Je to jeden z najznámejších príbehov z Biblie ak aj nie z literatúry ako takej. Ježišovo podobenstvo o stratenom alebo "márnotratnom" synovi, ktorý z rozmaru premrhá majetok svojho otca a so stiahnutým chvostom sa vracia aby zistil, že ho otec, ktorý celú dobu trpel, stále rád vidí. Je to nádherný obraz bezpodmienečnej rodičovskej lásky a ešte výraznejšie práve Božej milosti.
Tento príbeh taktiež inšpiroval mnoho umeleckých a kultúrnych diel v priebehu storočí a to od známych barokových malieb po Legendu o vášni. No hoci sme s príbehom dobre oboznámení, zdá sa mi, že nám uniká celý rad zaujímavých prvkov, ktoré ale Ježišovo pôvodné publikom chápalo. Je možné, že napriek všetkým tým príležitostiam, keď sme ho počuli, je v tomto príbehu stále veľa vecí, ktoré nechápeme na podobenstve tohto strateného syna? Tu je pár príkladov toho na čo narážam:
1) Tento príbeh nemá obdoby
Popis tohto príbehu v Lukášovi 15:11-32 nám dáva oveľa menej príbehu ako si predstavujeme, zvlášť vďaka tomu ako ho Ježiš vyrozpráva. Všetko, čo je nám povedané spôsobom uvedenia do deja je len "Bol raz jeden muž, ktorý mal dvoch synov. Mladší povedal svojmu otcovi: 'Otče, daj mi môj podiel na majetku.' A tak otec medzi nich rozdelil majetok" (v11-12). V súčasnosti to môže vyzerať ako extrémne hrubé alebo ako inovatívna obchádzka dane z dedičstva. No v kultúrnom kontexte (dôb starého Izraela - editor) to bolo úplne nezvyčajné a bezprecedentné. Guru kultúrnych štúdií, Kenneth Bailey, vo svojej úžasnej knihe Poet and Peasant (básnik a roľník) píše:
"Pokiaľ mi je známe, tak v celej literatúre Stredného východu (mimo tohto podobenstva) od starovekých čias až po súčasnosť, sa nevyskytuje žiadny prípad nejakého syna, či už staršieho alebo mladšieho, žiadajúceho dedičstvo od otca, ktorý je stále v dobrom zdravotnom stave."
Jednoducho sa to nestalo. A nielen vtedy, ale ani odvtedy sa to ešte neudialo. Mladší synovia aj tak nie sú objektom zdedenia majetku - a napriek tomu tento drzo požiada o polovicu a tú aj dostane.
2) Syn si želá smrť svojho otca
Opäť platí, že nám v modernom kontexte uniká nesmierna ohavnosť synovej požiadavky. Keďže takáto transakcia by sa udiala len v prípade, keď by otec umieral a už by viac nemohol zastávať post hlavy rodiny či rodinného obchodu, syn svojmu otcovi hovorí: "Kiežby si bol mŕtvy." Toto bolo znovu a znovu potvrdené tými, ktorí po prvýkrát počuli tento príbeh v kontexte Stredného východu. Synova požiadavka privolá hanbu na jeho rodinu a zvlášť na jeho otca, ktorý vychovával toto arogantné a sebecké dieťa, ale taktiež prináša obrovský smútok tomuto starému mužovi, ktorému je jeho vlastným synom povedané: "Si pre mňa mŕtvy."
3) Ježišove pôvodné publikum by sa asi zbláznilo.
Môžeme si predstavovať tichého a milého Ježiša hovoriaceho tento príbeh skupine vychovaných ľudí niekde na malom kopci. V skutočnosti však jeho rozprávanie mohlo byť oveľa viac hlučné a interaktívne. My tento text čítame tak rýchlo (!). On si však musel dávať pravidelné pauzy pre vzdychy a výkriky svojho pôvodného publika. Dav by bol plný zlosti kvôli správaniu tohto syna, plný škodoradosti nad tým, čo sa mu stalo a bažiaci po jeho krvi s blížiacim sa záverom.
