Luteránsky kostol na konci našej ulice má na sebe oznámenie, ktoré hrdo hlási,
Reformačná nedeľa
Oslava 499 rokov Protestantskej Cirkvi
Cítim trochu nevoľnosti zakaždým čo okolo neho prejdem pretože existuje jedná vec, ktorú by sme nemali robiť vzhľadom na 499. výročie Reformácie a ňou je oslavovanie.
Teraz už viem, že existujú rady ľudí, ktorí vidia Reformáciu ako cnostné kresťanské odtrhnutie pravej Kresťanskej Cirkvi z okovov zlých a skorumpovaných Katolíkov. Alebo sú tu takí, ktorí vidia Reformáciu ako niečo nevyhnutné ale neškodné - možno ich názor na Katolíkov je jemnejší, menej braný do úvahy, alebo dokonca vôbec.
Ale či už hrdo v prospech alebo nepochybne nevedomo histórie Protestantskej Reformácie by som tvrdil, že je to niečo, kvôli čomu si všetci dáme pauzu a porozmýšľame nad tým než budeme pokračovať ďalej v trávení zvyšku dňa.
1. Martin Luther nezamýšľal vytvoriť "Novú Cirkev"
Historici z rôznych kruhov ochotne súhlasia s tým, že keď začal písať proti Katolíckej Cirkvi Martin Luther, sám katolícky kňaz, nemal v záujme začat úplne novú cirkev.
Práve naopak, Luther písal z dôvodu vyjadrenia svojich znepokojení a kritiky voči hierarchii Katolíckej Cirkvi. Začal s nádejou reformácie "zvnútra" a nikdy nezvažoval myšlienku odlúčenia sa od spoločenstva Cirkvi, ktorú sám považoval ako založenú Kristom.
Ale veci sa rýchlo vymkli spod kontroly.
2. Martinove Lutherove osobné problémy mali dopad na jeho pohľad na vec
Historici sa zhodujú, že Lutherovi osobní démoni hlboko ovplyvnili jeho teológiu-ktorá hlboko ovplyvnila Reformáciu a protestantské hodnoty, ktoré boli ňou započaté.
Luther mal problémy s tým, čo Katolícka Cirkev nazýva škrupulóznosťou, psychologickou záľubou pocitu viny, úzkosti a depresie vzhľadom na morálny stav jedinca. Inými slovami mal Luther problém ako Kresťan s pocitom či mu boli hriechy naozaj po priznaní odpustené.
Zvyk vyznávať hriechy kňazovi bola dlhodobá tradícia vo všetkých z Kresťanských Cirkví od počiatkov berúc si príklad z Kristovho tázania apoštolov v Ján 20:23,
“Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.”
Ale Luther mal problém s pocitom odpustenia a tak hľadal teologickú interpretáciu Písma, ktorá by mu pomohla v pocite istoty svojej spásy a zároveň by mu pomohla prestať sa obávať o to, či mu bolo naozaj a pravdivo odpustené.
To, čo Luther vo svojom bádaní v Biblii našiel bolo niečo, čo si myslel že je novou cestou k pochopeniu toho, ako funguje proces vďaka ktorému sme vykúpení a máme zaistené miesto v Nebi. Táto jeho osobná úloha a jej výsledný teologický objav bude následne formovať ako takmer všetky Protestantské denominácie budú chápať spásu.
3. Tlačiarenský lis hral dôležitú úlohu, ale...
Vynález tlačiarenskeho lisu v čase Reformácie spôsobil dve dôležité udalosti.
V prvom rade umožnil oveľa väčšie rozšírenie Biblie v tlačenej podobe. Zrazu jednoducho Kresťania mali prístup k písanému Božiemu Slovu na takej úrovni ako nikdy predtým. Predtým mohol farský kostol vlastniť kópiu Biblie, ktorá bola starostlivo ručne prepísaná z inej verzie a za veľmi vysokú cenu.
S príchodom tlačiarenského lisu si tak konečne Kresťania mohli zadovážiť Bibliu pre samých seba a početné preklady gréckych a hebrejských biblických textov sa tak začali množiť.
