Jednou z vecí, za ktorú som veľmi vďačný v mojom kňazskom povolaní je, že môžem pomáhať umierajúcim na smrteľnej posteli.
Hranica medzi životom a smrťou je veľmi krehká a predsa sa na smrteľnej posteli dokáže toho udiať tak veľa. Keď hovorím „udiať“ myslím tým, že človek vtedy veľa vecí pochopí. V momente, keď človek umiera, býva zvyčajne veľmi zraniteľný a úprimný. Zrazu sa jeho svetská sláva vytráca. Dokonca aj na jeho úspechy a hrdosť sa zabudne. Vtedy si uvedomí, že všetko čo si tomto svete nahonobil, zanechá tu.
Priebeh je väčšinou nasledovný. Okolo umierajúceho, ktorý potichu spí, sa zíde celá rodina. Počas posledného pomazania už veľmi nereaguje. Na druhej strane, sú prípady, kedy je umierajúci pri plnom vedomí. Viackrát sa mi stalo, že ma zavolali k umierajúcemu, ktorý bol pri vedomí a prial si predtým vidieť kňaza.
Jedného dňa ma zavolali do malého bytu v dosť ošarpanej štvrti mesta. Našiel som tam šesťdesiatročného muža so strhaným výrazom tváre, ktorý ledva lapal po dychu. Volal sa Ralph.
„Ste katolíckym kňazom?“
„Áno, som.“
„Konečne. Za posledné tri týždne som obvolal všetky susedné farnosti, aby som zohnal katolíckeho kňaza.“
„Naozaj vyzeráte veľmi biedne. Je mi to ľúto.“
„Áno. Umieram. Lekár mi dáva už iba niekoľko týždňov. Nedá sa nič robiť.“
„Akú máte chorobu?“
„Rakovinu pľúc. Je to však moja vina, dočerta. Nikdy som nedokázal prestať fajčiť.“
„Prečo ste doteraz nezašli za žiadnym kňazom?“
„Bol som v hospici a keď som si pýtal kňaza, poslali ku mne staršieho pána v modrom tričku. S nedôverou som sa ho spýtal kto je a on mi povedal, že je členom Metodistickej cirkvi. Povedal som mu, nech odíde. Chcel som katolíckeho kňaza. Odišiel, no za niekoľko dní som sa pýtal na kňaza znova. Prišla ku mne nejaká žena oblečená tak, ako by mali byť oblečení kňazi. Hneď som zbadal, že to katolícky kňaz nie je, preto som aj ju poslal preč a kázal jej nájsť mi katolíckeho kňaza.“
„Prečo ste si nedali zavolať kňaza z vašej farnosti? Do ktorej vlastne patríte?“
Zasmial sa a vzápätí začal kašľať. Jeho odkašliavanie znelo strašne. Akoby si šiel vykašlať pľúca – aj to, čo mu z nich ostalo. Keď konečne prestal, povedal, „dopekla, Otče, veď ja som v kostole nebol dobrých 50 rokov.“
„Tak prečo s tým vlastne teraz začínate?“
„Pretože rehoľné sestry mi povedali, že keď katolík umiera, mal by si pred smrťou zavolať k sebe kňaza. Je to pravda?“
„Áno, je.“
„A ja som katolík , ktorý umiera, preto som chcel vidieť kňaza. Ešte niečo?“
„Ste teda pripravený vyznať svoje hriechy a prijať sviatosť uzdravenia?“
„Hovoríte o poslednom pomazaní?“
„Presne tak. Chcete sa vyspovedať?“
„Mohlo by to trvať príliš dlho...“ a znovu sa začal smiať a kašľať.
„Ja mám dosť času.“
Začal som teda počúvať jeho priznania o premárnenom živote a nešťastných udalostiach. Spočiatku sa tisli slzy do očí jemu, neskôr mne. Dal som mu rozhrešenie a sľúbil som, že mu na druhý deň prinesiem sväté prijímanie. Práve prijímanie bolo jedno z najsilnejších momentov na aké si spomínam. Vyzeral ako malé dieťa. Mal vieru. V skutočnosti, nič iné okrem nej nemal.
Po prijímaní a požehnaní si zapálil cigaretu. „Nemal by ste fajčiť,“ povedal som mu. „Raz vás to zabije.“
Prišlo mu to veľmi vtipné.
Týždeň na to mi zavolala Ralphova opatrovateľka a tak som sa za ním znova vybral. Tentokrát ležal v posteli a v izbe bola takmer tma. Nemal tam nikoho z rodiny. Svojich priateľov totižto podviedol, deti vydedil a s manželkou sa rozviedol. Bol sám.
Sadol som si k nemu. „Ralph, kto je tu teraz s vami ?“
„Nikto Otče. Je to však moja vina. Priznávam.“
Vytiahol som môj ruženec.„Poznáte to?“
„Samozrejme. Rehoľné sestry ma učili modliť sa ho.“
„Práve ona je teraz s tebou, matka Mária.“ Podal som mu ruženec.„Čoskoro zomriete, tak by som si prial, aby ste držali v rukách ruženec, keď budete odchádzať. Mária a váš strážny anjel vás budú viesť. Súhlasíte?“
„Súhlasím,“ zašepkal.
„Chcete, aby som sa za vás v hodine smrti modlil ?“
Prikývol a ja som sa začal modliť. Muž zaspal a o niekoľko dní sa konal jeho pohreb. Ľudia boli prekvapení, že ho slúži katolícky kňaz. Nikto netušil, že Ralph bol katolík.
Keď som im povedal ako Ralph zomrel, nastalo obrovské ticho a obdiv. Zvláštne, že práve Ralph, ktorý mal dosť mizernú katolícku vieru, sa stal žiarivým svedkom Krista Kráľa na svojej smrteľnej posteli.