Sú chvíle, kedy zisťujem, že sociálne média sú skôr plné toxického odpadu, než by boli užitočné. Ide najmä o prípady, keď sa medzi moje novinky dostávajú rôzne sťažnosti na akékoľvek témy - práca, škola, rodičia, cirkev, vláda, móda, filmy a mnoho ďalších vecí.
Sťažovanie sa zdá byť vrodeným ľudským reflexom a bolo už prijaté ako norma v mnohých kruhoch. Nie je nič zlé na poukazovaní nedostatkov kvôli ich zlepšeniu, no niekedy si uvedomujeme, že naše sťažovanie presahuje túžbu zlepšovať. Niekedy to vychádza z kritického ducha, ktorý jednoducho nachádza uspokojenie v zosmiešňovaní vecí a ľudí.
Prečo sa chronickí a toxickí sťažovatelia sťažujú? Vždy keď počujem ľudí (či niekedy dokonca seba) sťažovať sa kvôli zlým dôvodom, spomeniem si na izraelský ľud, ako ho viedol Mojžiš. Nič pre nich nebolo dostatočne dobré. Keď dostali zázračné zásoby (manna, vtáky - editor), tak by si zvolili radšej niečo iné. Keď sa stretli s hroziacim nebezpečenstvom, tak hundrali, že si Boh praje ich smrť, hoci ich chcel v skutočnosti zachrániť.
Sťažovanie sa a nadávanie pochádza z túžby byť stredobodom vesmíru. Chceme, aby všetko bolo podľa nás, presne tak, ako Izraeliti, keď prekročili púšť. Bohužiaľ, bola to ich cesta, ktorá ich 40 rokov zadržala v púšti. Keď sme zviazaní zvykom sťažovania, môžeme sa sami ocitnúť v pozícii Izraelitov - uviaznutí a stratení.
V srdci sťažovania sa je modlárstvo a sebectvo, ktoré nás vedú k túžbe vybrať si naše cesty pred cestami ostatných ľudí či dokonca Božími. Avšak Matúš 23:12 nám pripomína: "Kto sa bude povyšovať, bude ponížený, a kto sa poníži, bude povýšený."
Ak sa teda nemáme sťažovať, tak ako máme potom reagovať na akékoľvek dané okolnosti? Prvý list Solúnčanom 5:17-18 nám dáva najlepšiu možnosť: "Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre nás!"
Alternatívou k hundraniu a sťažovaniu je pokorne akceptovať, že veci nie vždy idú podľa nás a že naďalej máme byť vďační. To nás následne vedie k modlitbe a vďačnosti namiesto sťažovania.
Všetko čo máme, je jednoducho z Božej milosti. Nič si z toho nezaslúžime. Na Božiu milosť nemáme žiadny nárok. On nám ju jednoducho voľne dáva. Keď sa sťažujeme, tak v skutočnosti nadávame na niečo, čo nám nikdy nebolo súdené. Ale vďaka Božej milosti v Kristovi, získavame toto veľkorysé privilégium podieľať sa na všetkých Božích požehnaniach.