6. februára 2012 (LifeSiteNews.com) - Bývalá lesbička Lisa Millerová, ktorá sa pre svoj boj na ochranu svojej dcéry pred prevedením opatrovníctva na svoju bývalú sexuálnu partnerku ocitla na prvých stránkach novín, teraz o tom rozpráva v knihe, ktorú napísala jedna z jej právnych zástupkýň Rina Lindevaldsenová.
„Iba jedna mama: boj ženy o svoj život, svoju dcéru a svoju slobodu“ (New Revolution Publishers, 2011) ponúka čitateľom nový pohľad na Millerovej fantastickú odyseu od zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa cez hrôzu sexuálnej a chemickej závislosti k vykúpeniu skrze vieru v Ježiša Krista.
Millerovej posledný odvážny skutok bolo jej rozhodnutie začať sa skrývať s dcérou Isabellou, aby tak unikla svojej bývalej lesbickej partnerke Janet Jenkinsovej, ktorá sa úspešne snažila previesť na seba jej opatrovníctvo. Hoci Millerová ostáva skrytá, prihovára sa k čitateľom prostredníctvom novín a listov zanechaných u svojej advokátky a cez Lindevaldsenovej vlastné rozprávanie.
Na počiatku Millerovej desivého detstva boli dva elementy: antikoncepcia a rozvod. Millerovej rané spomienky sú naplnené horkou pripomienkou, že jej matka, ktorá používala antikoncepciu v čase, keď ju počala, ju nechcela.
„Kedykoľvek sa moja matka na mňa nahnevala, vybrala oválny broskyňovo oranžový balíček antikoncepčných tabletiek, ktorý si celé tie roky nechávala, aby mi ukázala, že vynechala iba jeden týždeň, a ten týždeň otehotnela,“ napísala Millerová.
Keď mala 7 rokov, jej rodičia sa rozviedli a nechali ju s bratom samých s čoraz viac mentálne chorou, odmeranou a krutou matkou. Millerovej izolácia a nedostatok uistenia o rodičovskej láske ju viedli k hľadaniu útechy v nezdravej fixácii na jedlo, tabletkách na chudnutie a pornografii. Aby sa uvoľnila od emocionálnej bolesti, začala sa rezať, čo pridalo jazvy na tele, ktoré už poznalo matkinu bitku.
Avšak Millerová prijímala aj pozitívne vplyvy prostredníctvom priateľstva s predstaviteľmi jej cirkvi a školských učiteľov, ktorí sa o ňu zaujímali a poslúžili jej ako modelové vzory dospelých. Jej náboženská výchova sa k nej vrátila počas jej najtemnejších dní a poskytla jej cestu von zo zdanlivo nemožných situácií.
Potom nasledovalo jej dramatické manželstvo, počas ktorého sa pokúsila spáchať samovraždu. Vtedy sa na niekoľko dní ocitla na jednotke intenzívnej starostlivosti a dostala ďalšiu väčšiu ranu. Počas uzdravovania sa na psychiatrickej klinike vo Virgínii ju poradca informoval, že je lesbička a musí hľadať sexuálne naplnenie u iných žien.
„V rámci mojej liečby, potrebnej pre moje prepustenie, som sa mala stretnúť s mojou najbližšou rodinou vrátane môjho manžela a povedať im, že som „lesbička.“ To som splnila a niet divu, že moje manželstvo skončilo. Hoci som v tom čase zanechala všetky moje závislosti z detstva, žiaľ, stala som sa závislou na homosexualite,“ napísala Millerová.
Lisa nakoniec vstúpila do vzťahu a „občianskeho zväzku“ vo Vermonte s bývalou alkoholičkou Janet Jenkinsovou. Počas tohto obdobia bola umelo oplodnená a porodila dcéru. Spomína si, že v biede svojho sexuálne nemorálneho a konfliktného vzťahu s Jenkisovou skoro prišla o Isabellu ešte pred jej narodením. Vtedy Bohu sľúbila: „Ak zachrániš moje dieťa, zanechám homosexuálny spôsob života.“
Izabella sa narodila zdravá a hoci Millerová hneď svoj sľub nedodržala, spomenula si naň, keď sa jej vzťah s Jenkinsovou ďalej zhoršoval. „Bolo to vtedy, keď mi Boh pripomenul dohodu, ktorú som s ním urobila pred niekoľkými mesiacmi. Z môjho náboženského prostredia som vedela, že ak človek robí dohody s Bohom a nedodrží ich, nezostane to bez negatívnych dôsledkov. Keď mala moja dcéra 17 mesiacov, opustila som homosexuálny spôsob života a odsťahovala som sa s dcérou späť domov do štátu Virgínia, kde som ju počala a porodila.“
Súdna tyrania a boj za záchranu Isabelly pred jej lesbickou „druhou matkou“
Po Lindevaldsenovej zhrnutí Millerovej víťazstva nad homosexuálnou neresťou a ďalšími závislosťami vedie advokátka čitateľov bludiskom právnych argumentov, ktoré boli použité, aby zdôvodnili Jenkinsovej rodičovské práva a konečné poručníctvo Isabelly. V tomto procese ukazuje, že žiadny štát nie je úplne chránený pred účinkami homosexuálnej legislatívy v iných jurisdikciách.
