Štyria kardináli uverejňujú historický list, adresovaný pápežovi Františkovi, v ktorom ho žiadajú o objasnenie apoštolskej exhortácie Amoris Laetitia.
Listom z 19. septembra 2016 si kardináli žiadajú jasnú odpoveď ´áno´ alebo ´nie´ na 5 krátkych otázok, čím by sa okamžite objasnil zmysel zmätočného dokumentu presne v tých bodoch, ktoré teológovia, kňazi, či dokonca biskupi rozporuplne interpretujú.
Pápež na list ani po dvoch mesiacoch neodpovedal, a preto kardináli list zverejňujú spolu s vysvetlivkou, že tým dávajú zároveň aj veriacim na vedomie, ako veľmi ich znepokojuje prístup k veciam, ktoré sa priamo týkajú integrity katolíckej viery.
List je skvele načasovaný. Prichádza desať dní po zverejnení prvého verejného náznaku, že pápež František schvaľuje tú interpretáciu Amoris Laetitia, ktorú svojho času jeden z kardinálov-signatárov označil za ´heretickú´; časť, v ktorej sa povoľuje znovuzosobášeným rozvedeným manželom, ktorí nedosiahli anuláciu manželstva, prijímať sväté prijímanie bez predchádzajúcich sexuálnych stykov. Týmto zverejneným náznakom bol list pápeža Františka biskupom na území Buenos Aires v Argentíne, ktorým schvaľuje ich interpretáciu kontroverznej ôsmej kapitoly Amoris Laetitia ako jedinú platnú.
LifeSiteNews reprodukuje otázky, a s nimi súvisiace vysvetlivky, nižšie. Okrem praktickej otázky o dostupnosti svätej spovede a svätého prijímania pre rozvedených a znovuzosobášených katolíkov, ktorí odmietajú zdržanlivosť, ide o otázky, týkajúce sa nemenného učenia Katolíckej cirkvi o absolútnych morálnych princípoch, o evidentne zlých skutkoch, ktoré sú za zlé pokladané bez výnimky, o objektívnom hodnotení závažných návykových hriechov a o svedomí.
V liste, ktorý podpísali kardináli Walter Brandmüller, Raymond Burke, Carlo Caffarra a Joachim Meisner, píšu pápežovi o „neistote, zmätku a dezorientácii, ktoré u mnohých veriacich vyvoláva Amoris Laetitia. Kardináli vysvetľujú, že „ich pastoračná zodpovednosť vo svedomí núti“ požiadať pápeža Františka „so všetkou náležitou úctou“ o odpoveď na predložené otázky a zároveň mu pripomínajú, že ako pápež je „Zmŕtvychvstalým Pánom povolaný utvrdzovať svojich bratov a sestry vo viere, vyriešiť a odstrániť akúkoľvek neistotu a veci jasne vysvetliť.“
V poznámke, vysvetľujúcej veriacim zverejnenie tohto listu, kardináli uvádzajú, že „dôvodom jeho napísania je ich znepokojenie ako pastierov Cirkvi nad hroziacou dezorientáciou a závažným zmätkom u mnohých veriacich v záležitostiach, ktoré sú mimoriadne dôležité pre život Cirkvi.“
Ďalej píšu, že ako kardináli „sú poverení úlohou pomáhať pápežovi v starostlivosti o Katolícku cirkev.“ Štyria kardináli interpretujú pápežovo rozhodnutie neodpovedať „za výzvu pokojne a s rešpektom pokračovať v uvažovaní a v diskusiách“ s následným rozhodnutím informovať „všetok Boží ľud o našej iniciatíve, aj s priloženou dokumentáciou.“
Vyjadrujú zároveň nádej, že ich iniciatíva sa nebude považovať za „politikárčenie v Cirkvi“, ani že ich niekto nespravodlivo neobviní z „nepriateľstva voči Svätému otcovi, ani že ich nikto neoznačí za nemilosrdných ľudí.“ Práve naopak, „to, čo sme urobili a robíme, vyviera z hlbokej lásky a náklonnosti, ktorá nás spája so Svätým otcom a z horlivého úsilia o dobro veriacich.“
Závažnosť momentálnej situácie v Cirkvi podčiarkuje práve zriedkavý výskyt podobnej intervencie, akú teraz zverejnili štyria kardináli.
Kardináli vo vysvetlivkách uvádzajú, že „interpretácia (Amoris Laetitia) taktiež naznačuje odlišné, protichodné postoje ku kresťanskému spôsobu života“, čím sa tieto postoje úzko dotýkajú „fundamentálnych sporných otázok života kresťana.“
Stojí za zmienku, že traja zo štyroch signatárov listu sú už penzionovaní kardináli, vďaka čomu ich už pápež, ktorý prejavil snahu odvolať z úradu tých, čo nezdieľajú jeho víziu, nemôže odvolať z ich úradu. Kardinál Burke je jediný, ktorý ešte nie je penzionovaný.
Zatiaľ čo zverejnením tohto listu na seba kardináli nepochybne vzali zodpovednosť za dobro Cirkvi a konali tak aj v duchu pápežovej často opakovanej výzvy k synodalite, slúži jeho zverejnenie zároveň ako dôkaz pre veriacich nielen o závažnej dezorientácii a zmätku, zapríčinených pápežom Františkom, ale aj o tom, že hoci pápež si závažnosť situácie uvedomuje, nerozhodol sa zmätok, ktorý spôsobuje, ukončiť.