28. mája 2012 (LiveActionNews.org) – Ocikala som papierik a minútu som čakala. Test bol pozitívny. Čo…ako sa to mohlo stať? Bol to náš prvý raz…také niečo sa nestáva hneď na prvýkrát!
Moja sesternica Tara prišla do kúpeľne. „Michelle, ako sa máš?” Povedala som jej, že s týmto testom niečo nie je v poriadku a myslím, že potrebujem ďalší. Ona povedala, OK! V zásuvke mám ďalší. Ale nemám k nemu návod. Povedala som jej: „Dobre, daj mi ho." Všetkými svalmi svojho tela som sa pokúsila vytlačiť ďalších desať kvapiek. Čakala som…test mal krúžok…čo bolo pozitívne a čo negatívne?
Moje inštinkty mi napovedali, že „o” znamená „pozitívny”, ale nebola som si istá. Alebo som si nechcela byť istá. Tak som šla späť do obchodu s istotou, že obidva testy boli chybné. Kúpila som si dvojité balenie tehotenských testov. Vrátila som sa späť do Tarinej kúpeľne a urobila si ďalší... čakala…tento bol s pluskom! Kričala som z kúpeľne na Taru: „Hej Tara…tento bol pozitívny! Myslím, že všetky tie testy neboli v poriadku.”
Tara prišla do kúpeľne a povedala: „Hm, to je divné! Tak si skúsim jeden aj ja a uvidíme, čo to urobí. Potom možno dostaneme zlatý stred.”
Mala som dosť rozumu, aby som pochopila, že v skutočnosti som bola tehotná. Zasmiala som sa na tom, ako som sa to snažila poprieť, pretože som nevedela, ako mám reagovať. Dostala som šok! Len pred rokom som sa po šesťnásťročnom manželstve s troma deťmi rozviedla a cítila som, že som si prežila ťažké časy. A teraz som čakala štvrté dieťa? Nemôžem sa postarať o štvrté dieťa! Ani priniesť ďalšie dieťa do tohto sveta, hlavne bez toho, aby som bola vydatá! Čo by povedala moja rodina? Veď ani nevedia, že chodím s Chrisom. A chcela som vôbec niekedy byť s týmto Chrisom navždy?
V ten večer som sa modlila a v mojich modlitbách som povedala: „Pane, bolo by zlé ísť na potrat? Toto dieťatko sa nezrodilo z lásky a v manželstve. Zrodilo sa z hriechu – bolo by to zlé?”
Tú noc som mala sen, že zabili môjho syna Daniela, ktorý mal vtedy šesť rokov. V mojom sne to bolo niečo, čo som dovolila, aby sa stalo, pretože som ho nestrážila. Zabili ho. Zobudila som sa s plačom, pretože ten sen sa zdal taký reálny. Zistila som, že som dostala odpoveď: zabitie dieťaťa v mojom lone by bolo ako zabitie môjho syna Daniela. Moje dieťa, rovnako ako Daniel, je môj syn! On je to dieťa!
Bola som veľmi smutná, pretože som vedela, čo musím urobiť: vedela som, že budem chrániť toto nové dieťa v mojom tele a nikomu nedovolím, aby mu ublížil. Ale moje telo sa nechcelo vyrovnať s tým, čo malo nasledovať: povedať to rodine, deťom a mojim priateľom.
Rozhodla som sa, že najlepšie bude povedať to najprv jeho otcovi. Išla som ku Chrisovi domov a on mi otvoril dvere. Prešli sme ku gauču a sadli si naň. Chrisov dom bol trochu tmavý a vyzeral ako dom starého mládenca. Chvíľu sme hovorili o bežných veciach, kým som čakala, kedy príde ten správny čas povedať to. A kým nájdem slová, ako mu to povedať. Ale správny čas neprichádzal, tak som sa hlboko nadýchla a vypľula zo seba: „Som tehotná!“
Pozrel na mňa zmätene. Nevyzeral veľmi šťastne – aj on sa nedávno rozviedol. Spýtal sa: „Prečo nejdeš na potrat?” „Nemôžem – neverím na potraty!" odpovedala som. „Tak veľmi rada by som teraz išla. Ale nemohla by som žiť sama so sebou, že som to urobila.” Chris povedal: „Dobre, tak budem stáť pri tebe, nech sa rozhodneš akokoľvek.”
Vyrástla so v Staytone a žila som tam tridsaťdva rokov. Mala som veľkú rodinu a môj starý otec bol veľmi úspešný obchodník, ktorý vlastnil polovicu mesta. Zdalo sa, že kdekoľvek som prišla, všade som sa stretla s priateľmi a členmi rodiny.
Bolo očividné, že som tehotná. Svoje brucho som už nemohla skrývať pod veľkými svetrami. Nechcela som to povedať rodine, pretože som si tým prešla už pred rokom, keď o mne ľudia hovorili kvôli rozvodu. Všetci ma poučovali alebo mi dohovárali. Hovorili mi, čo mám a nemám robiť. Mala som už dosť tých vševedkov a ľudí s dobrými radami, čo si mysleli, že o mojej situácii vedia všetko. Bola som taká unavená a zbitá z rozvodu, že som nemala energiu byť zase uprostred pozornosti. A nakoniec, vôbec sa ich to netýkalo. Nemusela som im to hovoriť! Aby som si zachovala tvár, odišla som. Odsťahovala som sa 45 míľ južne od mesta, ale bolo to dosť ďaleko, aby boli malé šance, že stretnem niekoho známeho.
