image: www.freeimages.co.uk
USA sa snaží o kontrolu nad internetom, ktorý je nástrojom jeho zahraničnej politiky. Spisovateľ a politológ Igor Panarin verí, že Sýria a Rusko boli vybrané ako testovacie polia pre teóriu zásahu amerických médií.
V tomto článku professor Igor Panarin vysvetľuje svoj názor.
Masový nepokoj, ktorý destabilizoval množstvo národov strednej Ázie na jar roku 2011, bol prvou skutočnou demonštráciou, aký mocný nástroj môže byť internet pri ovplyvňovaní medzinárodných vzťahov suverénneho štátu. Sociálne siete a blogy poskytli vysoko účinné prostriedky pre šírenie informácií a vysielanie dobrovoľných protestantov, aby usporiadali zhromaždenia či dokonca nepokoje. Americkí politická elita rýchlo rozoznala nové možnosti a využila ich.
16. mája 2011 americká vláda na svojej oficiálnej stránke publikovala nový dokument s názvom Americká medzinárodná stratégia pre počítačové siete. Dokument pripravil smernice pre americkú diplomaciu na formovanie prostredia svetových médií priaznivo naklonených USA použitím informačných technológií. Dokument v podstate navrhol novú Washingtonskú doktrínu mediálnej intervencie, ktorá zdôrazňuje internet ako kľúčový prvok formovania svetových názorov a manipulovania svetovej verejnej mienky.
Americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clinton vo verejnom prejave 18. mája 2011 poznamenala: „Sloboda na internete je pre nás dôležitou prioritou. Chceme spoločným úsilím zaistiť lepšiu ochranu súkromia a zabezpečiť základné slobody prejavu sa a zhromažďovania kdekoľvek, vrátane online sveta.“ Okrem toho Clintonová zdôraznila túto prioritu ako nové pravidlo zahraničnej politiky pre americké ministerstvo zahraničných vecí.
Pre tento účel bol vytvorený zvláštny úrad pre dátové siete v rámci amerického Zboru národnej bezpečnosti na čele so špeciálne vymenovaným koordinátorom pre dátové siete, bývalým verejným predstaviteľom Zboru národnej bezpečnosti Chrisom Painterom.
Nová teória bola otestovaná minulý december v Moskve, keď Facebook, sociálna sieť založená v USA, bola aktívne využitá na zvolanie príslušníkov ruskej opozície na zhromaždenie pred parlamentnými voľbami. Takzvaný „Team Facebook“ v podstate rozšíril výzvy na podporu opozície v organizovaní protivládnych protestov v ruských mestách. Nebola to žiadna náhoda, že sa sociálne siete stali hlavným prostriedkom pre prípravy a publikovanie opozičných zhromaždení a desiatky tisíc ľudí prejavili svoj zámer zúčastniť sa protestov. Dosť výrečné je, že 70% z nich boli užívatelia Facebooku.
Za zmienku stoji aj to, že internet bol pôvodne naplánovaný a vyvinutý v Spojených štátoch. Jeho predchodcom bol ARPANET, Advanced Research Projects Agency Network (Moderná agentúrna sieť pre výskumné projekty), ktorý vyvinul Department of Defense’s Advanced Research Projects Agency (DARPA – Obranný ústav agentúry pre moderné výskumné projekty). Pointou je, že technické možnosti pre riadenie internetu sú stále umiestnené v USA – nielen na americkom teritóriu, ale v skutočnosti pod dohľadom amerických vládnych agentúr. Tie sú veľmi neochotné prenechať túto úlohu akémukoľvek inému úradu napriek početným návrhom na prenos kontroly nad internetom na OSN, ktorý na mnohých medzinárodných stretnutiach predstavili mnohé krajiny vrátane Ruska.
Americká medzinárodná stratégia pre dátové siete obsahuje iné potencionálne deštruktívne vyhlásenie, a to menovite americkú povinnosť zaistiť slobodu na internete vytvorením a udržiavaním „spoľahlivých, bezpečných a stálych platforiem na zabezpečenie slobody prejavu a združovania sa“ pre opozičné hnutia vo všetkých krajinách. Bežnou rečou ide o iniciatívu pre založenie paralelného internetu, ktorý nedovolí prístup akejkoľvek národnej vláde okrem Spojených štátov. Predpokladá sa, že používateľom po celom svete by bol poskytnutý prístup k tomuto „tieňovému internetu“ tak, žeby sa obišli národné dodávateľské spoločnosti a týmto by boli výmeny dát medzi používateľom a Washingtonom vyňaté spod neželaného dohľadu. „Tieňový internet“ by znamenal novú éru v strategickom pláne v Spojených štátoch pre preniknutie do dátových sietí a telekomunikačného prostredia iných krajín po celom svete.
Okrem toho sa americká vláda snaží vydať „čiernu listinu“ národov, ktoré údajne zabraňujú prístup k internetu svojim používateľom a následne zabraňujú obchodu telekomunikačných spoločností založených v USA s týmito vládami. Toto je len jeden z návrhov predložených v zákone s názvom Ochrana svetovej slobody na internete, o ktorom sa momentálne diskutuje v americkom Kongrese. Ruské ministerstvo zahraničných vecí už vyjadrilo svoje znepokojenie ohľadom návrhu zákona, keď ho označilo ako „nedemokratický.“ Obhajovaním neviazanej slobody na celosvetovej sieti takto USA v podstate ukazuje seba ako svetového sudcu, ktorý odmieta iným národným vládam ich právo na národnú legálnu suverenitu v dátových sieťach.
Na odpor voči dopadom amerického zákona Rusko, Čína, Tadžikistan a Uzbekistan spolu prikročili na Valnom zhromaždení OSN k návrhu uznesenia s názvom Pravidlá správania pre zaistenie medzinárodných dátových sietí. Tieto pravidlá ustanovujú rešpektovanie národnej suverenity, teritoriálnej integrity a politickej nezávislosti všetkých národov ako aj zriadenie multilaterálneho, transparentného a demokratického mechanizmu pre spravovanie internetu.
Túto iniciatívu však zablokovala americká delegácia.
Som presvedčený, že Rusko má podniknúť politické a diplomatické kroky na ochranu svojej národnej suverenity v dátových sieťach pred americkou intervenciou.