5 najčastejších vecí, ktoré ľutujú ľudia na smrteľnej posteli

2,745
Neutral

Dlhé roky som pracovala v oblasti paliatívnej starostlivosti. Mojimi pacientmi boli tí, ktorí odišli domov, aby tam zomreli. Zažila som s nimi neuveriteľne jedinečné chvíle. Strávila som pri nich posledných 3-12 týždňov ich života.

 

Ľudia veľmi dozrejú, keď čelia vlastnej smrti. Naučila som sa nikdy nepodceňovať túto schopnosť dozrievania. Niektoré zmeny boli fenomenálne. Každý prežíval rôzne emócie. Samozrejme odmietanie, strach, hnev, výčitky, ešte väčšie odmietanie a nakoniec prijatie. Nakoniec sa s tým každý pacient ešte pred smrťou zmieril.

Keď však prišla reč na to, čo vo svojom živote ľutovali alebo čo by urobili inak, vždy sa vynárali podobné odpovede. Tu je päť najčastejších:

1. Odvážil by som sa žiť život podľa seba a nie život, aký odo mňa očakávajú ostatní.

Táto odpoveď zaznievala najčajstejšie. Keď si ľudia uvedomia, že ich život je takmer na konci a pozrú sa naň v pravom svetle, je ľahké vidieť, koľko snov ostalo nesplnených. Väčšina ľudí si nesplnila ani polovicu svojich snov a zomreli vo vedomí, že príčinou toho boli rozhodnutia, ktoré urobili alebo tie, ktoré neurobili.

Počas života je veľmi dôležité skúsiť a splniť si aspoň niektoré zo svojich snov. V momente, keď stratíte zdravie, je už príliš neskoro. Zdravie vám prináša slobodu, ktorú si neuvedomíte, až kým ju nestratíte.

2. Nepracoval by som tak veľa.

Toto hovoli všetci muži, ktorých som opatrovala. Zmeškali detstvo vlastných detí a spoločnosť vlastných rodičov. Aj u žien zaznievali rovnaké odpovede. Väčšina z nich bola ešte z tej staršej generácie, takže takmer žiadna nebola živiteľkou rodiny. Všetci muži, ktorých som opatrovala, veľmi ľutovali, že sa nechali uniesť pracovným kolobehom a trávili toľko času prácou.

Ak zmeníte životný štýl a začnete robiť vedomé rozhodnutia, zistíte, že nepotrebujete až taký vysoký príjem, ako sa zdalo. A ak si vytvoríte v živote viac priestoru, budeme šťastnejší a otvorenejší novým možnostiam. Takým, ktoré viac vyhovujú vášmu novému životnému štýlu.

3. Mal by som odvahu vyjadriť svoje pocity.

Veľa ľudí potláčalo vlastné pocity, aby tak nevyvolávali hádky. V dôsledku toho sa uspokojili so svojím priemerným životom a nikdy sa nestali tým, kým skutočne mohli byť. Množstvo chorôb pramení z rozhorčenia a hnevu, ktoré im takýto život priniesol.

Nie ste schopní riadiť reakcie ostatných. Hoci na začiatku ľudia môžu rôzne reagovať na to, že sa meníte a začínate s nimi hovoriť otvorene, neskôr to však váš vzťah povznesiena na úplne novú a zdravšiu úroveň. Druhou možnosťou je, že sa tak zbavíte nezdravého vzťahu. V oboch prípadoch ste vyhrali.

4. Ostal by som v kontakte s priateľmi.

Až počas posledných týždňov života si ľudia začnú uvedomovať, aký veľký význam majú pre nich starí priatelia. Vtedy je už takmer nemožné vyhľadať ich. Mnohých pohltil vlastný kolobeh života natoľko, že sa v priebehu rokov vzdali svojich najlepších priateľov. Ľudia hlboko ľutovali, že svojim priateľstvám nevenovali toľko času a úsilia, koľko by si zaslúžili. Na smrteľnej posteli všetkým chýbajú priatelia.

V tomto uponáhľanom svete nie je ničím výnimočným, keď sa z vašich životov vytratia priateľstvá. Ale ak čelíte blížiacej sa smrti, váš telesný stav prestáva byť dôležitý. Ak je to možné, ľudia si chcú dať do poriadku svoje finančné záležitosti. V takýchto prípadoch však nejde o to, že by boli pre nich peniaze alebo postavenie také dôležité. Chcú len, aby tak uľahčili život tým, ktorých milujú. Väčšinou sú však príliš chorí alebo unavení, aby sa im to podarilo. Na konci je aj tak najdôležitejšia láska a vzťahy, všetko ostatné je úplne bezvýznamné. V posledných týždňoch života ostáva iba to, láska a vzťahy.

5. Doprial by som si byť šťastný.

Táto odpoveď zaznieva prekvapivo často. Mnohí si až na konci života uvedomia, že šťastie je voľba. Zasekli sa v starých vzoroch a zvykoch. Takzvané ‘pohodlie’ dôverne známeho života, zaplnilo ich emócie, ako aj celé životy. Strach zo zmeny ich prinútil predstierať pred sebou a ostatnými, že sú spokojní. Hlboko vo vnútri však túžili úprimne sa smiať a znova zažiť krehkosť života.

Na smrteľnej posteli vás vôbec nezaujíma, čo si iní o vás myslia. Aké úžasné je ísť a znova sa smiať bez toho, aby ste mali v pätách vlastnú smrť.

Život je voľba. Je to TVOJ život. Vyber si starostlivo, vyber si múdro, vyber si úprimne. Vyber si šťastie.


 

DISKUSIA k článku