Pred uskutočnením cesty pápeža Františka do Švédska, kde si pripomínali 500. výročie reformácie, povedali najvyšší predstavitelia Katolíckej a Luteránskej cirkvi, že je pred nimi ešte dlhá cesta k zjednoteniu. Na niektoré zdanlivo nemožné kroky sa však už podujali.
Kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady pre jednotu kresťanov, povedal 26. októbra novinárom, že spomienková oslava reformácie označuje, že: „prvýkrát v histórii katolíkov a luteránov sa stalo, že si spolu pripomínajú takýto druh udalosti.“
„Musíme však priznať, že v minulosti sme oslavovali výročia s trošku triumfálnym a polemickým podtónom na oboch stranách.“ Ďalej vysvetlil, že v súčasnosti nie je jediným cieľom spojiť sa pri príležitosti výročia, ale tiež oceniť 50 rokov katolícko-luteránskeho dialógu.
Dialóg medzi luteráni a katolíkmi: „bol prvým bilaterálnym dialógom, ktorý Katolícka cirkev začala hneď po koncile v roku 1967 a je aj prejavom vďačnosti, že sme mohli spoznať všetko, čo majú luteráni a katolíci spoločné,“ hovorí kardinál.
Povedal aj, že spoločné pripomínanie si reformácie je: „krásnym prejavom tejto cesty k jednote, cesty od konfliktu k jednote. V minulosti sme medzi sebou mali konflikty. Chceme dospieť k vzájomnému prijatiu a dnes sme na ceste k jednote.“
Na jeho názor reagoval Martin Junge, generálny tajomník Svetového luteránskeho zväzu (SLZ), ktorý poznamenal, že napriek búrlivej minulosti luteránov a katolíkov: „sme sa dokázali zbaviť niektorých prekážok, ktorých základom boli rozdiely v našich doktrínach.“
Uviedol, že táto spoločná spomienková slávnosť je znakom pokroku a zároveň dodáva: „Práve za to sa budeme modliť: aby bol Boh s nami. Chceme podporiť aj naše komunity, aby prežívali takéto spoločenstvo.“
Podľa webovej stránky SLZ je tento zväz celosvetovo rozšíreným spoločenstvom, do ktorého patrí 145 kostolov s luteránskou tradíciou. Tá reprezentuje viac než 74 miliónov kresťanov v 98 krajinách. Najväčšie luteránske spoločenstvo v Spojených štátoch zahŕňa Evanjelickú luteránsku cirkev v Amerike, ale nie tú v Missouri a Wisconsine.
Kardinál Koch a Junge dávali rozhovor novinárom a to ešte pred dvojdňovou pápežovou návštevou Švédska, ktorá sa začala posledného októbra.
Fotka: Eva Brunne, prvá biskupka-lesba Luteránskej švédskej cirkvi. Navrhuje zvesiť kríže v meste Freeport, aby sa námorníci, ktorí prichádzajú z cudziny a sú iných vierovyznaní, "necítili urazení".
Po prvý raz od návštevy sv. Jána Pavla II. v roku 1989 odcestoval do Škandinávie aj pápež František. Hoci išlo iba o dvojdňovú návštevu, táto návšteva zahŕňala ekumenickú modlitbu v luteránskej katedrále v Lunde, po ktorej nasledovala väčšia, skôr ekumenická udalosť v Malmö Aréne v meste Malmö.
Po týchto dvoch ekumenických udalostiach nasledovala svätá omša, ktorú na sviatok Všetkých svätých celebroval Svätý Otec vonku, na štadióne Swedbank v meste Malmö.
Luteránsko-katolícka komisia pre jednotu vypracovala obšírny dokument s názvom "From Conflict to Communion" (Od konfliktu k spoločenstvu), ktorý bol vydaný v súvislosti so spomienkovou slávnosťou a slúžil ako ekumenický základ pre toto stretnutie.
Ide o nebývalú udalosť, ktorá sa koná menej než 20 rokov po tom, ako SLZ a Katolícka cirkev podpísali v roku 1999 spoločné vyhlásenie o doktríne ospravedlnenia. Tá je z historického hľadiska jedným z hlavných dôvodov rozdelenia katolíkov a luteránov.
