Nenechajte si ujsť prvú a druhú časť tohto výnimočného textu! - pozn. šéfredaktora
Pápež v kázni z 15. novembra 1972 sa pokúsil varovať katolíkov pred Diablom. Ukázať im správnu cestu ako sa mu vyhnúť:
Čo cirkev momentálne potrebuje najviac? Nech Vás naša odpoveď nezaskočí. Vôbec nie je zjednodušujúca alebo dokonca poverčivá: cirkev sa potrebuje hlavne chrániť pred zlom, ktoré nazývame diabol.
Predtým ako objasním, čo máme presne na mysli, by sme Vás radi pozvali nakloniť svoju myseľ k svetlu, ktoré naša viera vrhá na predstavu o ľudskej existencii, predstavu, ktorá siaha z tohto bodu až do nekonečnej diaľky a preniká do jedinečnej hĺbky. Pravdu povediac, obraz, v ktorom sme pozvaní uzrieť všeobjímajúcu skutočnosť, je nádherný. Je to obraz stvorenia, Božie dielo. On sám obdivoval jej podstatnú krásu ako vonkajší odraz svojej múdrosti a moci. [1]
Kresťanská predstava o vesmíre
Potom je tu zaujímavý obraz dramatickej histórie ľudstva, histórie vykúpenia a Krista; histórie našej spásy, s obrovským pokladom zjavenia, proroctvami a svätosťou, života povýšeného nad nadprirodzenú úroveň, večných sľubov. [2] Ak vieme ako sa treba na obrázok pozerať , ostaneme očarení. [3] Všetko má svoj zmysel, účel, poriadok; a všetko sa hmýri transcendentálnou prítomnosťou, mysľou, životom a nakoniec láskou, takže vesmír, a to ako si ho predstavujeme a zároveň nepredstavujeme, nám ponúka inšpirujúcu, radostnú prípravu na niečo ešte krajšie a dokonalejšie. [4] Kresťanská predstava o vesmíre a živote je teda víťazne optimistická; a táto predstava plne odôvodňuje našu radosť a vďačnosť za život, ktorý máme, preto z vďaky za naše šťastie spievajme na slávu Božiu. [5]
Tajomstvo zla
Ale je tento pohľad kompletný a správny? Nemajú chyby vo svete žiadnu cenu? Čo z vecí, ktoré správne nefungujú v našom živote? Čo máme z utrpenia a smrti, krutosti a hriechu? A čo zo zla? Nevidíme koľko zla je tu vo svete -špeciálne morálneho zla, ktoré ide naraz proti človeku a proti Bohu, hoci v rozličných cestách? Nie je to smutné predstavenie, nevysvetliteľná záhada? A nie sme milovníci Slova, ľud čo spieva o Bohu, my veriaci-nie sme tí, kto sú najcitlivejší a najviac rozrušení našimi pozorovaniami a skúsenosťou so zlom?
Zlo nachádzame v ríši prírody, kde mnoho jej výrazov nám zdanlivo hovorí o nejakom druhu neporiadku. Potom ho nachádzame medzi ľuďmi, vo forme slabosti, krehkosti, utrpenia, smrti a niečoho horšieho: napätia medzi dvoma zákonmi-jeden siaha k dobru, druhý k zlu. Svätý Pavol poukazuje na toto utrpenie v ponižujúcej forme aby dokázal našu potrebu spásonosnej milosti, pre spásu prinesenú Kristom,[6] a tiež naše veľké šťastie byť zachránený. Dokonca už pred týmto opísal jeden pohanský básnik tento konflikt v rámci samotného srdca človeka: "Vidím čo je lepšie a súhlasím s tým, no potom nasledujem to horšie." [7]
Prichádzame tvárou k tvár hriechu, ktorý je prekrútením slobody človeka a hlbokou príčinou smrti, pretože obsahuje odlúčenie od Boha, zdroja života. A potom sa hriech stane príležitosťou a rušivým efektom v nás a v našej práci, stane sa nepriateľským agentom, Diablom. Zlo nie je iba absenciou niečoho ale je aktívnou silou, žijúcou, spirituálnou bytosťou, skazenou a kazí ostatných. Je to strašná skutočnosť, mysteriózna a desivá.