Ale za druhé si je potrebné uvedomiť, že zatiaľ čo dnes oslavujeme Lutherov dôraz na sprístupnenie Biblie pre každodenného Kresťana práve sám Luther takmer okamžite na to ľutoval jej rozšírenú prístupnosť.
Luther rýchlo pochopil to, čo Katolícka Cirkev celý čas vedela. Nie že by bol kažodenný Kresťan ochudobnený o Bibliu ale to, že bez nejakého vzdelania, vrátane základného literárneho vzdelania, jednoducho nebudú chápať, čo čítajú.
Nesprávne interpretácie sa mohli začať tvoriť.
A aj začali.
Zatiaľ čo predtým bola Biblia interpretovaná v rámci kostola kňazom alebo diakonom, teraz zrazu si jednoduchý Kresťan musel význam textov, ktoré číta, vyložiť sám.
Pre nevzdelané masy bol toto obrovský problém.
4. Nedostatok prístupu k raným cirkevným dokumentom odhalil staré omyly.
Zatiaľ čo Katolícka Cirkev bola od svojich počiatkov jednoznačná vo svojom hlavnom učení, Protestantská Cirkev s náhlym prístupom k čítaniu Písma vzala mnoho základných náuk späť k rysovacej doske.
Náuky, ktoré boli založené Ranou Cirkvou a spísané krátko potom, čo Ježiš opustil tento svet a vystúpil na nebesia.
V skutočnosti išlo o základný nedostatok historického kontextu čo spôsobilo, že Luther a ostatní Reformátori odhalili chyby interpretácií, ktoré sa vyskytli na úplnom začiatku Kresťanskej Cirkvi-pred viac než tisíc rokmi.
Hoci mali Luther a jeho Reformátori prístup k Biblii, chýbal im prístup k dokumentom, ktoré bezprostredne následovali. Dokumenty napísané tými učeníkmi, ktorí boli učení pisateľmi Nového Zákona. Učeníci, biskupi a mučeníci, ktorí písali o rozhodnutiach, ktoré Kresťanská Cirkev vykonávala vo svojich začiatkoch--rozhodnutia o kľúčových bodoch svojej náuky ako napríklad čo znamená byť vykúpený, pokrstený a čo je Pánova večera.
Bez týchto zakladacích dokumentov Luther a skorí Reformátori nevyhnutne preskočili tisíc rokov histórie Cirkvi.
Zbežný pohľad na to, ako Protestanti chápu Cirkev dokonca aj v dnešnej dobe odhaľuje, že rovnaká námietka stále existuje- akoby sa od čias Nového Zákona po dobu Reformácie nestalo nič v histórii Cirkvi.
Toto je teda ešte viac mätúce ak zvážime všetkých Kresťanov, ktorí žili v čase medzi Ranou Cirkvou a Reformáciou v 16. storočí.
Ak Luther naozaj objavil v Biblii niečo, čo bolo doteraz nesprávne vyložené Katolíckou Cirvkou tak čo sa potom stalo všetkým tým Kresťanom, ktorí zomreli vo vedomí že boli vo vzťahu s Kristom a Jeho Cirkvou.
Je to mierne šokujúce pre zváženie.
5. Ak sa Ježiš modlil za Jednotu tak by sme ju mali nasledovať
Základom pri pochopení Protestantskej Reformácie je myslím si to, že sa Ježiš modlil za jednotu.
V skutočnosti prorocky predpovedal cirkevné schizmy ako Reformácia a jeho výzva voči nám je jasne zaznamenaná v Jánovom evanjeliu 17:21,
“Modlím sa aby všetci boli jedno; ako Ty, Otče, si vo mne a ja som v Tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma Ty poslal."
V jeho poslednej zaznamenanej modlitbe na tomto svete Ježiš nielen že predpovedá dysfunckiu Cirkvi, ktorú zakladal, ale modlí sa za to, nech sme opäť zjednotení.
Aby svet uveril.
A pre toto je vidieť akým základom je naša jednota.
A to je dôvod, prečo tak ťažko prežívam čas oslavovania zrodu Protestantskej Cirkvi: pretože sám Ježiš sa modlil nech sa tak nestane, On sa predsa modlil za to, nech sme jednotní a nie rozvrátení.