8. jun, 2011 (LifeSiteNews.com)- Deje sa niečo veľmi zaujímavé.
Čo sa týka môjho štúdia, mali by ste vedieť, že som promoval v roku 2008 na Christendom College, jednej z mála naozaj ortodoxných vysokých škôl v Spojených štátoch. Vďaka tomu som získal veľa úžasných priateľov: inteligentných, pravých kresťanov a hlbokých zástancov života.
V poslednej dobe som si však všimol tému objavujúcu sa v diskusiách na blogoch a stránkach Facebooku so šokujúcim množstvom priateľov - a to záujme o „životné prostredie“.
Čoraz viac počúvam svojich priateľov hovoriť o naliehavej potrebe rozvíjať obnoviteľné zdroje energie, o raste a nakupovaní „bio“ a lokálne pestovaných potravín, o zastavení deštrukcie spôsobenej niektorými chemickými látkami a priemysle s cieľom znížiť množstvo odpadu, že západ sa zosypáva do skládky, atď.
Nedávno som si všimol blog jednej z mojích priateliek, ktorá už nemohla byť viac pro-life alebo konzervatívna, aj keby sa snažila. Čítal som s menším prekvapením, ako vyjadrila svoj odpor k šíreniu biologicky nerozložiteľného plastu a uviedla niekoľko spôsobov, ktorými ona znižuje svoju „uhlíkovú stopu“.
Množstvo mojich priateľov začalo hovoriť o spôsobe, ako začali pestovať vlastné jedlo alebo že sú prihlásení do miestneho organického družstva. Existujú dokonca názory, že kroky k ochrane životného prostredia sú „morálne nevyhnutné“, a že niektoré z myšlienok z Dňa zeme skutočne nie sú zlá vec.
Takže čo sa tu deje? Naleteli všetci moji priatelia liberálne lži? Sú jednoducho pešiakmi alebo obeťami propagandy environmentalistov? Predali svoju dušu eko-extrémistickým predpovedačom katastrof?
Nie. Neverím tomu. Ani na sekundu. Čiastočne tomu neverím, pretože som aj sám seba prichytil, ako premýšľam nad rovnakými vecami.
Vezmite si príklad: Minulý víkend som cestoval s manželkou a dvoma deťmi. Zastavili sme sa na obed a ja som si objednal šalát. Po tom, ako som zjedol obed, šiel som vyhodiť obal, keď som sa zrazu zastavil a poobzeral sa. Mal som v rukách plastovú krabicu, veľkú prenosnú plastovú tašku, v korej som si niesol obed, plastový nôž, lyžičku a vidličku.
Keď som si to takto vymenoval, je toho celkom dosť. Pomyslel som si: Môj Bože. To všetko kvôli jednému jedlu pre jednu osobu. A teraz sa to všetko vyhodí do plastového vreca na odpadky a odošle na skládku, kde to bude hodené ležať po celé storočia alebo tisícročia.
Bola to zlá myšlienka? Bolo to znamenie, že som prešiel na zlú stranu?
Ja si to nemyslím. Naopak, myslím si, že je v to veľký kus pravdy.
Faktom je, že je to zdravý rozum a moji priatelia ho majú. Západná spotreba produkuje a spotrebúva nepotrebný tovar šialenou rýchlosťou. Ak sa raz spustí pád z enironmentálneho a ekonomického útesu, už sa nezastaví. Nie je zdravé ani humánne jesť vajcia a mäso zo zvierat natlačených v tisíckach v priestoroch bez okien v potravinárskych závodov, zo zvierat kŕmených geneticky modifikovaným zrnom. Oveľa väčšia zábava je dopestovať si svoje vlastné potraviny.
To, čoho sme dnes svedkami, je nový a verím, že aj chválihodný odpor proti dvom rôznym výstrelkom. A to radikálnemu kapitalizmu, ktorý pokladá neustále vytváranie bohatstva za primárny účel ľudského života, a radikálnemu environmentalizmu, ktorý pokladá ľudstvo za trochu viac než škodcu, ktorý musí byť starostlivo kontrolovaný a eliminovaný.
V podstate verím, že tento odpor je podporovaný jednou jedinou samozrejmou, ale dôležitou skutočnosťou. Toto je jediná planéta, ktorú máme a jej zdroje sú nutne obmedzené. Eko-extrémisti vidia tieto limity ako dôvod, aby ľudstvo prestalo so všetkým kvôli záchrane planéty. Pro-life environmentalisti vidia tieto limity ako dôvod skúsiť sebaobmedzenie v našej spotrebe zdrojov v záujme novej generácie.
Možno je mylné a nesprávne nazvať túto formu environmentalizmom. Tento nový pro-life environmentalizmus vzišiel z generácie mladých veriacich konzervatívcov, ktorí sa nepozerajú na svet jednoducho ako „prostredie pre zviera homo sapiens“, ale ako „výtvor“ daný človeku ako dar od milujúceho Tvorcu s príkázaním, že máme byť jeho múdrymi správcami. Preto možno kreacionizmus by bol presnejší, no už sa ním označuje niečo iné.
Tak či onak som presvedčený, že je to dobrá vec. Čo myslíte?