Pápež František dnes ráno vyzval kresťanov nasadiť si helmu viery spásy!
Dnes počas jeho týždennej generálnej audiencii pokračoval v sérií kresťanskej nádeje a obrátil sa na Prvý Pavlov list Solúnčanom.
Adresoval ho veriacim a pútnikom v Aule Pavla VI. Pápež vysvetlil, že sv. Pavol napísal tento list, aby utvrdil malé kresťanské spoločenstvo vo viere Kristovej smrti a vzkriesenia. Taktiež sa snažil poukázať na všetky účinky a výsledky, ktoré táto unikátna a rozhodujúca udalosť znamená pre príbeh a život každého veriaceho.
Problémy Solúnčanov, pápež vysvetľuje, „sa netýkali až tak uznania Ježišovho vzkriesenia - každý tomu veril - ale skôr išlo o vieru vzkriesenia mŕtvych.“
„Áno, Ježiš vstal z mŕtvych, ale bolo ťažko uveriť tomu, že zosnulí by mohli vstať z mŕtvych tiež,“ povedal.
„V tomto zmysle je tento list Solúnčanom relevantnejší ako hocikedy inokedy,“ hovorí. „Zakaždým, keď čelíme našej vlastnej smrti, alebo smrti milovanej osoby, naša viera je podrobená skúške. Vynoria sa všetky naše pochybnosti a slabosti a my sa pýtame: ’Určite bude existovať život po smrti...? Uvidím a objímem znova tých ľudí, ktorých som miloval...?’”
„Pred pár dňami,“ povedal pápež František davu, „sa ma počas audiencie jedna pani opýtala túto otázku a ja videl som na nej pochybnosť: ’Stretnem ešte niekedy mojich milovaných?’”
„V súčasnej dobe,“ pokračuje, „sa potrebujeme vrátiť ku koreňom a základom našej viery, aby sme si boli vedomí toho, čo Boh urobil pre nás v Ježišovi Kristovi a čo znamená naša smrť. Všetci tak trochu máme strach z neistoty smrti. Na myseľ mi príde dobrý postarší muž, ktorý vraví: ‘Nebojím sa smrti, len sa trochu bojím vidieť to prichádzať.’ To je to, čoho sa bojíme.“
Pavol hovorí Solúnčanom, aby nosili nádej spásy ako prilbu (1Sol 5,8), vo vedomí, že Kristus vstal z mŕtvych a že predmet našej nádeje je spoľahlivý.
„To je tá helma. To je kresťanská nádej,“ povedal.
Často si o nádeji myslíme, „že je to odkaz na niečo veľmi krásne, čo chceme a čo môžeme alebo nemôžeme dosiahnúť. Dúfame, že sa to stane; je to ako prianie. Hovoríme napríklad: ‘Dúfam, že zajtra bude pekné počasie‘; aj keď vieme, že na ďalší deň nebude,“ vysvetľuje.
Toto nie je kresťanská nádej, povedal. Kresťanská nádej „je očakávanie niečoho, čo sa už uskutočnilo; tam sú dvere a dúfam, že nimi prejdem. Čo musím urobiť? Choď k dverám! Som si istý, že ku nim prídem. Taká je kresťanská nádej: mať istotu, že sa približujem k niečomu čo je a nie to, čo by som chcel aby bolo.“
„Dokonca naše vzkriesenie a to, ako veriaci odchádzajú, to nie je niečo, čo sa môže alebo nemôže stať; skôr je to istá realita , ktorá je zakorenená v udalosti vzriesenia Ježiša Krista,“ povedal.
„Dúfať znamená žiť v očakávaní. Naučiť sa žiť v očakávaní a nájsť život. Keď žena zistí, že čaká dieťa, každý deň sa učí žiť v očakávaní pohľadu svojho dieťaťa, ktoré príde na svet,“ dodáva.
„Takisto sa aj my musíme od ľudského očakávania naučiť žiť v očakávaní a toho pohľadu na Pána, na stretnutie s Ním.“
Pápež uznal, že život v očakávaní nie je jednoduchý, ale s pokorným srdcom a s cnosťou nádeje, ktorú prijímame v krste, sa to dá naučiť. „Nádej znamená a ukazuje na pokorné a chudobné srdce. Len ten, kto je chudobný, vie čakať. Ten, ktorý je namyslený a má majetok, nie je schopný sa spoliehať na nikoho iného, okrem seba.“
Svätý Pavol pokračuje: „On (Ježiš) za nás zomrel, aby sme žili spolu s ním, či už bdieme, alebo spíme“ (1Sol 5,10). Tieto slová sú vždy dôvodom útechy a pokoja. Aj pre našich blízkych, ktorí odišli pred nami, preto nás vyzývajú, aby sme sa modlili, aby mohli žiť v Kristovi a boli v plnom spoločenstve s nami,“ hovorí pápež.
„Niečo, čo sa ma veľmi dotklo, bolo vyjadrenie sv. Pavla, ktoré takisto adresoval Solúnčanom. Napĺňa ma istotu nádeje. Hovorí: A tak budeme navždy s Pánom. (1Sol 4,17). To je nádherné: všetko pominie, ale po smrti budeme navždy s naším Pánom,“ pokračuje. „Toto je úplná istota nádeje, rovnaká (nádej) ako, roky dozadu, vykríkol Jób: Som presvedčený, že môj Obranca žije a posledný sa zdvihne zo zeme […] Vtedy ho ja, veru, ja sám uvidím. Moje oči ho uzrú, a nie iný. (Jób 19,25-27).“
Pápež František uzatvára: „A tak budeme navždy s Pánom. Veríte tomu?“ spýtal sa veriacich a pútnikov. „Pýtam sa vás: veríte tomu? Aby ste sa trochu posilnili, pozývam vás 3x to zopakovať so mnou: A tak budeme navždy s Pánom. A tam, s Pánom, sa znova stretneme.“
Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. čo si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.