4) Tá časť s kŕmením prasiat sa v skutočnosti nikdy nemala stať
Ďalší fascinujúci kultúrny náhľad od Kennetha Bailey-ho odhaľuje, že pád márnotratného syna z parketového leva na skutočného chovateľa zvierat nebol nikdy zamýšľaný výsledok. Občania vzdialenej krajiny ku ktorým sa syn pripojí, sa ho v skutočnosti chcú svojou ponukou chovania prasiat zbaviť. Bailey píše: "Text nám graficky hovorí, že sa 'nalepil' na občana tejto krajiny. Tento chlapík je medzi miestnymi známy tým, že prišiel s peniazmi a tak sa očakáva, že mu ostala nejaká sebaúcta. Slušný spôsob akým sa obyvateľ Stredného východu zbaví nežiadúcich osôb je prideliť im úlohu o ktorej vie, že ju odmietnu... Avšak hrdosť márnotratného syna ešte nie je celkom zlomená a tak na podiv poslucháča, pokus tohto občana zbaviť sa ho zlyháva. Syn prijíma prácu chovateľa ošípaných." Pri svojom vlastnom pokuse získať kontrolu nad situáciou, ktorá sa vymkla spod kontroly si sám márnotratný syn nahovára, že ešte stále môže tvrdou prácou vyhrať cestu z tohto samotného dna. Ježišovo pôvodné publikum by sa po tomto vývoji deja váľalo od smiechu.
5) Keď zamieril naspäť domov, tak sa v skutočnosti nekajal
Nakoniec si syn uvedomí, že ho čaká vyhladovanie na smrť a je to práve toto uvedomenie sa a nie nejaké kajanie či ľútosť, čo ho ženie k tomu, aby opustil farmu a odcestoval zpäť do dedinky svojho otca. Vieme to vďaka rozdielu medzi tým, čo sa chystá povedať (v18-19), a čo v skutočnosti povie keď je konfrontovaný súcitom a milosťou svojho otca (v21). Odmieta ponuku práce služobníka pretože si zrazu uvedomuje, že milosť jeho otca pokrýva akúkoľvek snahu prepracovať si svoju cestu späť k rodine. Vyrazil v snahe pokúsiť sa o opätovnú kontrolu a manipuláciu situácie no keď zbadal lásku svojho otca, konečne sa vzdal tejto kontroly.
6) Otec neutekal len preto lebo bol šťastný...
V tejto kultúre bolo pre staršieho muža veľmi nezvyčajné a ponižujúce aby utekal. Ako píše Aristoteles: "Veľkí muži na verejnosti neutekajú." Napriek tomu tento otec uteká a nielen preto, že je "pohnutý súcitom." V tejto kultúre židovský syn, ktorý prišiel o dedičstvo medzi nežidmi mohol byť predmetom ceremónie návratu do dediny zvanej kezazah počas ktorej by dedinčania pred jeho nohami rozbili veľký hrniec a kričali na neho, že je odteraz vyhnaný zo svojho ľudu. A teda keď otec uteká, tak aspoň z časti tak koná preto aby sa k nemu dostal skôr, ako zvyšok dediny. Doslova beží aby ho zachránil. Namiesto toho, aby ho podrobil obrovskej hanbe kezazah, objíma ho a ukazuje dedine, že jeho synovi bolo odpustené a potom sa rýchlo poberá k jeho obnove prostredníctvom obetovania vykŕmeného teľaťa - ďalší moment, ktorý by spôsobil zatočenie hláv Ježišovmu obecenstvu. Celá dedina sa zúčastnila tej noci oslavy a syn bol verejne obnovený - syn, ktorý bol mŕtvy je znova nažive.
Nemáme ani čas zmieniť sa o príbehu o druhom synovi, ktorý sa pravdepodobne a pochopiteľne cíti poškodený obnovou svojho brata, alebo o situácii tohto podobenstva v ďalších dvoch príbehoch, kde bolo stratené znova nájdené. Prístup kultúrnej štúdie poskytuje nádherný náhľad do hĺbky a úžasnosti Písma. A možno by nás mohol inšpirovať na to, aby sme sa pri každej príležitosti taktiež hlboko ponorili do textu. V tomto prípade nám poznatok o mimoriadnom význame synovej poburujúcej žiadosti a ešte mimoriadnejšiej reakcie otca pomáha novým spôsobom pochopiť ako široká, hlboká a mimoriadna je Božia láska.
Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. čo si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.