Pokyny maltézskych biskupov zverejnené pred 11-timi dňami ohľadom takmer univerzálneho smútku, opovrhnutia, úzkosti a posmechu, získali aspoň určitú podporu. V periodiku Irish Catholic argumentuje Greg Daly o tom, že kritici biskupov nepochopili nežné učenie dokumentu o téme svedomia.
Nechcem nejak Grega vyzdvihnúť a nemyslím si, že diskusia o prijímaní dospeje až k otázke svedomia. No pointa, ktorú vyzdvihuje je zaujímavá - a podľa môjho názoru odhaľuje ďalšiu veľkú slabinu maltézskeho dokumentu.
Biskupi hovoria, že znova zosobášený katolík by mal mať prístup k eucharistii po "vážnom procese osobného rozoznania", ak sa on alebo ona "rozhodne s informovaným a osvieteným svedomím priznať a veriť, že je v mieri s Bohom".
Greg tvrdí, že sa jedná o úplne ortodoxné vyhlásenie:
"V žiadnom prípade by sa to nemalo porovnávať k čisto subjektívnemu "pocitu". Na druhej strane znovu a znovu v posledných desaťročiach, kedy sa liberálni katolíci snažili ospravedlniť neposlušnosť voči pápežskym učeniam, učinili tak na základe "svedomia" len aby toto bolo následne správne odmietnuté ešte viac ortodoxnými katolíkmi poukazujúcimi na to, že len riadne formované svedomie má takúto autoritu."
Uzatvára to takto: "Nemôžeme si vybrať obe cesty. Buď rešpektujeme riadne formované svedomie alebo nie." "
Greg má pravdu s odlíšením "svedomia" od všetkého subjektívneho. Ale jeho verzia histórie mi pripadá ceľmi sporná. Tvrdí, že liberáli argumentovali za "svedomie", zatiaľ čo ortodoxní argumentovali pojmom "riadne formované svedomie".
Môj výklad je celkom odlišný. Dokonca aj keď opomenieme všetky zložitosti definovania svedomia sa mi zdá - jednoducho ako určitý bod z histórie - že liberáli často argumentovali za "riadne formované svedomie", zatiaľ čo ortodoxní argumentovali za riadne formované svedomie osvietené morálnymi hodnotami.
Uvedieme si dva príklady. V roku 1930 anglikánski biskupi hovorili, že antikoncepcia je prípustná v určitých zložitejších situáciách. Napísali:
"…v tých prípadoch, kedy sa vyskytuje jasná morálna povinnosť obmedziť alebo vyhnúť sa rodičovstvu a kde existuje morálne ospravedlniteľný dôvod pre vyhnutie sa úplnej abstinencii Konferencia pripúšťa, že môžu byť použité iné metódy za predpokladu, že je tak učinené vo svetle rovnakých kresťanských zásad. Konferencia podotýka svoje silné odsúdenie použitia akýchkoľvek metód antikoncepcie pre motívy sebectva, luxusu alebo obyčajného pohodlia."
Biskupi povedali: "Každý pár sa musí rozhodnúť za seba, tak ako aj v očiach božích, po čo najobozretnejšom a svedomitom premyslení." Inými slovami to nebol čistý subjektivizmus: bolo to naliehanie na dobre formované svedomie.
Katolícka odpoveď z Casti Connubii Pápeža Pia XI bola nehádať sa o definícii svedomia, ale tvrdiť, že "každé použitie" antikoncepcie je "zlé vo svoje podstate". V tomto, samozrejme, len Pius zopakoval to, čo cirkev vždy tvrdila a aj tvrdí.
Druhým príkladom je diskusia o potrate. Opäť katolíci ktorí stoja za možnosťou voľby naliehajú nielen na svedomie, ale na dobre formované svedomie. Tu (s mojim vlastným dôrazom) sa vyjadrili Jon O’Brien and Sara Morello z organizácie Catholics for Choice:
Jadrom cirkevného učenia o mravných otázkach je hlboká úcta k svedomiu jednotlivca ... Občasný nesúhlas nie je dostatočným dôvodom pre ignoráciu mravného učenia. Katolíci sú povinní poznať a zvažovať katolícke učenie. Katolíci veria, že "cirkev ... je hlavným zdrojom ... morálneho usmerňovania a vedenia. Je produktom stáročí skúseností, prekračujúc kultúrne, národné a kontinentálne hranice" ... Ale nakoniec aj tak zavládne správne formované svedomie.
Opäť platí, že liberálni katolíci nenavrhovali len "svedomie", ale trvali na tom, že musí byť "správne formované". A opäť ortodoxná odozva nebola o dohadovaní sa o svedomí, ale o poukázaní na morálne hodnoty. Toto sú slová Pápeža Sv. Jána Pavla II v Evangelium Vitae:
"Vzhľadom na to, že sa vo svedomiach i v spoločnosti postupne oslabuje vedomie, že priame zničenie života nevinnej ľudskej bytosti, najmä na začiatku a na konci jej existencie, je absolútnym a ťažkým morálnym prečinom, Učiteľský úrad Cirkvi zosilnil svoje vyjadrenia na obranu posvätnosti a nenarušiteľnosti ľudského života. ... Preto Kristovou autoritou, udelenou Petrovi a jeho nástupcom, v spoločenstve s biskupmi katolíckej Cirkvi potvrdzujem, že priame a úmyselné zabitie nevinnej ľudskej bytosti je vždy hlboko nemorálnym činom."
Ako hovorí Ján Pavol, toto môže svedomie "odfiltrovať". Svedomie, ktoré akceptuje morálne zásady - že je vždy nesprávne zabiť nevinnú bytosť - je správne formované; bez takýchto zásad je to len oslabené svedomie.
Spor je tu nad tým, či veríme, že akékoľvek činy sú vždy vnútorne zlé - a že hriech je tou najhoršou vecou na svete.
Keď anglikánski biskupi a pro-choice katolíci (v preklade v prospech voľby - editor) podporujúci možnosť voľby používajú slovo "svedomie", nehovoria nič čo by bolo zjavne nepravdivé. "Nie je to tým, čo hovoria. Je to tým, čo nehovoria." Nedokážu spomenúť, že niekoré veci sú vždy zlými a mali by byť obávanými. Nedokážu spomenúť to, čo cirkev učí o podstate zla.
Rovnako tak aj maltézsky dokument sa vyhýbajú akejkoľvek priamej zmienke o cirkevnom učení, že nevera je vždy zlé. V skutočnosti hovoria, že nevera môže niekedy byť nevyhnutná.
A keď sa sám seba pýtam, či je to bližšie tradícii Pia XI a Jána Pavla II, alebo tradícii anglikánskych biskupovi a organizácii Catholics for Choice (Katolíci v prospech voľby - editor) ... Nuž, nie som si istý tým, či sa nad tým chcem príliš dlho zamýšľať.