Podľa predsedu Konferencie katolíckych biskupov Nemecka, smrť Ježiša Krista nebola aktom božieho vykúpenia za oslobodenie ľudí z otroctva hriechu a za otvorenie nebeských brán. Freiburgský arcibiskup, Robert Zollitsch, známy pre svoje liberálne názory, verejne poprel základnú kresťanskú dogmu o obetnom charaktere Kristovej smrti v nedávnom rozhovore pre nemeckú televíznu stanicu.
Zollitsch povedal, že Kristus "nezomrel za hriechy ľudí ako keby Boh poskytol obetný dar, ako obetného baránka."
V skutočnosti Ježiš ponúkol iba "solidaritu" s chudobnými a trpiacimi. Zollitsch povedal, "že je to skvelá perspektíva, táto obrovská solidarita."
Moderátor sa spýtal, "Už to nebudete opisovať takým spôsobom, že Boh vydal svojho syna, pretože my ľudia sme hriešni? Už to nebudete takto opisovať?
Monsignor Zollitsch odpovedal, "Nie."
Robert Zollitsch bol menovaný do čela arcibiskupstva Freiburg im Breisgau v roku 2003 za čias pápeža Jána Pavla II. Zollitsch je predsedom Nemeckej konferencie biskupov. Do tejto funkcie bol zvolený v roku 2008 a je považovaný za "liberála" v nemeckom episkopáte.
Vo februári 2008 uviedol, že kňazský celibát by mal byť dobrovoľný a že nie je "teologicky nevyhnutný". Zolltisch tiež povedal, že akceptuje štátom povolené homosexuálne civilné partnerstvá, no je proti "manželstvám" rovnakého pohlavia.
Meinhardovi Schmidt-Degenhardovi, ktorý bol moderátorom tohto programu, povedal, že Boh vydal "svojho vlastného syna, aby bol s nami solidárny a až do tejto poslednej agónii smrti ukázal: "Tak veľmi si vás cením, idem s vami a som úplne s vami v každej situácii."
"On sa so mnou zapojil zo solidarity - zo slobodnej vôle."
Zollitsch povedal, že Kristus "prevzal to, za čo som bol obviňovaný, vrátane zla, ktoré som spôsobil a tiež to vzal zpäť do Božieho sveta preto, aby mi ukázal cestu von z hriechu, viny a smrti k životu."
Avšak článok 613 Katechizmu Katolíckej cirkvi, dielo vydané Cirkvou vysvetľujúce dogmy a doktríny katolíckeho náboženstva, opisuje Kristovu smrť ako "Kristova smrť je veľkonočná obeta, ktorou sa uskutočňuje definitívne vykúpenie ľudí Baránkom, „ktorý sníma hriech sveta“ a zároveň obeta Novej zmluvy, ktorá znova uvádza človeka do spoločenstva s Bohom, keď ho s ním zmieruje krvou vyliatou „za všetkých na odpustenie hriechov.“
Katechizmus pokračuje, Táto Kristova obeta je jediná a završuje a zároveň prevyšuje všetky obety. Je to predovšetkým dar samého Boha Otca, ktorý vydáva svojho Syna, aby nás zmieril so sebou. Zároveň je to obeta vteleného Božieho Syna, ktorý dobrovoľne a z lásky obetuje vlastný život svojmu Otcovi skrze Ducha Svätého, aby napravil našu neposlušnosť.