Hľadanie vysvetlenia
Je to opustenie obrazu biblického učenia Cirkvi o odmietnutí vedomia o existencii Diabla; pokladať ho za sebestačný princíp, ktorý na rozdiel od iných bytostí, nepochádza od Boha; či vysvetliť Diabla ako pseudo-realitu, koncepčnú, vymyslenú personifikáciu neznámych príčin nášho nešťastia. Keď je problém zla videný v celej jeho komplexnosti a v absurdnosti z pohľadu našich limitovaných myslí, stáva sa posadnutosťou. To predstavuje najväčšiu prekážku nášmu náboženskému chápaniu vesmíru. Nie je náhodou, že svätý Augustín sa týmto roky trápil: "Hľadal som zdroj zla, a nenašiel som žiadne vysvetlenie." [9]
Preto vidíme, aké je dôležité povedomie o zle, ak máme mať správny kresťanský koncept sveta, života a vykúpenia. Najprv to vidíme v rozvíjaní Evanjelia na začiatku Kristovho verejného života. Kto vie zabudnúť veľmi dôležitý opis trojnásobného pokušenia Krista? Alebo rôzne epizódy v Evanjeliu, kde Diabol križuje cesty Pána a postavy v jeho učení?[10] A ako môžeme zabudnúť, že Kristus trikrát odkazujúc na Diabla ako jeho protivníka, ho opísal ako "princa tohto sveta"?[11]
Ostatné pasáže Nového zákona
Číhajúci tieň tejto skazenej prítomnosti je zdôraznený v mnohým pasážach Nového zákona. Svätý Pavol ho nazval "bohom tohto sveta,"[12] a varuje nás pred bojom, ktorý my, kresťania, musíme viesť v súmraku, nie iba proti Diablovi, no proti jeho strašnej mnohorakosti. "Dal som si Božiu zbroj," povedal nám Apoštol, "že by som bol schopný postaviť sa útokom diabla. Náš zápas nie je proti mäsu a kostiam, ale proti Kniežactvu a Silám, proti vládcom temnoty, proti spirituálnym silám vyššieho zla."[13]
Mnohé pasáže v Evanjeliu nám ukazujú, že sa nestretávame iba s jedným Diablom, ale s viacerými.[14] No hlavným je Satan, t.j. protivník, nepriateľ; a popri ňom sú mnohí ďalší, Božie bytosti, ktoré padli, pretože sa vzbúrili a boli zatratení[15] — celý mysteriózny svet, zmietaný najnešťastnejšou drámou, o ktorej vieme veľmi málo.
Osudný pokušiteľ človeka
Poznáme veľa vecí, no nie o tomto diabolskom svete, o veciach, ktoré sa dotýkajú našich životov a celej histórie ľudstva. Diabol je príčina prvého ľudského nešťastia - on bol ľstivý, osudový pokušiteľ v prvom hriechu, pôvodnom hriechu.[16] Adamov pád dal Diablovi istú nadvládu nad človekom, z ktorej nás dokáže oslobodiť jedine Kristove vykúpenie. Je to história, ktorá stále prebieha: spomeňme si na exorcizmus pri Baptizme (krst v dobe pred 2. Vatikánskym koncilom obsahoval pasáže exorcizmu - pozn. editora), a časté zmienky v Svätom písme a v liturgii na agresívne a despotické "sily temna."[17] Diabol je nepriateľ číslo jeden, znamenitý pokušiteľ.
