Rím, 9. novembra 2011 (LifeSiteNews.com) – „Ďalší” európsky parlament prijal uznesenie, ktoré vyzýva členské štáty zaviesť zákon a klinické smernice zakazujúce selektívny potrat a zničenie embrya.
Parlamentný výbor Rady Európy, najstarší nadnárodný orgán v Európe, prijal minulý mesiac Rezolúciu 1829 (2011).
V rezolúcii, ktorú predložila švajčiarska socialistka Doris Stump, Rada Európy verejne odsudzuje „spoločenský a rodinný nátlak”, ktorý nabáda ženy k tomu, aby potratili deti ženského pohlavia, „ako formu psychického násilia.”<?xml:namespace prefix = o />
Rezolúcia tiež poukazuje na to, že selektívny potrat môže viesť k nerovnováhe populácie, „čo pravdepodobne vytvorí mužom ťažkosti nájsť si manželky, povedie k vážnym porušeniam ľudských práv ako napríklad nútená prostitúcia, obchodovanie s bielym mäsom za účelom uzavretia manželského zväzku alebo sexuálneho vykorisťovania a prispeje k rastu kriminality a sociálnym nepokojom.”
Britský pro-life zástupca Daniel Blackman zo Spoločenstva na ochranu nenarodených detí, ktorý sa zúčastnil zasadnutia Rady Európy, povedal, že „existuje veľa dôvodov prečo by mali nevládne prolife organizácie rezolúciu privítať,” zároveň však varoval, že obsahuje „veľmi eugenické” pasáže, ktoré sú otvorene diskriminačné voči zdravotne postihnutým.
Úradná správa Spoločenstva na ochranu nenarodených detí v septembri varovala, že v rezolúcii existujú najmenej tri špecifické miesta, kde rezolúcia odpiera právo na život deťom so zdravotnými postihnutiami. Spoločenstvo na ochranu nenarodených detí v tom čase odporúčalo, že pokiaľ nebudú pozmenené, treba sa proti rezolúcii postaviť.
Siedma časť rezolúcie tvrdí: „Po výbere pohlavia sa má siahnuť len v tom prípade, aby sa zabránilo vážnym dedičným poruchách spojeným s jedným pohlavím,” kým ôsma a piata časť hovoria, že výberu pohlavia sa má zabrániť „kým ho neospravedlňuje prevencia pred vážnymi genetickými poruchami spojenými s jedným pohlavím.”
Blackman napísal, že takéto príčiny podporujú „eugenickú kultúru v lekárskych povolaniach a vo verejnej mienke.”
Poukázal na to, že ak rezolúciu členské štáty príjmu, ženské embryá, ktoré majú predpoklady na Turnerov syndróm, nezhubnú genetickú anomáliu nachádzajúcu sa len u dievčat, môžu byť zničené.
Neúspešný pokus Lucu Volonteho, lídra skupiny Európskej ľudovej strany, zmeniť rezolúciu, by odstránil jeden z urážlivých prípadov eugenických výnimiek. „Skutočnosť, že zmena bola odmietnutá”, povedal Blackman, ukazuje že, „podpora potratu je väčšia ako podpora ľudských práv.”
Gregor Puppinck, riaditeľ Európskeho centra pre zákon a spravodlivosť, začiatkom októbra napísal, že rezolúcia napriek značným chybám aspoň prišla s názorom, že v súvislosti s potratom nie všetko je úplne akceptovateľné.
„Prvýkrát v histórii Parlamentného výboru Rady Európy podporovatelia údajného práva na potrat sami pripustili, že potrat má negatívne dôsledky na spoločnosť, preto nemôže byť povolený neobmedzene, ale ak je legálny, je potrebné ho regulovať,” povedal Puppinck.
Iniciátorka rezolúcie Doris Stump pripustila, že v jadre problému je konflikt medzi neobmedzenými „aborčnými právami” a túžbou chrániť nenarodené dievčatá, na ktoré toto „právo” mieri.
„Je to ťažké, pretože sa to dotýka oblasti, ktorú nechceme spochybniť: právo na potrat v krajinách, kde ho majú. Zároveň však všetci súhlasia, že v našej spoločnosti je problém so selekciou pohlavia respektíve tento problém môžeme mať ak budeme v tomto trende pokračovať,” povedala Stump.
François Rochebloine, francúzsky reprezentant spoločne s Európskou ľudovou stranou rezolúciu kritizoval, pretože sa jej nepodarilo venovať sa základnému problému, nazývajúc ho „absurdným.”
„Muži a ženy majú byť rešpektovaní pre svoje individuálne kvality. Je potrebné postaviť sa proti prenatálnej selekcii, či už výberu pohlavia dieťaťa alebo zabránenia pôrodu hendikepovaného dieťaťa,” povedala.
„Odsúdenie tohto postupu by malo byť založené na úplnom presvedčení o práve dieťaťa narodiť sa. Rešpekt voči tomúto princípu bol základom spoločenskej súdržnosti a morálnej sily.”
Parlamentný výbor Rady Európy je orgán, plne nezávislý od Európskej únie, bol založený v roku 1949 a na rozdiel od EÚ nemá právomoc ustanoviť medzinárodný zákon. Rezolúcie ním prijaté nie sú záväzné pre členské štáty, ale majú vysoký vplyv na tvorbu záväzných medzinárodných zákonov.
Rezolúcia bude teraz odoslaná ministrom 47 krajín na ratifikáciu.