Vo štvrtok, 24. novembra 2016, kardinál Angelo Scola oficiálne ukončil diecéznu fázu procesu blahorečenia Carla Acutisa, 15-ročného talianského chlapca, ktorý zomrel v roku 2006 na leukémiu. Carla mali všetci radi, venoval sa modlitbe a každý deň sa zúčastňoval na svätej omši. Medzi jeho záľuby patrilo aj počítačové programovanie, tvorba webových stránok, úprava a spracovávanie komiksov.
Podľa webovej stránky pre proces svätorečenia, „Carlo bol nadaný vo všetkom, čo sa týkalo počítačov, a preto ho jeho priatelia a aj dospelí inžinieri považovali za génia.“ Každý bol ohúrený jeho schopnosťou pochopiť počítačové tajomstvá, ktoré bežne porozumejú len tí, ktorí dokončili vysokú školu.
Kto hovorí, že ty nemožeš byť svätý?
Jedným z jeho najvýznamnejších počítačových projektov bolo zozbieranie všetkých eucharistických zázrakov na svete. Projektom sa začal zaoberať v 11. rokoch a vtedy napísal: „Čím viac prijímame Eucharistiu, tým viac sa budeme podobať Ježišovi, čiže na tejto zemi zažijeme predzvesť neba.“ Potom požiadal svojich rodičov, aby ho zobrali na všetky miesta, kde sa udiali eucharistické zázraky a o dva a pol roka neskôr dokončil svoju výstavu.
Acutis preskúmal okolo 136 eucharistických zázrakov, ktoré sa udiali v priebehu storočí v rôznych krajinách po celom svete a boli uznané Cirkvou. Všetky zozbieral do virtuálneho múzea. Okrem webovej stránky, kde umiestnil jeho virtuálne múzeum, pomohol vytvoriť panelovú prezentáciu, ktorá precestovala svet.
Podľa úvodného panelu, v samotných Spojených štátoch amerických, vďaka pomoci Knights of Columbus, The Cardinal Newman Society a The Real Presence Association and Education, s podporou kardinála Edmonda Burkeho[*], výstava navštívila tisíce farností a viac ako 100 univerzít. Výstava precestovala všetkých päť kontinentov a mnohých inšpirovala udivujúcimi fotografiami a krásnymi príbehmi.
Acutis raz povedal: „Mojím životným plánom je byť stále blízko pri Ježišovi.“ Vo svojom krátkom živote na zemi dosiahol tento cieľ a zostal blízko pri Ježišovi čokoľvek robil, či už sa hodiny modlil pred Najsvätejšou sviatosťou, alebo programoval webové stránky, alebo chodil do školy ako každý iný teenager.
Nemusíš byť dobrým študentom aby si bol svätý
Jeho mama povedala o ňom: „Jeho nesmierna štedrosť spôsobila, že sa zaujímal o každého: o cudzincov, o zdravotne postihnutých, o detí, o žobrákov.“ Byť blízko ku Carlovi znamenalo byť v blízkosi prameňa osviežujúcej vody... (on) pochopil skutočnú hodnotu života ako dar od Boha, ako úsilie, odpoveď, ktorú dáme Ježišovi deň za dňom v jednoduchosti. Ďalej povedala: „Mala by som zdôrazniť, že Carlo bol obyčajný, veselý, pokojný, úprimný, ochotný chlapec, ktorý mal rád spoločnosť ľudí a svojich priateľov.“
Stal sa inšpiráciou predovšetkým pre teenagerov, ktorí si nie sú istí, či môžu byť svätí, normálni a jedineční. „Všetci sa rodia ako originály, ale mnohí zomierajú ako fotokópie.“ Carlo určite zomrel ako „originál“, bol vedený Kristom a neustále sa naňho pozeral.
Zatiaľ čo viedol oddaný modlitebný život - každý deň chodil na svätú omšu - Carlo bol veľmi zaujímavým teenagerom v 21. storočí. Hoci jeho záujmy boli rozsiahle, takisto si našiel čas aj na dobrovoľnú pomoc deťom a starším, ako povedal: „Našou métou nemá byť koniec, ale večnosť. Večnosť je naša vlasť. Už od počiatku sme v nebi očakávaní.“ Ďalším krokom v procese jeho svätorečenia je vyslanie všetkých jeho zozbieraných biografických prác do Ríma na zhodnotenie Kongregáciou pre svätorečenie. Ak to bude schválené, proces Carla Acutisa bude pokračovať a svätý otec ho môže vyhlásiť za „ctihodného“. (napr. ctihodný Martin z Kochemu, a mnohí ďalší - pozn. editora)