Mnoho neuveriteľných príbehov vzišlo zo snehovej búrky, v ktorej uviazli skupiny pro-liferov na ceste domov z pochodu za život. Nie je Bôžia prozreteľnosť úžasná?
Môžno ste už počuli o veľkej omši na diaľnici z 2016. Toto ale nie je jediný prípad omše počas uviaznutia. Inej skupine, ktorá uviazla na pennsylvánskej diaľnici, sa podarilo prísť do blízkeho motelu, kde 250 kľačiacich študentov spievalo gregoriánske hymny a slávilo omšu ad orientem’ v barovej miestnosti motelu! (fotky udalosti na konci originálneho článku)
“Kľačali na dlážke počas celej omše,” povedal pre ChurchPOP otec Joshua Caswell, SJC, jeden z vedúcich tejto skupiny. “Na mnohých tvárach bolo vidno slzy - myslím si, že to boli slzy vďačnosti.” Ďalej dodal: “Nikdy som nevidel úctivejšiu scénu.”
Otec Caswell je kňazom vo farnosti Sv. Jána Kentského v Chicagu, IL. Táto farnosť je známa svojou pôsobivou krásou a tradičnou liturgickou obnovou. Taktiež posiela každý rok študentskú skupinu “križiakov za život” na pochod za život (všetci nosia niečo žlé; ak ste niekedy boli na pochode, určite ste ich neprehliadli; tu sa o nich dozviete viac). Tohto roku so svojim bratom otcom Nathanom Caswellom (áno, biologický bratia, ktorí sú obaja kňazmi) viedli 165 študentov základnej a strednej školy ma pochod za život!
Tak ako iné skupiny, aj ich autobus uviazol na pennsylvánskej diaľnici. Našťastie boli blízko malého mesta a podarilo sa im dokráčať do blízkeho motelu.
Boli to študenti, ktorým napadlo mať v moteli omšu. “Pochyboval som, že to bude možné,” povedal otec Caswell, “ale sľúbil som, že sa o to pokúsim vybaviť.”
Zavolal do najbližšej farnosti a pokúsil sa zohnať nejaké zásoby. “Bolo úžasné, že mi zdvihol kňaz, ktorý našiel jeden katolícky pár ochotný riskovať cestu cez túto metelicu, len aby nám priniesli veci, ktoré potrebujeme!”
Jeho brat, otec Nathan, zašiel do miestnej večierky, aby zohnal sviečky a náhodne narazil na dve dominikánky. Tie tiež uviazli v snehovej búrke so skupinou študentov a modlili sa, aby našli kňaza na odslúženie svätej omše.
Podľa otca Caswella jedna zo sestier, sestra Maria Faustina O.P., neskôr napísala takto: “Keď sme si uvedomili, že musíme zabezpečiť izby i na ďalšiu noc, povedala som Pánovi, že by bol najvyšší čas, aby zariadil, aby tieto deti mohli ísť na omšu. O dve hodiny vošiel otec Nathan do večierky, aby tam kúpil sviečky!”
Jediný veľký priestor v moteli, kde sa mohla omša uskutočniť, bola miestnosť s barom. Vlastníci motelu im láskavo dovolili, aby tento priestor využili a študenti urobili, čo mohli, aby ho pripravili na omšu.
“Mladí vyčistili miestnosť, kde bol bar, tak dobre ako len mohli a našli, čo sa dalo, na jej vyzdobenie,” vysvetlil otec Caswell. “Popremiestňoval sa nábytok. Malý kríž v strede čistej posteľnej plachty prichytenej na stenu postúžil ako oltárny obraz; a zvonček z recepcie bol použitý na zvonenie počas premenenia. Brat Matthew Schuster spravil s mladými nácvik hudby a počas spovedania sa recitoval ruženec. Čerstvo kúpené voňavé sviečky boli zapálené na omšu.”
Nielenže prišla i skupina mladých so sestrami dominikánkami, ale taktiež sa pridali aj iní ľudia z motelu vrátane majiteľov. “Správa o omši sa rozletela a do jej začiatku bolo v bare 250 ľudí.”
Otec Caswell opisuje ako bola omša celebrovaná: “Slúžili sme spievanú omšu v bežnej forme ad orientem. Bola použitá latinčina a angličtina. Táto omša v sobotu večer splnila našu nedeľnú povinnosť, keďže sme sa (mylne) domnievali, že budeme v nedeľu cestovať domov. Určite sme mohli slúžiť omšu i vo výnimočnej forme, ale oltárne tabuľky a iné nevyhnutné predmety boli uviaznuté na zasnežených kopcoch Pennsylvánie.”
Tiež sa spievali krásne piesne: “Študenti, z ktorých mnohých chodia do nášho zboru, spievali gregoriánske hymny ordinária z Missa de Angelis - a to s chuťou! Mladí taktiež spievali niekoľko motét vrátane jedného, ktoré malo štyri časti. Myslím si, že celá táto skúsenosť nájdenia útechy a potešenia vo svätej liturgii počas týchto útrap študentov naozaj sústredila. Nikdy som nevidel úctivejšiu scénu.”
Napriek tomu, že boli v bare, sa študenti správali k omšu si najväčším rešpektom: “Mladí kľačali okolo barových stoličiek a za biliardovými stolmi. Kľačali na dlážke počas celej omše. Na mnohých tvárach bolo vidno slzy - myslím si, že to boli slzy vďačnosti.”
Je úžasné, že omša mala duchovný dopad i na iných ľudí v motely: “Mladí urobili na zákazníkov motelu veľký dojem. Od niekoľkých ľudí, ktorých sa veľmi dotkla táto zbožnosť mladých, sme dostali list. Hovoril som s jedným baptistom, ktorý vyhlásil: Vieš čo, vy katolíci ste úplne fajn.”
Odkiaľ pochádza všetka energia a zbožnosť týchto mladých? Otec Caswell odhaľuje ich “tajomstvo”:
“Pochádza prevažne z ich účasti na svätej liturgii. Mnohí z týchto mladých sú v našom zbore, zúčastňujú sa liturgií. Ich život modlitby je veľmi sústredený. A keď ste v liturgii disciplinovaný, tak potom, keď opúšťate omšu - keď odchádzate z liturgie - ona sama vzbudzuje tento entuziazmus, pretože máte niečo, čo môžete dať.”