3. august 2012 (LifeSiteNews.com) - Včera som prechádzal jeden dosť prízemný článok na rovnako prízemnej spravodajskej webovej stránke, keď moje oči pritiahla lascívna fotografia nádhernej ženy. Bola nápadne umiestnená naľavo od textu správ. Cez fotografiu bol umiestnený nápis „Prvé nahé scény herečky.“ A za tým nasledovali slová „kliknite tu“.
Priznám sa, že napriek tomu, ako atraktívne toto pozvanie pôsobilo, nereagoval som celkom tak, ako si to evidentne predstavovali vlastníci tejto webovej stránky. Ja som „neklikol tu.“ Namiesto toho som sa naštval.
Ako hrdý, do pŕs sa bijúci morálny neandertálec stále verím, že sex by mal byť vyhradený ľuďom v manželstve a dokonca aj vtedy len s vlastným manželom či manželkou (to je vtip). Skutočne, môj morálny kód je taký primitívny, že dokonca beriem vážne tú tvrdú poznámku z Písma, ktorá je tak často nepochopená a hanená. „Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srdci.
Toto má, samozrejme, zaujímavé dôsledky pre niekoho ako ja, kto musí každodenne a po celý deň pracovať na internete. Väčšina z nás trávi také množstvo času pohrúžením sa do sveta médií, že ho už nevidíme jasne a nemáme už ani predstavu, ako funguje svet mimo neho. Ale ak na moment ustúpime o krok späť od tejto bizarnej virtuálnej reality, do ktorej sme sa dobrovoľne ponorili, tak by sme si uvedomili, že internet a televízia sú totálne a absurdne presiaknuté sexom.
Tí, ktorí nemajú obzvlášť záujem o zachovávanie niečoho, čo sa tradične nazýva „čistota“ (t.j. vyhradiť si sexuálne zamerané myšlienky a činy pre jedinú osobu a to manžela / manželku), si to možno nevšimli. Pre takúto osobu platí nasledovné: ako narazí na provokatívne reklamy, lascívne klebety o celebritách a čoraz viac všadeprítomné sex scény a ľahké porno, tak i surfuje ďalej. S tým, že sa týmto veciam môže a nemusí oddávať, a to v závislosti od momentálnej nálady. Tak či tak o nič nejde. Ak neustále bombardovanie sexuálnymi podnetmi vedie k nepríjemnému nahromadeniu sexuálnej energie, vždy sa dá nájsť úľava v porne či masturbácii.
Skúste ale jeden jediný deň chrániť svoju myseľ pred všetkými sexuálne zameranými myšlienkami, ktoré by nezahŕňali vášho manžela či manželku. Prišlo by drsné prebudenie ohľadom toho, aké veľké je množstvo takýchto nevítaných útokov. Surfujte po Facebooku, prečítajte si článok zo spravodajstva, prezrite si najnovšie filmové upútavky, pozrite si najnovšiu drámu (alebo správy by takisto stačili) - a ak by ste sa pritom chceli vyhnúť podnetom, ktoré vás majú sexuálne vzrušiť, zrazu by ste museli prepínať kanál, klikať na novú stránku, alebo zakryť časť vašej obrazovky. Tak by to muselo byť po celý čas, ktorý by ste strávili na webe alebo pri televízii.
V tomto bode si väčšina vlastníkov stránok uvedomila, aké výhodné je publikovať linky, ako napríklad „zadok Jennifer Lopez,“ „najnovšia supermodelka spoločnosti Victoria's Secret,“ alebo „50 najvzrušujúcejších receptov na sex.“ Docielia tým väčšiu návštevnosť stránok a príjmov z reklamy, než povedzme u článku o čomkoľvek inom.
Pochopiteľne, títo vlastníci len jednoducho dobiehajú to, čo je maloobchodníkom už dlho známe. Ako raz povedal C.S. Lewis: „Existujú ľudia, ktorí chcú neustále rozpaľovať naše sexuálne inštinkty, aby na nás zarobili. Pretože je jasné, že človek, ktorý je niečím posadnutý, len veľmi ťažko odoláva ponuke.“
Do istého bodu nevyhnutne prijímame veci, ako sú, a snažíme sa, ako sa len dá. Pokiaľ ide o prevahu softcore porna v televízii, pri pokladni, v našich filmoch, v obchode, na rohoch ulíc, na internete, musíme jednoducho robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme sa vyhli „príležitosti k hriechu.“ Tiež sa musíme modliť a prosiť o tú milosť, aby sme sa cez to dostali relatívne nezranení. Nakoniec, sexuálne pokušenie nie je žiadnou novinkou. Ale včera, keď som bol konfrontovaný s neželanou, nežiaducou a neospravedlniteľnou možnosťou pozerať na zvodnú nahú herečku verzus ostať verný svojej manželke, musel som cúvnuť.
A ako som už povedal, naštvalo ma to.
Zvážte, napríklad, že zábavný priemysel úspešne predáva miliónom našich detí popové hviezdičky, pri ktorých sa zdá, že ich jedinou ambíciou v živote je predstihnúť svojich konkurentov pohoršovaním morálneho cítenia tejto doby. To vzhľadom na otupelosť spomínaného morálneho cítenia jednoducho znamená robiť všetko okrem pohlavného styku na pódiu a v hudobných videoklipoch.
