AUCKLAND, Nový Zéland, 13. jún 2011 (LifeSiteNews.com) – „Zabíjanie nenarodených detí s diagnózou Downovho syndrómu (DS) je genocída a zločin proti ľudskosti,“ vyhlasuje pro-life skupina z Nového Zélandu. Tvrdenie je v prípade potreby ochotná nasmerovať proti vláde na Medzinárodnom trestnom súde.
Ministerstvo zdravotníctva Nového Zélandu nedávno spustilo vysielanie nového prenatálneho programu určeného ženám, ktorých deti majú veľkú pravdepodobnosť postihnutia DS. Kritici obvinili ministerstvo, že program spustili v tajnosti a úplne vynechali jeho verejné prerokovanie. Odhalenie programu v ministerských dokumentoch vyvolalo búrlivú polemiku a záujem médií.
Štatistiky ukazujú, že až 90% detí s DS zomrie ešte pred narodením. Právo na život a skupina rodičov z mesta Auckland vyhlásili program za rovnocenný programu zámernej eugeniky.
S touto novou schémou skupina Právo na život tvrdí: „Vláda sa previnila proti ľudskosti na základe článku 6 a 7 Rímskej zmluvy, ktorej je Nový Zéland signatárom.“
Článok 7 zakazuje prenasledovanie akýchkoľvek skupín ľudskej populácie a článok 6 zakazuje prevenciu pred ich narodením.
„Ľudí s Downovým syndrómom chráni Rímska zmluva ako identifikovateľnú skupinu ľudí a ich rodová identita je jediným dôvodom genetického triedenia.“ Pro-life skupinu zaujímalo, či vláda okamžite zastaví cielené potraty detí s DS.
Ak vláda s požiadavkou nebude súhlasiť, majú v úmysle podať sťažnosť Medzinárodnému kriminálnemu súdu v Haagu a obviniť vládu z genocídy „s veľkolepým záujmom predísť narodeniu detí s Downovým syndrómom“.
Nedávno miestna televízia TV3 odvysielala program Down But Not Out (Chorí, ale nie neschopní), ktorý poukázal na vážne obavy, že ľudia s DS „môžu onedlho zmiznúť zo zemského povrchu“.
V programe odznela otázka, či sa v dnešnej dobe koná rutina potratov spôsobom „osobného a súkromného rozhodnutia alebo otázkou kolektívnej zodpovednosti“.
TV3 sa špeciálne zamerala na skupinu rodičov, ktorí mali námietky proti testovaciemu programu. „Jednoducho povedané, je lepšie podrobiť sa testu, narodí sa menej detí s Downovým syndrómom.“ Dôsledkom toho bude aj skutočnosť, že sa z takýchto detí stane ešte väčšia menšina.
V programe vystúpil aj 22 ročný Alex Sneddon, ktorý je na Novom Zélande jedným zo žijúcich detí s DS. Udržal si prácu v medzinárodnej agentúre a pracuje aj ako dobrovoľník v miestnej potravinovej banke. Medzi jeho záľuby patrí plávanie a judo, je veriaci. Na otázku, čo by si v živote najviac želal, jeho odpoveď znela: „Prijatie a toleranciu.“
Jeho matka a ostatní rodičia, ktorí vystúpili na TV3, vyjadrili strach z nového programu sponzorovaného vládou, pretože výsledkom bude celkové odmietnutie detí s DS.
Prenatálne testovanie sa rozšírilo nielen na Novom Zélande, ale aj po celom svete. Výsledkom bola explózia eugenických potratov detí, u ktorých sa predpokladá postihnutie DS.
Istý otec, Mike Sullivan, obžaloval väčšinu lekárskej komunity kvôli myšlienke, že testovanie a potraty sú „najlepšou praxou“ na riešenie DS. „Ak bude väčšina nenarodených detí s DS zavraždená, potom argument, že je to „najlepším riešením“, bude pre nás rodičov hlboko urážlivý a hrubý.“
Sullivan program označil za eugenický. „Ak chce Nový Zéland situáciu riešiť a vrátiť sociálnu politiku, ktorá bola pred 2. svetovou vojnou populárna v Nemecku, nech prídu za mnou.“
„Ako jednotlivec a rodič dieťaťa s DS nikdy neprijmem myšlienku, že moje dieťa je menejcenné. Želám si, aby moja dcéra žila v spoločnosti, kde hodnota jej života bude na rovnakej úrovni s ostatnými ľuďmi.“
Ďalší z radu rodičov označil počínanie vlády za ekonomické. „Nemať vo svojom okolí dieťa s DS stojí menej peňazí. Môže to vyzerať tak, že vláda pracuje na úplnom odstránení detí s DS. Je to pre nich lacnejšie. Nemusíte platiť za špeciálne potreby pre dieťa.“
TV3 poskytla dokument Ministerstva zdravotníctva z roku 2007, ktorý ukázal, že cena účinnosti je motivačným faktorom. „Odhadovaná suma „odstránenia“ nenarodeného dieťaťa s DS (okolo 43 000 eur) je podstatne nižšia, než celoživotná starostlivosť oň.“
Dr. Pat Toohey, pediater ministerstva zdravotníctva, ktorý pracuje s deťmi postihnutými DS, poprel, že vládna schéma navrhuje predchádzanie narodenia takýchto detí. „Program má potenciál pozdvihnúť a zdokonaliť život ľudí s DS. S ich narodením majú rodičia príležitosť pochopiť celú podstatu.“
Toohey vyhlásil, že podstata problému nie je vo vládnom programe, ale v tom, „čo Nový Zéland žiada v otázke potratov urobiť“.