Poznámka redaktora: V tomto komentári Mons. Barreiro odpovedá na vyjadrenia dr. Janet Smithovej citovanej v reportáži LifeSiteNews z 2. augusta s názvom „Poprední katolícki odborníci na etiku bojujú vo veci adopcie zmrazeného embrya“. Mons. Barriero poskytuje v tejto veci svoje vedomosti o katolíckej morálnej náuke.
Mons. Ignacio Barreiro Carámbula, J.D., S.T.D., dočasný prezident Human Life International
Front Royal, Virgínia, 3. augusta 2011 (LifeSiteNews.com) - V nedávnej debate prof. dr. Janet Smithová podporovala názor, že adopcia embryí môže byť morálne vhodná. Konkrétne, ak je vykonávaná mimo kontextu mimotelového umelého oplodnenia. Avšak aby sme boli realistickí, prípady, kedy môže byť adopcia embrya uskutočnená mimo tohto kontextu, sú veľmi obmedzené. Nič to však nemení na nesprávnej podstate samotnej adopcie embrya.
Profesorka Smithová vyhlásila: „Ak by (adopcia embrya) bola dostupná mimo (kontextu) telového umiestnenia, myslím si, že by sme mali intuitívne silnejší zmysel pre možné dobro tohto skutku.“ Akokoľvek, toto nie je otázka intuície, ale logickej analýzy založenej na správnom rozumovom uvažovaní a na Magistériu katolíckej cirkvi.
Z racionálneho pohľadu by malo byť jasné, že adopcia embrya je neprirodzená. Malo by byť evidentné, že Boh dal žene maternicu na to, aby prijala a nosila svoje vlastné deti a nie iné embryá. Pozorujeme kvantitatívny skok v účasti ženy na adopcii už narodeného dieťaťa a adopcii v maternici, ktorá vedie ku kvalitatívnej zmene v účasti.
Po prvé, máme tu účasť, ktorá je pre ňu telesne vonkajšia. V druhom prípade tu máme účasť, ktorá ju zasahuje vnútorne viditeľným spôsobom a ako dôsledok jej bráni v nosení jej vlastných detí.
Po druhé, rovnakým spôsobom, keď normálna adopcia už narodeného dieťaťa môže byť urobená len manželským párom, malo by byť logické požadovať, že embryo by malo byť tiež adoptované manželským párom. Ale tu vzniká problém. Žena nemá právo používať svoje telo mimo manželstva, pretože poruší manželskú zmluvu, ktorú má so svojím manželom.
Už sa diskutovalo, že manžel môže súhlasiť s adopciou manželky v jej maternici, ale nemá právo dať povolenie manželke použiť jej telo takýmto spôsobom, pretože toto povolenie by bola úprava manželskej zmluvy. Dôvodom je, že by sa porušilo obojstranné a výhradné právo manželov stať sa matkou a otcom iba prostredníctvom toho druhého.
Katolícka cirkev vždy učila, že muž a žena sú slobodní vstúpiť do manželstva, ale nemajú právo upraviť podmienky manželstva alebo podstatu manželskej zmluvy.
Ak pozorne čítame relevantné normy inštrukcie Kongregácie pre náuku viery v Inštrukcii Dôstojnosť osoby z 8. septembra 2008, je jasné, že tento dokument úplne vylučuje adopciu embrya. Na strane 19 sa v dokumente uvádza:
„Návrh, že tieto embryá by mohli byť dané k dispozícii pre neplodné páry ako liečba na neplodnosť, nie je eticky akceptovateľný pre tie isté dôvody, ktoré robia umelé heterológne rozmnožovanie nezákonným rovnako ako každú formu náhradného materstva. Táto metóda by tiež viedla k ďalším problémom lekárskeho, psychologického a právneho charakteru.“
„Bolo tiež navrhnuté, že by mohla existovať forma ,prenatálnej adopcie‘ výhradne, aby bolo umožnené narodiť sa ľudským bytostiam, ktoré by boli inak odmietnuté. Tento návrh, chvályhodne s rešpektom k úcte a ochrane ľudského života, však predkladá rôzne problémy nepodobné tým, ktoré boli spomenuté vyššie.“
Čo dokument hovorí je, že adopcia v maternici predstavuje rovnaké problémy ako tie, ktoré sa nachádzajú v umelom heterológnom rozmnožovaní a náhradnom materstve.
Vyššie spomenuté normy boli vydané Kongregáciou pre náuku viery s úmyslom ukončiť dlhú debatu medzi teológmi v otázke prijateľnosti adopcie embrya. Takže tento dokument by mal zastaviť diskusie uvádzajúce, že adopcia embrya by sa nemala uskutočniť.
Na vatikánskej tlačovej konferencii 12. decembra 2008, keď bola predstavená Inštrukcia Dôstojnosť osoby, prof. Maria Luisa di Pietrová vo svojom prednese citujúc vyššie uvedený odsek zdôraznila, že adopcia embrya nie je prípustná.
Napokon by sme mali akceptovať, že doktrinálna hodnota inštrukcie je jasne opísaná na predstavení tohto dokumentu arcibiskupom Luisom Franciscom Ladaria Ferrerom, tajomníkom Kongregácie pre náuku viery. Arcibiskup Luis Francisco Ladaria Ferrero povedal, že inštrukcia sa podieľa na magistériu nástupcu svätého Petra, čoho dôsledkom by malo byť jej prijatie veriacimi s ich náboženským, teda duchovným súhlasom.