Takže vieme, že táto tmavá znepokojujúca bytosť existuje a že stále pracuje s jeho zradnou prefíkanosťou; je skrytý nepriateľ, čo rozsieva chyby a nešťastie v ľudskej histórií. Oplatí sa pripomenúť si odhaľujúce podobenstvo z Evanjelia o dobrom semienku a kúkoli, pretože syntetizuje a vysvetľuje nedostatok logiky, ktorá sa zdá, že vládne našim protichodným skúsenostiam: "Toto urobil nepriateľ." [18] On je “vrahom od začiatku, … a otcom lží,” ako ho Kristus opísal.[19] Svojim sofizmom podkopáva ľudskú morálnu rovnováha. Je škodlivý, šikovný zvodca, ktorý vie ako sa ku nám dostať cez zmysly, fantáziu a libido, cez utopickú logiku, či cez neusporiadané spoločenské vzťahy v prideľovaní a odoberaní našich aktivít, tak aby v nás spôsobil odchýlky, ktoré sú všetky škodlivejšie, pretože zdanlivo podliehajú našej fyzickej či mentálnej povahe, alebo našim hlbokým, inštinktívnym túžbam.
Ignorovanie diabla
Táto záležitosť s Diablom a jeho vplyvom na jednotlivcov rovnako ako na komunity, celé spoločnosti či udalosti, je veľmi dôležitá kapitola katolíckej doktríny, ktorá by mala byť znova preštudovaná, hoci je jej venovaná dnes len malá pozornosť. Niektorí si myslia, že dostatočnou náhradou sú psychoanalytické a psychiatrické štúdie či spirituálne skúsenosti, ktoré sú dnes bohužiaľ tak veľmi rozšírené v niektorých krajinách.
Ľudia sa dnes boja padnúť do starých Manichejských teórií, či do strašných odchýlok fantázie a povier. Dnes preferujú vyzerať silno a bez predsudkov k vystupovaniu ako pozitivistov, zatiaľ čo v rovnakom čase prepožičiavajú vieru mnohým nepodloženým magickým či ľudovým poverám, alebo dokonca horšie, vystavujú svoje duše- svoje pokrstené duše, často navštevované eucharistickou prítomnosťou a obývané Duchom svätým! - nemravným zmyslovým zážitkom a nebezpečným drogám, rovnako aj ideologickému zvádzaniu módnych omylov. To sú trhliny, cez ktoré môže zlo ľahko vstúpiť a zmeniť ľudskú myseľ.
To neznamená, že každý hriech pochádza priamo od diabla;[20] no je pravda, že tí, ktorí si na seba nedávajú pozor s určitou morálnou prísnosťou, [21] sú vystavení vplyvu "tajomstva zla" citovaného svätým Pavlom[22], čo vyvoláva vážne otázky, týkajúce sa našej spásy.
Naša náuka sa stáva neistou, prekrytá tmou, temnotou obklopenou Diablom. Ale naša zvedavosť, vzrušená určitou existenciou jeho mnohorakosti, má právo položiť dve otázky. Existujú náznaky prítomnosti konania Diabla, a aké to sú? A aké máme prostriedky na obranu proti takémuto zákernému nebezpečenstvu?
Prítomnosť konania Diabla
Mali by sme byť opatrní pri zodpovedaní prvej otázky, hoci náznaky zla sú zdanlivo niekedy veľmi jasné.[23] Môžeme predpokladať, že jeho zlovestné konanie sa deje, keď popretie Boha sa stáva radikálnym, rafinovaný a absurdným: keď sa lží stávajú silnými a pokryteckými v tvári jasnej pravdy; keď je láska udusená chladom, krutým sebectvom; kde je Kristovo meno vedome napádané, s rebelskou nenávisťou,[24] kde duch Evanjelia je utopený a odmietnutý, kde je zúfalstvo posledným slovom, a pod.
