Gibbonsová: ,,Je normálne žiť počas holokaustu a predstierať, že sa nič nedeje?"

2,680
Kultúra života

TORONTO, Ontario, 7. jún 2011 (LifeSiteNews.com) – Pro-life aktivistku Lindu Gibbonsovú nedávno prepustili z väzenia po 17 ročnom výkone trestu. Opäť sa však chystá spochybniť súdny príkaz, vďaka ktorému bola väznená posledných 9 rokov. Tentoraz však ráta s podporou ďalších pro-life skupín.

,,Naozaj cítim, že ak túto situáciu zvrátime, vznikne určitá mobilizácia," uviedla pre LifeSiteNews Gibbonsová zo svojho dočasného domova v Toronte. Po jej najdlhšom pobyte vo väzení sa tam babička, oddaná väzenkyňa svedomia, plánuje vrátiť zase koncom júla.

Gibbonsovej aféra proti súdnemu príkazu získala neželanú popularitu už minulý rok a predĺžila tak celkový čas jej posledného odňatia slobody. Aféru sprevádzalo niekoľko skrytých príbehov v National Post a rastúce burácanie pro-life skupín, ktorí ju podporili.

,,Myslím, že by sme mohli založiť hnutie. Náš svedok na klinike, kde sa vykonávajú potraty, hovorí: ´Sme tu s našimi telami. Keď súd povie: neostanete tu, my povieme: ostaneme a ponesieme následky.´ "

Svedok zachraňujúci život

Gibbonsovú prepustili po 28 mesiacoch nepretržitého výkonu trestu. Väznená bola za to, že pred klinikou v Toronte, ktorá sa špecializuje na potraty, svedčila svojou nábožnosťou. Klinika sa nachádza v jednom z niekoľkých miest, ktoré sú od roku 1994 chránené súdnym príkazom na zákaz pro-life činnosti v stanovenom pásme.

Hoci bola Gibbonsová opakovane stíhaná súdom, "dočasný" príkaz v skutočnosti zaviedol občiansky súd na žiadosť Boba Rae z provinčnej vlády. Došlo k nemu po tvrdom zakročení vlády proti pro-life hnutiam. V roku 1992 ich po demonštrácii pred klinikou Henryho Morgentalera v Toronte médiá uznali vinnými.

Hlavným podozrivým bol otec zavraždeného nenarodeného dieťaťa. Správa Kanadskej bezpečnostnej informačnej služby (CSIS) však za páchateľov demonštrácie nepochopiteľne označila aktivistov, ktorí podporujú potraty.

Súdny príkaz má za úlohu umlčať pro-life slobodu prejavu a natrvalo zastaviť prácu aktivistov.

Gibbonsová, ktorá svoj život zasvätila napadnutiu tohto príkazu celý prípad označuje za "politický pojem", ktorému chýba "legálna správnosť" a "náležitá autorita". Poukázala tiež na skutočnosť, že súd radí pro-life aktivity k tým, ktoré ohrozujú finančnú situáciu vykonávateľov potratov. ,,Vláda vymáha od kanadských občanov poplatky na zaplatenie nájomných vrahov nenarodených detí. Príkaz len chráni ich činnosť," komentovala Gibbonsová. ,,Odkedy má vláda povolenie na propagáciu zabíjania? Poslaním vlády je život chrániť."

Aj keď mohla byť Gibbonsová predčasne prepustená, ostala za mrežami dlhú dobu. Podľa svojho svedomia vytrvalo odmieta prijať kauciu, ktorá by zároveň vyžadovala, aby sa zdržiavala ďaleko od potratových kliník. Pre LifeSiteNews vyhlásila, že podpísaním kaucie akoby povedala: ,,Áno, prestanem brániť nenarodené deti a dovolím, aby ich naďalej zabíjali. Nemám v úmysle s takým niečím súhlasiť. Takéto konanie porušuje princípy a je v rozpore so svedomím."

