Bl. John Henry Newman: Prečo by sme mali chcieť žiť podľa viery? Všetky veci v rámci tohto sveta robíme skrze vieru v slovo tých druhých. Skrze vieru jasne vieme, kde je naše miesto vo svete, aké sú okolnosti, vieme aj naše práva a privilégia, poznáme, čo znamená slovo šťastie. Skrze vieru poznáme svojich rodičov, bratov a sestry, svoj vek a aj vlastnú smrteľnosť. Prečo by teda malo byť náboženstvo výnimkou?

********

Na mojej domácej webovej stránke mám umiestnené šikovné zariadenie, ktoré zobrazuje zaujímavé citáty. Nikdy neviete, aký citát bude nasledovať. Niektoré sú zábavné, niektoré s hlbokou myšlienkou, iné neslušné, hlúpe alebo nezmyselné.

Z tých hlúpych citátov je mojím obľúbeným jeden od Groucha Marxa: „Čas letí ako šíp. Ovocie letí ako banán.“ Chápete?

Dnes sa mi však zobrazil citát od Georga Bernarda Shawa:„Existuje len jedno náboženstvo, hoci v stovkách rôznych foriem.“ Tento je pre Shawa typický, pretože s Chestertonom pravidelne debatovali o ničom a zároveň o všetkom. Je to preňho typické, pretože veľa z toho čo napísal, sa na prvé počutie zdá byť vtipné alebo múdre. Keď si to však prečítate znova, bude vám to pripadať hlúpe a nezmyselné. Jeho aforizmy sú viac menej anti-Chestertonovské tak, ako aj diabol je anti-svätomichalský.

Tak čo dočerta myslel tým, že: „Existuje len jedno náboženstvo, hoci v stovkách rôznych foriem?“ Myslel tým, že všetky náboženstvá sú skutočnými cestami k rovnakej pravde. Neznamená to vlastne o nič viac než, že: „Viera je ako hora a my všetci na ňu lezieme rôznymi chodníčkami.” Má to veľmi blízko k subjektívnemu citátu: „Každý hľadá Boha vlastným spôsobom.” To má zas veľmi blízko k ďalšiemu: „Nechajte nás všetkých nájsť vlastnú pravdu” alebo ku klasickému: „Zaujímam sa o duchovno, ale nie o náboženstvo.”

Shaw má pravdu v tom, že existuje len jedno náboženstvo, ale mýli sa v tom, že existuje v stovkách rôznych foriem. Ak vôbec náboženstvo existuje, tak len v jedinej forme. Túto formu je však možné rôzne prekrúcať, no aj tak hovoríme len o jednej forme.

Čo myslím tým, že: „Ak vôbec náboženstvo existuje, tak len v jedinej forme.” Ak teda náboženstvo existuje, musí byť konkrétne. Musí z niečoho pozostávať. Povrchná “náboženská“ sentimentálnosť sa neráta. Zasnené pocity “jednoty s vesmírom“ nie sú dosť spoľahlivé. To, že niekomu vlhne oko pri pohľade na šteniatko alebo mačiatko, ešte nepredstavuje náboženstvo. Náboženstvo má dogmu. Má v sebe niečo, čo sa vám dostane do hlavy a môžete o tom diskutovať a debatovať. Náboženstvo má morálnu filozofiu. Má históriu. Týka sa skutočných ľudí. Má liturgiu. Má svoje knihy, slová, obrady, činnosti a všetko to je buď pravda, alebo lož.

Práve preto je katolícka viera náboženstvom. Takže hinduizmus, islam, judaizmus, budhizmus, sekta Svedkov Jehovových a celý dlhý list ďalších náboženstiev s ním súvisia. Prečo som teda povedal, že existuje len jediná forma náboženstva? Pretože pokiaľ ide o náboženstvo, už jeho definícia udáva, že náboženstvo z niečoho pozostáva. Ak je v tom niečo pevné, to niečo musí byť buď správne, alebo nesprávne. Pravda alebo lož. Náboženstvo jednoducho nemôže byť niečím zaujímavým z minulosti alebo zábavným koníčkom pre ľudí, ktorých táto oblasť zaujíma. Ak teda náboženstvo existuje, hovorí tak o sebe, že nie je len zaujímavé a zábavné, ale zároveň, že je pravdivé a preto musíme preveriť či ide o pravdu alebo nie.

Vyberte si: katolícka viera alebo ateizmus?

 Ak je katolícka viera pravdivá, tak ostatné náboženstvá nemôžu byť jej ďalšími formami. Existujú len jej formy, ktoré vznikli pred ňou alebo po nej. Náboženstvá, ktoré sú staršie ako katolícka viera sú jej predbežnými formami. Inými slovami, svojím spôsobom poukazujú na úplnosť katolíckej viery. Animizmus, pohanstvo, hinduizmus, budhizmus, šintoizmus a judaizmus v menšom alebo väčšom rozsahu poukazujú na úplné odkrytie Ježiša Krista.

Ostatné náboženstvá, ktoré prišli po katolíckej viere a sú zároveň jej obmenami, teda islam, protestantizmus a všetky ostatné novovzniknuté New Age náboženstvá, sú v istom zmysle reakciami proti monolitickej pravde katolíckej viery.

Samé o sebe viedli ľudí buď k úplnosti katolíckej viery alebo k ateizmu. Tento proces samozrejme neprebieha u všetkých ľudí. Niektorí sa neriadia logikou. Vôbec nepremýšľajú. Nemajú "úplne konzistentný názor." Napriek tomu je to pravda ako lusk. John Henry Newman píše, že: „V skutočnej filozofii neexistuje žiadna stredná cesta medzi ateizmom a katolíckou vierou... naozaj jednotný názor musí pod takýmto vplyvom zahanbiť jedno alebo druhé.“