Ospravedlnenie je Božou očistou ľudských bytostí od hriechu a ukážkou jeho spravodlivosti skrze vieru v Krista a krst. Je to aj posvätenie a obnovenie vnútorného človeka prostredníctvom dobrovoľného prijatia milostí a darov, pomocou ktorých sa človek stáva spravodlivým.
Práve chápanie podstaty ospravedlnenia a odpustenia, spôsobu ako ho udeliť a udržať, bolo zdrojom konfliktu počas reformácie.
V spoločnom vyhlásení o doktríne ospravedlnenia z roku 1999 Katolícka cirkev a SLZ uviedli, že jednotnejšie chápanie ospravedlnenia signalizuje „súhlas v rámci základných právd” a že „odlišné vysvetlenia konkrétnych prehlásení sú s ním kompatibilné.”
Tretí bod deklarácie zdôrazňuje, že vo: „viere sa spolu držíme presvedčenia, že ospravedlnenie je dielom Trojjediného Boha ... základom a predpokladom ospravedlnenia je vtelenie, smrť a vzkriesenie Krista.“
„Ospravedlnenie teda znamená, že Kristus sám je našou spravodlivosťou, na ktorej sa podieľame prostredníctvom Ducha Svätého v súlade s vôľou Otca.“ Spolu tiež priznali, že: „zo samotnej milosti, vo viere v Kristovo vykupiteľské dielo a nie kvôli našim zásluhám, nás Boh prijal a my sme dostali Ducha Svätého, ktorý obnovuje naše srdcia, poskytuje nám pomoc a pozýva nás konať dobré skutky.“
Deklarácia tiež vyjadruje rovnaké presvedčenie, že: „keďže sme hriešnici, náš nový život máme iba vďaka odpúšťajúcej a obnovujúce milosti, ktorú nám Boh dáva ako dar a my ho dostávame vo viere, pričom si ho nikdy nijako nezaslúžime.“
„Práve preto doktrína ospravedlnenia, ktorá prijíma túto správu a rozvíja ju, je viac než len jednou časťou kresťanskej náuky,“ stojí totiž „v základnom vzťahu ku všetkým pravdám viery. Je nevyhnutným kritériom, ktoré stále slúži na nasmerovanie všetkých učení a aktivít našich cirkví na Krista.“
Dokument ďalej pokračuje: „Keď luteráni zdôrazňujú jedinečný význam tohto kritéria, nepopierajú vzájomný vzťah a dôležitosť všetkých právd viery. Keď katolíci sami seba vnímajú ako ľudí viazaných niekoľkými kritériami, nepopierajú špeciálnu úlohu tejto správy o ospravedlnení.“
Luteráni a katolíci potom: „majú rovnaký zámer vyznávať Krista vo všetkých veciach. Samému Kristovi ako Sprostredkovateľovi by sme mali dôverovať viac než akýmkoľvek veciam, pretože cez neho nám Boh v Duchu Svätom dáva seba a vylieva svoje obnovujúce dary.“
Kritici tejto spoločnej spomienkovej oslavy vyjadrili obavy, že akcia bude prehliadať hlavné rozdiely medzi katolíkmi a luteránmi a že bude využitá ako príležitosť začať harmonické spolužitie medzi Katolíckou cirkvou a cirkevným spoločenstvom.
Kardinál Koch, ktorý bol súčasťou delegácie pápeža Františka, vo svojich odpovediach pre novinárov uznal, že záležitosť zmiešaných manželstiev je: „veľmi veľkým pastoračným problémom pre katolíkov ako aj luteránov,“ zároveň povedal, že sa uvidí, čo na to povie pápež František.
Foto: švédski biskupovia/biskupky. Nie, nie je to fašiangový ples - pozn. editora
Keď sa ho však na to opýtali priamo, hovorca Vatikánu Greg Burke odkázal na návštevu pápeža Františka z 15. novembra 2015, kedy pápež navštívil rímsku luteránsku komunitu.