´Naozaj ste vy, pro-life aktivisti, presvedčení, že potrat je vražda?´

Gibbonsovej 17 ročná kampaň bola pretkaná hlbokou láskou k nenarodeným deťom a preto chce svojou činnosťou všetkých upovedomiť o zverstvách potratu. K srdcu si vzala otázku, ktorú jej položila istá židovská novinárka v Ottawe: ,,Naozaj ste vy, pro-life aktivisti, presvedčení, že potrat je vražda?"

,, Ak vedľa vás zavraždia dvojročné dieťa, nesadnete si a nenapíšete hneď členom parlamentu. To, čo potrebujeme urobiť je omnoho viac. Je to, zrejmé, evidentné. Keď som šla zachrániť deti z horiaceho domu, nikto ma za to neuväznil," upresnila Gibbonsová. V tom istom čase potvrdila, že nemá záujem zasahovať do otázok úsilia pro-life aktivistov, ktorí jej projekt nepodporia.

Pre Gibbonsovú je však úsilie jednoduchá otázka zachovania autentického kresťanského svededectva. ,,Ak cirkev nevidí ochranu života, budí dojem, že Kristus sa preto vôbec neznepokojuje. Správanie cirkvi dáva našej viere opodstatnenosť."

Často sa jej pýtajú, či neľutuje všetok stratený čas, ktorý mohla stráviť s rodinou, všetky narodeniny, svadby a promócie. ,,Ak bude štatistika zavraždených nenarodených detí aj naďalej na takej úrovni ako je dnes, môžeme žiť normálne? Je podľa vás normálne žiť počas holokaustu a predstierať, že sa vôbec nič nedeje?" dodala zodpovedne.

,,Chcem, aby môj život svedčil o tom, že na životy týchto detí sa nemôže len tak zabudnúť. Som pripravená vzdať sa všetkých výhod, stratiť všetok svoj čas. Inak by sme týmto deťom dovolili zomrieť. Ale netrápim sa. Na slovách totiž vôbec nezáleží. Až keď začneme trpieť pre nenarodené deti, stotožníme sa s nimi. Ak to uvidí spoločnosť, určite to na ňu bude vplývať. Cirkev za nenarodené deti netrpí dostatočne. Ak začneme cítiť ich bolesť konkrétnym skutočným spôsobom, veci sa zmenia. Pretože vtedy si jasne uvedomíme, že takto to ďalej nejde."

Zachraňuje deti z väzenia

Gibbonsová bola hlasným kritikom podmienok v ontarijskej väznici, kde sú ženy v celách vystavené podchladeniu a prechladnutiu. Priznáva, že počas svojho posledného pobytu bola presvedčená, že sa z väzenia nikdy nedostane.

Napriek tomu využila všetok strávený čas efektívne. Poskytovala ženám poradenstvo v boji s drogami, alkoholom a prostitúciou, snažila sa vniesť im do srdca pokoj a šírila evanjelium cez rôzne individuálne rozhovory alebo čítanie Biblie v menších skupinách.

"Správala som sa k nim ako k svojim dcéram. Volala som ich ´moje dievčatá´. Je to len vecou snahy naučiť sa ľúbiť ich presne tam, kde sú," povedala.

Počas svojho posledného pobytu vo väzení presvedčila 3 tehotné spoluväzenkyne, aby nešli na potrat a po odchode ich nasmerovala na tehotenské centrum v Toronte. 

´Kým budem žiť´

Normálne by nebojácnej babičke napadnutie súdneho príkazu trvalo menej ako týždeň, musí si však urobiť krátku prestávku. Pôjde navštíviť 89 ročnú starú mamu a poskytne jej potrebnú zdravotnú starostlivosť. Hovorí však, že do kona júla bude späť a je odhodlaná doviesť prípad do konca.

,,V napadnutí príkazu budem pokračovať až kým budem žiť. Pokiaľ budem vládať vstať z postele a položiť nohy na zem. Mojím cieľom je byť tým, čo zo mňa chce mať Kristus. Je to jeho poslanie a my všetci kráčame s Kristom. Stáva sa denno-denne mojou súčasťou."