Bývalý bubeník renomovanej punkrockovej skupiny The Clash píše vo svojej novej knihe o svojom duchovnom znovuzrodení.
Vo svojej autobiografii „The Strange Case of Doctor Terry and Mr. Chimes“ píše pokrstený katolík Terry Chimes, ktorý hrá na bicie na debutovom albume skupiny The Clash, ako aj na jej turné začiatkom 80-tych rokov, o svojom návrate ku katolíckej viere.
Chimes opisuje ako v roku 1988 naďabil vo výpredaji na výtlačok knihy „Mere Christianity“ (K jadru kresťanstva) od C. S. Lewisa a prečítal si jeho analýzu hriechu pýchy.
Chimes povedal: „Kapitola sa volala Hlavný hriech. Hlavným a najväčším hriechom je pýcha, sklon myslieť si, že som lepší ako ten druhý. Vždy som vedel, že pýcha existuje, no nevedel som, prečo sa považuje za hlavný hriech. Pochopil som to až vtedy keď som si uvedomil, že pýcha je prekážkou duchovného rastu.
Problém s pýchou je v tom, že tí, ktorí majú najviac, uvedomujú si ju najmenej. C. S. Lewis napísal, že ak robíš dobré skutky, čítaš duchovnú literatúru, praktizuješ meditáciu, bojuješ s alkoholizmom, no robíš to s pýchou, mysliac si že si na vyššej duchovnej úrovni ako ostatní, vtedy si satan šúcha ruky od radosti, pretože ťa chytil do duchovnej pasce, z ktorej sa uniká nesmierne ťažko.“
A pokračuje: „Až ma zamrazilo, keď som si prečítal tieto slová, pretože som si uvedomil, že presne v takej pasci žijem už dvadsať rokov. Odložil som knihu a sadol som si na pohovku. Z toho poznania sa mi zatočila hlava. V priebehu niekoľkých minút som zažil najvýnimočnejšiu vec vo svojom živote.“
57-ročný muž opisuje tento „mimoriadny zážitok“ ako pôsobenie ´niečoho´, čo cez neho prechádzalo v „silných vlnách“. Povedal: „V tej chvíli sa všetko materiálne a hmatateľné javilo ako nič v porovnaní s mocou a majestátom toho, čo mnou prechádzalo. Všetko v mojom svete sa akoby okamžite rozpadlo a zanechalo ma uprostred toho všetkého drobučkého, nahého a nechráneného. Zároveň som pocítil takú výnimočne silnú lásku, ako nikdy v živote. Ten, kto mnou prechádzal, vedel o mne všetko, a napriek tomu ma stále miloval.“
A Chimes pokračuje ďalej: „Dlho som plakal, no zároveň som hlboko vo svojom vnútri cítil, že som naveky milovaný – teraz, aj potom. Uvedomil som si, že môj život už nikdy nebude taký ako predtým. Vlasy na hlave sa mi vzpriamili a chveli ako struny; to, čo sa dialo si zapamätám na celý život.
Rozhodol som sa nanovo usporiadať priority vo svojom živote ... Čítal som poému od sv. Augustína, ktorá dokonale vyjadrovala moje vtedajšie pocity: ´Stvoril si nás pre seba a nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe, Bože. Krása taká starobylá a zároveň nová, neskoro som ťa miloval. Bol si vo mne, a ja som bol vo svete mimo seba. Hľadal som ťa. Bol si vo mne, ale ja som nebol s tebou. Volal si ma. Hlasno si na mňa kričal. Prelomil si moju hluchotu. Prežiaril si ma.´“
Po čase, v ktorom Chimes hral so skupinou The Clash, odchádza koncom 80-tych rokov na krátke turné s rockovou kapelou Black Sabbath. Postupne sa začína vzďaľovať svojmu rebelantskému rockovému imidžu, stáva sa totálnym vegetariánom a v roku 1994 sa vyškolil za chiropraktika.
Chimes vo svojej knihe obhajuje aj sviatosť zmierenia, keď opisuje incident zo svojho detstva, ako s kamarátom Tommym ukradli z vrakoviska meč. Chimes píše: „V ten večer som išiel spať s vedomím, že to, čo som práve urobil, bola krádež. Vychovávali ma v katolíckom duchu a krádež je u katolíkov hriech a urážka Boha. Bolo mi nanič a nevedel som čo mám robiť. Cítil som, že to mám vrátiť, ale Tommy nemal také výčitky svedomia.
Bol som v tom čase podráždený a rodičia sa ma pýtali, čo sa deje, ale ja som im o tom nikdy nepovedal. Napokon som o tom povedal kňazovi pri sv. spovedi. Ten ma vyhrešil, musel som sľúbiť, že to už nikdy neurobím a dal mi vykonať aj zadosťučinenie. Keď som ho urobil, spadlo mi z pliec akoby obrovské bremeno a ja som už nikdy v živote nechcel mať zlé svedomie. Takže, aj keď budete počuť na katolícku výchovu a na sv. spoveď nejakú kritiku, v mojom prípade to tak nebolo, u mňa fungovala dobre.