EDMONTON, Alberta, 12. septembra 2011 (LifeSiteNews.com) – Sudkyňa v Alberte nechala ženu, ktorá ušktrila svojho novonarodeného syna, na slobode. Argumentovala, že absencia kanadského zákona o interrupci singalizuje, že Kanaďania majú pre matku „pochopenie”.
„Žijeme v krajine, v ktorej neexistuje žiadna ochrana nenarodených detí a teraz táto sudkyňa viac chránila páchateľku ako obeť. A to aj v situácii, kedy sa dieťa narodilo a ako také má byť súdom chránené,” povedal Jim Hughes, prezident Koalície kampane pre život.
Katrina Effertová z Wetaskiwinu v Alberte 13. apríla 2005 tajne porodila v kúpeľni svojich rodičov dieťa a následne ho ušktrila. Jeho telo hodila za plot. Mala 19 rokov.
Dve poroty ju uznali za vinnú z vraždy druhého stupňa, ale v obidvoch prípadoch odvolací súd rozsudok zamietol. V máji Odvolací súd v Alberte zmenil jej obvinenie z vraždy z roku 2009 a nahradil ho menším obvinením z vraždy novorodenca.
V piatok Effertová dostala trojročný podmienečný trest od sudkyne Joanne Veitovej zo Súdu Queen’s Bench v Alberte. Výsledkom bolo prepustenie na slobodu, hoci musí dodržať určité podmienky.
Podľa sudkyne Veitovej to, že v Kanade chýba zákon o interrupcii, naznačuje, že „kým mnohí Kanaďania nepochybne nevidia interrupciu ako ideálne riešenie nechráneného styku a neželaného tehotenstva, spravidla rozumejú, akceptujú a majú súcit s ťažkými nástrahami tehotenstva a pôrodu matiek, predovšetkým matiek bez akejkoľvek podpory.”
„Prirodzene Kanaďanov zarmútila smrť dieťaťa, hlavne z rúk jeho matky, ale Kanaďania berú ohľad aj na matku,” dodala.
Podľa Kanadského trestného práva žena, ktorá „sa ešte úplne nezotavila” z následkov pôrodu, môže byť uznaná za vinnú z vraždy novorodenca v menšom rozsahu. Trest za takúto vraždu je maximálne 5 rokov, ale musí byť dôkaz, že myseľ matky bola narušená.
Dôkazy avšak ukázali, že Effertová netrpela mentálnou poruchou. Na pôrod sa pripravila - zadovážila si nožnice na odstrihnutie pupočnej šnúry a uteráky. Následne sa ukryla v kúpeľni v suteréne bytu svojich rodičov. Pravdepodobne sa snažila o samovoľný potrat dieťaťa počas tehotenstva fajčením a pitím. Na začiatku vyšetrovania polícii klamala, tvrdila, že je ešte panna.
Avšak Justice Veit súhlasila s obhájcom Peterom Royalom, ktorý tvrdil, že išlo o„klasický príklad vraždy novorodenca – zabitie novorodenca po tajnom tehotenstve osamelou matkou bez akejkoľvek podpory.”
Prolife advokáti roky varovali, že rozšírené akceptovanie interrupcie otvorí dvere väčšej spoločenskej akceptácii vraždy novorodencov a postupnú eutanáziu postihnutých novorodencov. Obhájca vraždy novorodencov Peter Singer, hlavný etik na University of Princeton napríklad povedal: „Neexistuje presný rozdiel medzi plodom a novonarodeným dieťaťom.”
Kedysi bol považovaný za radikálneho extrémistu, dnes sa jeho názory sa stávajú čoraz viac akceptovateľnými. Napríklad najprestížnejší svetový bioetnický časopis The Hastings Center Report publikoval v roku 2008 entuziastickú obranu vykonávania eutanázie novorodencov v Holandsku.
„Kde to skončí: a čo takto mesačné dieťa, šesťmesačné dieťa, dvojročné dieťa, dieťa so špeciálnymi potrebami alebo teenager, ktorého rodičia sa rozhodli, že nie je hodný života? Spýtal sa Hughes.
„Je na čase, aby parlament, ktorého povinnosťou je chrániť a tvoriť legislatívu podľa Ústavy, ju tvoril so zreteľom na prvé ústavné právo - „právo na život” a uzákonil legislatívu stanovujúcu začiatok života počatím. Život musí byť chránený od tohto momentu až do prirodzenej smrti, povedala Mary Ellen Douglas, národná organizátorka Koalície Kampaň pre život. „Stres matky sa nemôže rovnať strate života dieťaťa.”