Dokonca filmové upútavky, ktorým predchádza čoraz smiešnejšie vyhlásenie, že tieto filmy sú „prípustne pre všetkých divákov.“ Čoraz častejšie obsahujú sexuálne explicitné scény, nahotu vrátane pohybov, pri ktorých sú strategicky zakryté len „dôležité časti“. Ale, povedzme si, ako veľmi dôležité sú tie „dôležité časti,“ keď čelíme pohľadu na dve prepletené nahé telá, namáhavé dýchanie a všetko ostatné? Súčasné filmy, samozrejme, toho veľa na predstavivosť nenechávajú.
Nehovoriac o stovkách tisícov (miliónov?) explicitných pornografických stránok, vďaka ktorým sa rozšírila sexuálna závislosť dokonca i medzi množstvo našich detí a najmladších tínedžerov. Tí skutočne problém s predstavivosťou majú. Nakoniec, toto je Rímom, ku ktorému vedú všetky tieto ostatné cesty. Stačí dostatočne vyhrotiť vášne nespočetnými ďalšími jemnými spôsobmi, následne poskytnúť jednoduchý prístup ku hardcore pornografii, a potom je len otázkou času, kým sa väčšina ľudí nechá strhnúť zvedavosťou až na samé dno. To je dôvod, prečo pornografický priemysel každoročne zarobí miliardy dolárov.
Sú ľudia, ktorí hovoria: „Takže ty si chceš zachovať čistotu? Tak nesleduj pornografiu, neklikaj na tie linky, nepozeraj sa na tie reklamy a nečítaj klebety.“ Čo je všetko správne a dobré. Okrem toho, že sa tým totálne neberie do úvahy ľudská prirodzenosť, nehovoriac o takmer všadeprítomných sexuálnych podnetoch v našej kultúre. Takí ľudia môžu tiež povedať: „Vylúpte si oči,“ alebo azda „Odseknite si uši.“ Niekto raz ohľadom tohto niečo povedal, ale Cirkev (okrem jednej patrnej výnimky) zvyčajne interpretuje túto poznámku ako dramaticky prehnanú.
Nemôžeme svoje zmysly „vypnúť“ rovnako, ako slnku nezabránime, aby svietilo. Pokiaľ nám zmysly fungujú tak, ako majú a telo je inak zdravé, pohľad na ľudskú podobu prezentovanú sexuálnym spôsobom bude lákavý a dá do pohybu určité myšlienky a túžby. Samozrejme, ako slobodné ľudské bytosti sme schopní tieto myšlienky a túžby zavrhnúť a kontrolovať svoje reakcie (a to by v skutočnosti malo byť naším cieľom). Ak sme však neustále bombardovaní nežiadanými a čoraz explicitnejšími podnetmi, snaha zotrvať v čistote môže byť psychicky a duchovne vyčerpávajúca. Až natoľko, že pre mnohých sa porážka v tejto spoločnosti presýtenej sexom môže zdať prakticky neodvratná.
Na tomto svete nikdy nebudeme slobodní od pokušenia, a tí, ktorí sa umelo snažia vykoreniť všetky príležitosti k hriechu, sú správne označovaní za nebezpečných fundamentalistov. Nie je však puritánstvom tvrdiť, že človek by nemal byť bombardovaný podnetmi, nech sa pozrie na „prvý nahé scény herečky,“ zatiaľ čo si chce len prečítať o výsledkoch najnovších prieskumov či o počasí. Ak by sme šli po ulici a niekto by nám pred nos strčil Playboy, boli by sme oprávnene dotknutí a nahnevaní. A napriek tomu každým dňom tolerujeme presne takéto správanie od inzerentov, vydavateľov a zabávačov. Takéto správanie sa dá jedine nazvať formou duchovného útoku. Je to už len trochu odlišné, ako u obchodníka s drogami, ktorý ponúka prvú dávku „zdarma“- kvôli tomu, že tí, ktorí pretláčajú pornografiu, majú ďalšiu výhodu. Môžu prvú dávku „zdarma“ doručiť či už s alebo bez výslovného súhlasu človeka.
Tento článok nepresadzuje nijaké konkrétne riešenie tohto problému. Otázka, ako napraviť excesy spoločnosti, v ktorej sex už nemá mieru, je zložitá a má mnoho aspektov. Nedá sa, napríklad, zredukovať na jednoduché právne riešenie, povedzme na presadzovanie právnych predpisov proti pornografii (hoci to nemusí byť zlý spôsob, ako začať). Ak v niečo dúfam, tak jednoducho v to, že moji čitatelia budú zdieľať môj hnev, pretože hnev je prvou a potrebnou reakciou voči nespravodlivosti. Každý deň nás zneužívajú ľudia, „ktorí chcú neustále rozpaľovať naše sexuálne inštinkty, aby na nás zarobili.“
Odmietnime ich ťahy a a dajme im najavo nahlas a jasne, že „nie znamená nie“.
John Jalsevac