Rozhodla som sa dať výpoveď z postu realitného makléra a nájsť si prácu, kde by som mala poistenie, ktoré by mi zaplatilo pôrod. To znamenalo, že som musela povedať svojmu šéfovi, čo sa deje a rezignovať zo svojej pozície. Vo vnútri som bola veľmi nahnevaná; konečne som sa oslobodila od rozvodu a postavila sa opäť na vlastné nohy. A teraz toto!
Pamätám si, že som sa modlila: „Pane, urobím to, ale nebude ma to tešiť!” Keď sa teraz pozerám späť, vidím, aká som bola egoistická – chcela som žiť svoj život tak, ako sa to páčilo mne. Dieťa proste nebolo v mojich plánoch. Išla som za svojím šéfom – hlavným maklérom a majiteľom úspešnej realitnej kancelárie, ktorý bol zhodou okolností aj pastor v miestnom kostole – a plakala som v jeho kancelárii. Povedala som mu, že som tehotná. Že potrebujem poistenie a že ho nemôžem dostať, keďže som realitná maklérka. Tak musím dať výpoveď! Odpovedal mi: „Rozumiem. Viem, že sa teraz všetko zdá ohromujúce, ale chcem ti teraz porozprávať príbeh priateľov, ktorí už skončili s deťmi. Potom zistili, že budú mať ďalšie. A to dieťa bolo najlepšie zo všetkých ich detí.” To mi pomohlo, aby som sa cítila lepšie. Vedela som, že Boh môže to, v čom som ja pochybila, zmeniť na požehnanie.
Nebolo to však ľahké a ďalších päť mesiacov som nenávidela. Zdalo sa, že budem tehotná navždy. Niekedy som mysela na to, ako sa k takým veciam staval môj starší brat Aaron, keď bol mladý. Mal priateľku, s ktorou spolu chodili celú strednú školu. Dvakrát s ním za tie štyri roky otehotnela. Boli na dvoch potratoch. Pamätám si, aká som bola vtedy naňho nahnevaná, pretože sa nezachoval ako chlap a nemal tie deti. Premýšľala som, či môže byť na svete niečo také strašné ako zabiť dieťa. Nuž, teraz viem, ako sa cítil. Rozumiem tomu strachu, hanbe, zmenám, ktoré by nastali.
Povedala som staršiemu bratovi, že som tehotná – vedela som, že mi bude rozumieť. S Chrisom boli dobrí priatelia – chodili spolu do školy. Povedala som Aaronovi, že nepôjdem na potrat a on na to: „Máš sakramentskú pravdu, že nepôjdeš!” Videla som slzy v jeho očiach, keď mi povedal: „Tvoje problémy by sa začali až teraz.” Potom mi Aaron povedal: „Môj najstarší syn by mal dnes dvadsať rokov a druhé dieťa by malo osemnásť. Nie je deň, keď by som tieto rozhodnutia neľutoval. Bol som mladý a hluchý a viem, že jedného dňa sa za to budem zodpovedať.”
Týmto som si prešla už trikrát. A to všetko s manželom, ktorý sa o to nezaujímal. Vo vnútri som bola taká nahnevaná! Teraz som bola sama, ale byť sama nebolo také zlé, aké to mohlo byť, pretože som neklesla na duchu. Nebol tam nik iný, komu by som to mohla vyčítať. Všetky úlohy, ktoré očakávaš, že urobí tvoj manžel…ale tentokrát som nič neočakávala. Tak nebolo prečo klesať na duchu.
Chris klamal. Ukázalo sa, že sa veľmi nahneval, že som nešla na potrat. Nehovorila som s ním, až kým sa dieťa nenarodilo.
V ten deň som išla do nemocnice a narodil sa Adamko. Keď mi doktor dieťa ukázal, cítila som, že všetok hnev z môjho tela odchádza. Cítila som ohromnú lásku k tomuto bielemu, bucľatému, zdravému dieťatku. Vôbec sa nepodobalo na moje predošlé tri deti. Chcela som ho len stískať – bol taký drahocenný!
Zavolala som Chrisovi a povedala som mu, že sa práve narodil jeho syn. Spýtal sa, či by ho mohol vidieť a ja som mu povedala: „Jasné!” Na druhý deň prišiel do nemocnice a keď vošiel dnu a pozrel na svojho syna, začal plakať. Pozrel sa na Adamka a láska zaplavila jeho tvár. Slzy sa mu nahrnuli do očí. Povedal mi, že ho veľmi mrzí, ako sa správal, a že chce byť súčasťou Adamkovho života.
Bol to pomalý, dlhodobý proces, ale Adamko sa pravidelne stretáva so svojím otcom a má ho veľmi rád. Na budúci mesiac bude mať šesť rokov. Je veľmi vtipný a inteligentný a už teraz prináša veľa radosti mnohým ľuďom. Je to skvelé dieťa.
Predtým sa môj život zdal takmer neznesiteľný. Ale zistila som, že to všetko bolo len isté obdobie. To skončilo a život ide ďalej.