29. október 2012 (NRLN) - Čilský národ leží v žalúdku zástancom potratov. Dôvod? Roky tvrdili, že obmedzenia vykonávaniu potratov vedú k vyššej materskej úmrtnosti. Príklad Čile, ktoré od roku 1989 právne ochraňuje nenarodených a zároveň pokračuje v znižovaní materskej úmrtnosti, nezvratne tento argument vyvracia.
Čo potratové organizácie teda robia? Najskôr popierali fakt, že v Čile zomiera pri potratoch oveľa viac žien, než uvádzajú vládne štatistiky. Potom však začali tlačiť na spustenie telefonickej linky pre ženy, ktorá má informovať o tom, ako použiť bežne dostupný liek na vyvolanie potratu.
Fakt, že takto budú životy žien viac ohrozené, ignorujú alebo dokonca popierajú. Jediné, na čom záleží, je sprístupniť ženám v Čile potraty.
Poďme si teda povedať viac o článku „Čilská linka pre bezpečný potrat: asistencia ženám pri nezákonnom, ale bezpečnom potrate pomocou misoprostolu,“ ktorý bol 18. októbra zverejnený na stránke RHRealityCheck.org. Emily Anneová, ktorá je jeho autorkou a zároveň jednou z operátoriek linky, sprostredkúva na základe svojej vlastnej skúsenosti užitočné informácie o tom, ako pomocou misoprostolu vyvolať potrat.
Potratová linka funguje štyri hodiny denne, 365 dní v roku. Pracujú tam dobrovoľníci ako Anneová, ktorá tvrdí, že „im volajú ženy z celého Čile. „Informujeme o správnom dávkovaní a používaní misoprostolu, jeho kontraindikáciách a vedľajších účinkoch, ako aj o potratovom zákone a právach.“ Podľa jej slov od spustenia linky v roku 2009 prijali viac ako 10 000 hovorov, čo predstavuje do 15 volaní každý deň.
Podobné linky fungujú aj v Argentíne, Ekvádore, Peru a Venezuele. Mnohé z nich spolupracujú s organizáciami ako „Women on Waves“ („Ženy na vlnách“), organizáciou, ktorá v roku 2001 spustila projekt „Potratová loď“ s cieľom priniesť potraty do pro-life krajín Írsko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko, Ekvádor a aktuálne aj Maroko. Potratová loď, našťastie, produkuje viac publicity, než aktivít (nie je jasné, či nejaký potrat bol na lodi v skutočnosti vykonaný). Podarilo sa jej však pritiahnuť pozornosť na potratové zákony v týchto krajinách a spropagovať chemické potraty.
Po tom, čo ich mnohé krajiny nevpustili do svojich prístavov, Woman on Waves začali podporovať niektoré z telefónnych liniek na pomoc pri chemických potratoch. Popis Anneovej nám poskytuje viacero detailov o tom, ako tieto linky fungujú a informácie (aj dezinformácie), ktoré sprístupňujú týmto zraniteľným ženám.
Anneová poznamenáva, že misoprostol sa v USA používa v kombinácii s látkou vyvolávajúcou potrat, RU-486. Existujú však skupiny, napríklad Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Ipas a Medzinárodné konzorcium pre lekársky potrat, ktoré po celom svete podporujú a schvaľujú používanie samotného misoprostolu.
Dôvody sú zrejmé. Aj keď Anneová píše, že na čiernom trhu kúpite 12-tabletkové balenie za 250 $, maloobchodná cena misoprostolu je zvyčajne nízka, najviac niekoľko dolárov za tabletku. A keďže je schválený a využívaný na liečbu vredov, je široko dostupný po celej zemeguli. Nie ako RU486, ktorý je jasnou potrat vyvolávajúcou látkou a ako taký je v mnohých krajinách zakázaný.
Okrem zmienky o cene tabletiek na čiernom trhu, Anneová zahmlieva aj to, ako sa ženy dostanú k misoprostolu. Zástupca Ipas, jednej zo skupín spomenutých v príspevku, píše v článku z jari 2008: Časopis The Abortion Magazine načrtol stratégiu použitú v Uruguaji, kde žena získala informácie o postupe na vykonanie potratu od jedného lekára a následne recept na lieky od iného, údajne na iné použitie.