Počas stretnutia dostal pápež otázku od luteránky, Anke de Berrnardinis, ktorá je vydatá za rímskokatolíka. Pýtala sa, ako sa ona a jej manžel môžu zjednotiť v spoločenstve.
Pápež František povedal, že odpoveď "nie je ľahká," no chodenie na vzájomné bohoslužby je spôsob, ako sa spoločne zúčastniť na Pánovej večeri.
Povedal: „nikdy by som sa neodvážil dať súhlas“ k niečomu, čo sa týka svätého prijímania, pretože: „to nie je v mojej kompetencii," ale poukázal na spoločný krst katolíkov a luteránov. Vysvetlil, že spoločná modlitba pomáha tento spoločný krst udržiavať.
Burke vyhlásil, že pokiaľ ide o Švédsko, pápež pravdepodobne nepovie na túto záležitosť o nič viac, zároveň však dodal: „nikdy neviete.“
Ďalšie obavy v súvislosti so spoločnou spomienkovou slávnosťou sa týkali rozdielov nielen medzi luteránmi a katolíkmi, ale aj rozdielov v rámci globálnej luteránskej komunity a to v rôznych sociálnych a etických otázkach, ako je homosexualita a potraty.
Napriek tomu, že v stávke sú nevyriešené záležitosti, Junge zdôraznil, že v histórii katolícko-luteránske dialógu: „sme videli veľa vecí, o ktorých sme si mysleli, že sú nemožné.“
„Verím, že v 80. rokoch si nikto nemyslel, žeby sme sa mohli zhodnúť v doktríne ospravedlnenia a my sme to dokázali,“ zároveň dodal, že: „ešte pred niekoľkými rokmi, by pri zmienke o spoločne slávenej spomienkovej slávnosti na reformáciu mnohí povedali, že je to nemožné.“
Junge poukázal na kontext moderného sveta s tým, že nechce, aby vyznel negatívne alebo "apokalypticky," no žijeme v dobe:„fragmentácie, v časoch, ktoré sú zranené konfliktom.“
„Spojenie sa katolíkov a luteránov po celom svete ... je silným svedectvom pre vieru a pre Krista, ktorého vidíme chodiť medzi nami všetkými,“ povedal a vyjadril svoje presvedčenie, že táto udalosť: „bude veľkým prínosom a to nielen v otázke utrpenia na svete, ale aj v priblížení sa vo vzájomnom porozumení a dôvere.“
Uviedol, že prítomnosť pápeža Františka na spomienkovej udalosti je dôležitá a dáva "veľkú hodnotu" tomu, čo sa tu uskutočňuje. Poznamenal však tiež, že takýmito návštevami František: „pokračuje v ekumenických stopách svojich predchodcov.“
„V roku 1999, kedy sme podpísali spoločnú deklaráciu o ospravedlnení, bol pápežom Ján Pavol II. V roku 2003, kedy sme podpísali dokument o konflikte spoločenstva, bol pápežom Benedikt XVI. Teraz je práve pápež František tým, ktorý prináša ovocie tejto ekumenickej cesty, ale nepochybne jej dal aj nový profil a potenciál, ktorý, ako dúfame, bude fungovať aj v budúcnosti.“
Napriek významným krokom, ktoré prebehli v rámci katolícko-luteránskeho dialógu, sa kardináli Koch a Junge vyjadrili, že stále je čo zlepšovať.
Po tom, čo nakoniec dospeli k dohode o doktríne ospravedlnenia, ďalšie problémy, ktoré bude treba vyriešiť sa týkajú: „kňažského úradu, Cirkvi a Eucharistie,“ povedal Junge.
Aj kardinál Koch si všimol, že sa v deklarácii o ospravedlnení z roku 1999 uvádza: „cirkevné dôsledky tejto spoločnej deklarácie nie sú vyriešené,“ takže sa musíme pohnúť dopredu.
„Súhlasím s reverendom Jungleom, ide o tri veci: Cirkev, Eucharistiu a kňažstvo,“ kardinál Koch tiež prejavil nádej, že katolíci a luteráni môžu pokračovať v dláždení cesty k novej spoločnej deklarácii, týkajúcej sa týchto troch záležitostí.