No táto diagnóza je veľmi rozsiahla a zložitá pre nás, pri pokuse ju teraz otestovať a potvrdiť. Avšak obsahuje určitý dramatický záujem pre každého a bola predmetom niektorých známych pasáží v modernej literatúre.[25] Problém zla zostáva jedným z najväčších a najtrvácnejších problémov pre ľudskú myseľ, dokonca aj po víťaznej odpovedi Ježiša Krista. "My vieme," napísal svätý Ján, Evanjelista, "že sme z Boha, a že celý svet je v moci zla."[26]
Obrana proti Diablovi
Je jednoduchšie odpovedať na druhú otázku- aká obrana, aký liek by sme mali použiť proti konaniu Diabla? - hoci to môže byť ťažké realizovať. Môžeme povedať: všetko čo nás chráni pred hriechom, nás tým samo posilňuje proti neviditeľnému nepriateľovi. Milosť je rozhodujúca obrana. Nevinnosť berie v úvahu silu. Každý pripomína, ako často apoštolská metóda učenia využívala zbroj vojaka ako symbol cnosti, ktorý môže spraviť Kresťana nezraniteľným.[27] Kresťan musí byť vojakom; musí byť bdelý a silný;[28] a občas musí využiť špeciálne asketické praktiky k úniku pred určitými konaniami Diabla. Ježiš nás to učí poukázaním na "modlitbu a pôst" ako na liek. [29] A apoštol navrhuje hlavnú líniu, ktorej by sme sa mali držať: "Nedajte sa premôcť zlom, premôžte zlo dobrom." [30]
S pozornosťou súperovi, ktorému musia individuálne duše, Cirkev a svet momentálne čeliť, pokúsime sa obom dať význam a účinnosť známej žiadosti v našej hlavnej modlitbe: “Otče . . . zbav nás zlého!”
Nech je naše apoštolské požehnanie prospešné k dosiahnutiu tohto cieľa.
VYSVETLIVKY
1 pozri Gn 1, 10 etc. 2 pozri l?Eph 1, 10. 3 pozri svätý. Augustín, Monológy. 4 pozri l Cor 2, 9; 13, 12; Rom 8, 19-2:3. 5 pozri the Glória omše. 6 pozri Rom 7. 7 Ovid, Met. 7, 19. 8 Rom 5, 12. 9 Priznania VII, 5, 7, 11 etc.: PL :32, 736, 739. 10 napr. Mt 12, 43. 11 Jn 12, 31; 14, 30; 16, 11. 12 Cor 4, 4. 13 Eph 6, 11-12. 14 Lk. 11, 21; Mk 5, 9. 15 pozri DS 800-128. 16 Gn 3; Wis 1, 24. 17 pozri Lk 22, 53; Col 1, 13. 18 Mt 13, 28. 19 pozri Jn 8, 44-45. 20 pozri S. Th. 1, 104, 3. 21 pozri Mt 12, 45; Eph 6, 11. 22 2 Thes 2, 3-12. 23 pozri Tertullian, Apol. 23. 24 pozri I Cor 16, 22; 12, 3. 25 pozri, napr., práce Bernanosa, študované Ch. Moellerom, Litter. du XX siecle, I, p. 39, ff.; P. Macchi, Il volto del male in Bernanos; pozrie tiež Satan, Etudes Carmelitaines, Desclee de Br. (1948). 26 1 Jn 5, 19. 27 pozri Rom 13, 12; Eph 6, 11, 14 17; I Thes 5, 8. 28 1 Pt 5, 8. 29 Mk 9, 29. 30 Rom 12, 21; Mt 13, 29.
15. mája, 2008, Otec Z uverejnil príspevok kardinála Virgília Noeho. Kardinála bol hlavný ceremoniál pod Pápežom Pavlom VI. Kardinál Noe pasáž o dyme Satana vysvelil nasledovne:
pod Satanom sa majú rozmieť všetci kňazi, biskupi a kardináli, ktorí si nuectia správne Pána. Zle celebrujú svätú omšu, pretože nesprávne interpretovali zmysel Druhého vatikánskeho koncilu. Hovoril o dyme Satana, pretože veril, že kňazi, v mene kreativity pomenili svätú omšu až na suchú slamu. V skutočnosti boli riadení márnosťou a pýchou. Takže dym Satana nebol ničím iným, než mentalitou, ktorá chcela rozbiť tradičný liturgický kánon eucharistického obradu."
Je to možné. Avšak keď čítatame vyjadrenia v súvislosti s kázňou z 15. novembra, 1972, Satanov dym sa zdá že predstavuje širšie varovanie pre Cirkev. Na prvú pôstnu nedeľu pri čítaní Evanjelia sme počúvali o Satanových pokušeniach Krista. Vyhlásenie Pavla VI je pripomienkou toho, že pokušenie ďalej pokračuje pre každého z nás a pre celú Cirkev.