Keď už majú lieky, „sú ženy schopné napodobniť klinické postupy,“ vziať lieky a vyvolať potrat vo svojich vlastných domovoch, tvrdí Anneová. „Nemusia mať žiadne technické zručnosti.“ V prípade akéhokoľvek problému môže žena navštíviť miestnu pohotovosť. Službukonajúci lekár „nemusí vedieť, že užila misoprostol, pretože liečba komplikácií pri jeho užití je rovnaká, ako postup pri prirodzenom potrate“.
Anneová opakovane propaguje bezpečnosť potratu pomocou užitia misoprostolu. Podľa jej vyjadrení je „podstatne bezpečnejší ako nelegálna chirurgická interrupcia, pretože sa môže menej vecí pokaziť“. Uvádza, že keďže sa do vagíny nezavádzajú žiadne cudzie predmety, je tam veľmi nízke riziko infekcie. Problematické krvácanie označuje za „nezvyklé“.
Tieto záruky však nestačia. V rovnaký deň ako Anneová zverejnila svoj príspevok na čilskej potratovej horúcej linke, iný článok z Inter Press Service (IPS) informoval o sťažnostiach skupín žien, že zákon legalizujúci potraty nie je dostačujúci. V závere obsahuje aj ironickú zmienku o dvoch ženách vo veku 28 a 32 rokov, ktoré „zomreli v štátnych nemocniciach v dôsledku komplikácií spôsobených lekárskym potratom vyvolaným misoprostolom“! (IPS, „Women’s Groups Say Uruguay’s New Abortion Law Falls Short“, 18. 10. 2012).
Chemické potraty nepredstavujú rovnaké riziká ako chirurgické, majú však vlastné nebezpečenstvá. Viacero žien v USA sa po užití kombinácie liekov RU-486 a misoprostolu nakazilo zriedkavou infekciou a zomrelo. Niektorí to síce pripisujú vaginálnemu použitiu misoprostolu (niečo, čo Anneová výrazne neodporúča), v lekárskej literatúre sa však objavili obavy, že jeden, alebo aj oba tieto lieky môžu potlačiť imunitný systém, čo zvyšuje náchylnosť na infekcie.
Stáva sa, že ženy používajúce chémiu za účelom potratu vykrvácajú. Krvácanie je síce všeobecne spájané s chirurgickým zákrokom, nie je však zrejmé, či ženy informujú, že strata krvi pri chemickom potrate môže prevýšiť krvácanie pri chirurgickom potrate.
Jedným z najväčších problémov je, že metóda pomocou chémie nie vždy funguje. Článok v časopise z roku 2005 priblížil sedem rôznych režimov, pričom len jeden bol úspešný na 80 % (Blanchard a kol., „Misoprostol Alone…“ Antikoncepcia, Zväzok 72, s. 91-97). Po zlyhaní chemického potratu sú ženy aj tak nútené podstúpiť chirurgický zákrok.
Anneová vo svojom článku píše, že používanie misoprostolu na „samopotrat“ bolo prvýkrát zaznamenané v Brazílii v roku 1986. Avšak nespomína, že rôzne lekárske časopisy potom informovali o náraste počtu detí narodených so zrastenými alebo chýbajúcimi prstami na rukách a nohách, či čiastočným ochrnutím tváre. Ich matky počas tehotenstva užívali misoprostol, pravdepodobne kvôli snahe potratiť dieťa. Síce ich nezabili, ale zmrzačili.
Autorka článku neúmyselne podkopáva celý argument, že potraty musia byť legalizované, aby sa chránilo zdravie žien. Pripúšťa, že Čile má nízku materskú úmrtnosť, avšak vysvetľuje to vládou dotovanou antikoncepciou, dobrou starostlivosťou po vykonaní potratu a „prístupom k bezpečnejším nelegálnym potratom vďaka misoprostolu“. Tvrdí, že „ženy stále potrebujú potraty“ a teší sa na deň, keď ženy v Chile „budú mať prístup k cenovo dostupnému, legálnemu potratu, vykonanému vyškoleným odborníkom“.
„A dovtedy? Budeme tu my. Zavolajte nám.“ hovorí Anneová.
Štatistiky ukazujú, že ženy a ich nenarodené deti sú v Čile vo väčšom bezpečí bez potratov. Platí to dokonca viac ako v západnom svete, kde sú potraty legálne a často podporované. To, čo Anneová a jej kolegyne operátorky na týchto linkách ponúkajú, nie je lepší život, ale smrť.
Publikované so súhlasom National Right to Life News