Hoci bola Millerová umelo oplodnená počas občianského zväzku s Jenkinsovou, tá Isabellu nikdy neadoptovala a jej meno sa neobjavuje na Isabellinom rodnom liste. Okrem toho boli Millerová a Jenskinsová občiankami Virgínie, keď vo Vermonte vstúpili do „občianskeho zväzku“ a ústava Viriginie jasne odmieta takéto zväzky uznať.
Stručne povedané, zatiaľčo sa zdá, že Jenkinsovej chýba akýkoľvek podklad na vyhlásenie „rodičovstva“, sudcom vo Vermonte a Virgínii to nezabránilo, aby prekrúcali zákony ako praclík, aby Jenkinsovej zaistili prístup k Isabelle.
Millerovej právna nočná mora začala, keď sa vermontský sudca rozhodol doslova vytvoriť zákon, ktorý neexistoval. Vermont nemal žiadny zákon, ktorý by dával rodičovské práva manželke ženy, ktorá bola umelo oplodnená – manželka mala adoptovať dieťa. Napriek faktu, že sa s občianskymi zväzkami malo zaobchádzať ako s manželstvami podľa vermontského zákona, vermontský sudca Richard Cohen rozhodol, že Jenkinsová je Isabellina „matka“.
Na poznámku, že „súd pripustil, že legislatíva stále nezodpovedala otázku, ako dieťa narodené umelým oplodnením od anonymného darcu spermie získava právny status dieťaťa manželky, ktorá s ním nebola biologicky spojená,“ Lindevaldsen podotkla: slúži mu cti, že aspoň pripustil, čo vykonal: vytvoril nový zákon, aby dosiahol toto rozhodnutie.“
Avšak napriek všetkým ochranám vloženým do ústavy Virginie proti presadzovaniu občianskych zväzkov alebo legislatívy homosexuálneho „manželstva“ iných štátov, sa žalobcom podarilo použiť federálny zákon, ktorý bol zamýšľaný, aby zastavil jedného rodiča pred odmietaním poručníctva inému: Parental Kidnapping Prevention Act (Zákon na prevenciu únosu rodičom).
Hoci bol zákon vytvorený na ochranu rodičov pred útekom do inej jurisdikcie, aby získali lepšiu dohodu o poručníctve prostredníctvom iných súdov, v Millerovej prípade bol použitý, aby bolo možné vyhlásiť, že Virgínia nemôže odvolať nariadenie o poručníctve vydané vermonským súdom. Lindevaldsenová tvrdí, že toto je mylná úvaha, pretože federálny zákon na ochranu manželstva chráni štáty pred povinnosťou poskytnutia „úplnej dôvery a uznania“ homosexuálnym zväzkom legalizovaným v iných štátoch, a dokonca podľa zákona na prevenciu únosu rodičom štáty nemajú vymáhať rozhodnutie súdov iných štátov. Napriek tomu súd vo Virgínii rozhodol v prospech Jenkinsovej a súhlasil s rozhodnutím súdu vo Vermonte.
Lindevaldsenová bude ďalej diskutovať o deštruktívnych účinkoch homosexuálneho života a dokumentovať škodu na deťoch a tínedžeroch spôsobenú vplyvom hnutia v školskom systéme.
Autor, ktorý je zástupcom dekana a profesorom práva na Liberty University, pre LifeSiteNews povedal, že kresťania si potrebujú byť vedomí vytrvalej snahy Obamovej vlády o Millerovú a jej dieťa a následkov ich rozhodnutí pri voľbách s ohľadom na rodinné otázky.
„Rozhodne si myslím, že súčasná vláda sa zrejme zaviazala, že toto je pre nich veľká priorita, že idú vypátrať biologickú matku a pokúsiť sa odviesť toto dieťa preč od jeho biologickej matky a rozhodne si myslím, že je tam nejaký politický tlak,“ povedala Lindevaldsenová.
„Myslím, že sa to musí dostať von. Kresťania potrebujú vedieť, že sa tieto veci stávajú. V Amerike by sa nemalo stať, že žena musí utiecť z krajiny, aby zachránila svoje dieťa. A nemyslím si, že dosť kresťanov o tomto vie a uvedomuje si, že ľudia, ktorých budú voliť priamo prispeli k veciam ako je táto.“
Dodala, že okrem účasti na národnom politickom procese môžu kresťania pracovať na úrovni štátu, aby zaistili, že sa iné deti nestanú obeťami protirodinne namierenej legislatívy. Lindevaldsenová hovorí, že zvládla desiatky iných prípadov podobných Millerovej.
„Potrebujeme prijať zákony na štátnej úrovni, ktoré ujasnia, že súdy nemajú právo urobiť toto, vyhlásiť, že dieťa má dvoch rodičov, pretože v budúcnosti sa potrebujeme vyhnúť takýmto situáciám, keďže sa odohrávajú na dennej báze.“