trosiek, ktoré sa rúcali z každej strany.
„S poranenou hlavou som začala volať o pomoc. Pozrela som na ulicu, kde boli bezmocní a vystrašení ľudia. Mňa si však nikto nevšimol,”uviedla.
Počas toho ako sa budova postupne rúcala, ešte stihla schmatnúť svoj sveter a závoj. Bolo to skôr než sa ukryla pod posteľ, kde čakala na pomoc.
„V tej chvíli som všetko odovzdala Bohu,“ priznáva. „Márne som volala o pomoc. Začala som rozposielať správy najbližším, v ktorých som ich informovala o zemetrasení. Zároveň som sa s nimi chcela rozlúčiť, keďže som neverila, že by som v tejto beznádejnej situácii mohla prežiť, “ spomína sestra.
Aj napriek silnej túžbe prežiť, ju samotnú prepadávala beznádej. Začala premýšľať o svojich najdrahších a rozhodnutiach, ktoré v živote urobila.
„Premietla som si v hlave svoj život a uvedomila som si, že voľba obetovať ho pre druhých bola správna. Presne v tom momente som začula mladíka, ktorý na mňa volal. V jeho hlase som rozpoznala Boha, ktorý túži, aby som žila naďalej,“opisuje sestra.
Sestra Llehsi má 35 rokov, pochádza z Albánska a pôsobí v kongregácii služobníc Pána. Žije v kláštore v talianskom meste Amatrice, ktoré v stredu ráno zasiahlo silné zemetrasenie s magnitúdou 6,2. Počas tragédie zahynulo 250 ľudí. Epicentrum zemetrasenia postihlo okolo pol štrvtej ráno mesto Norica, vzdialené iba 65 míľ od severovýchodného Ríma. Za ním nasledovali ďalšie slabšie otrasy. „Zmizla polovica mesta,“ vyhlásil podľa BBC starosta mesta Amatrice po tragických udalostiach. Záchranári sú neustále v strehu a pokúšajú vyslobodiť spod trosiek nielen živých, ale aj mŕtvych.
Talianska agentúra Ansa odfotila krvácajúcu sestru práve vo chvíli, keď posielala cez mobil správy. Fotka znázorňujúca, čo sa v Taliansku odohralo, v momente obletela svetové média.
V kláštore boli v tom čase sestry a starší nevládni ľudia. Dokopy ich bolo 15. Tri sestry a štyria starí ľudia zomreli. Ich telá ostali pod troskami.
Zemetrasenie zrovnalo so zemou nielen kláštor a dom pre starých ľudí na začiatku mesta, ale aj celý zvyšok historického centra.
Sestra Lleshi pre SIR priznala, že keď jej Louis pomáhal dostať sa do bezpečia, začuli medzi troskami krik ďalších dvoch sestier.
„Počula som sestru, ktorá volala o pomoc. Zatiaľ čo sme sa pokúšali zistiť odkiaľ prichádza volanie, ozvala sa aj druhá sestra. Z jej hlasu vychádzala bolesť, pretože sa jej ťažko dýchalo a nohy mala zakliesnené,“ tlmočí sestra.
Keďže sestra Lleshi a Louis nedokázali sestry vyslobodiť spomedzi trosiek, čakali preto v ich blízkosti na záchranárov.
Sestry boli následne hospitalizované vo vedľajšom meste Rieti, kde sa momentálne zotavujú. Sestra Lleshi je pod lekárskym dohľadom ošetrovaná v Acoli Piceno.
„V momente, keď som si myslela, že umriem, opisuje sestra, a všetko okolo sa rúcalo, bol pre mňa Louis ako anjel od samého Boha. Múry boli zrovnané so zemou a uprostred roztrúsených trosiek ma nebolo takmer vidieť. “
Sestra stále netuší, prečo ju Boh zachránil. „Viem len, že som uvidela Boha, ktorý mi namiesto smrti daroval život,“ vyjadrila.
„Pri pomyslení na sestry uviaznuté pod troskami, ktoré ja svojou svätosťou nijak neprevyšujem, som sa sama seba pýtala, prečo zachránili mňa a nie ich?“ hovorí plačúc sestra. Dodáva, že „zemetrasenie zničilo aj mnoho rodín a mnohí ľudia, vrátane Louisa riskovali svoje životy kvôli ľuďom, ktorí sa ocitli pod troskami.“
Sestra tvrdí, že obetavosť Louisa a ostatných záchranárov nemá s náboženstvom nič spoločné. „Všetci sme povolaní milovať a pomáhať jeden druhému,“ odkazuje.
Nešťastia ako zemetrasenie podľa sestry „dokážu odhaliť ľudský charakter odhliadnuc od jeho náboženstva, kultúry, či povahových vlastnosti. Vezmi si mňa. Nie som o nič viac hodná ako ľudia, ktorí neprežili. Zachránil si ma. Prečo Bože?“ pýta sa sestra.
„Už sa viac nebudem pýtať, pretože odpoveď aj tak nepríde. Útechou mi je fakt, že skôr, či neskôr pochopím aké zámery má so mnou Boh,“ hovorí.