Súd môže prinútiť postihnutú katolíčku k potratu

1,416
Kultúra smrti

RENO, NEVADA, 1. november 2012, (LifeSiteNews.com) – Postihnutá žena z Nevady bude možno čoskoro musieť podstúpiť potrat proti svojej vôli a nesúhlasu jej rodičov, a to na základe súdneho rozhodnutia.

Redaktori z LifeSiteNews oslovili matku mladej ženy, Amy Bauerovú, a jej právnika, Jasona Guinassa, aby objasnili udalosti, ktoré viedli k tehotenstvu a následnému súdnemu prípadu.

Elizabeth Bauerová (32) pochádza z Kostariky. Keď mala 12 rokov, Amy a William Bauerovci si ju spolu s jej piatimi súrodencami adoptovali a priviezli do USA. Elisa, ako Elizabeth volajú známi, je postihnutá fetálnym alkoholovým syndrómom, čo je poškodenie plodu z dôvodu nadmerného príjmu alkoholu u matky počas tehotenstva. Predpokladá sa, že Elisa má mentálny vek na úrovni šesťročného dieťaťa a IQ 42.

Keďže v svojich 18 rokoch nebola ešte stále schopná postarať sa sama o seba, súd poveril rodičov trvalým opatrovníctvom. Od vtedy sú zodpovední za starostlivosť, spočiatku u nich doma, neskôr v domove Chrysalis pre postihnutých dospelých v Rene.

Presné okolnosti, za ktorých Elisa otehotnela, sú stále nejasné. O Elise je však známe, že často opúšťala Chrysalis a zdržiavala sa na parkoviskách pre kamióny a v kasínach, kde dochádzalo k pohlavným stykom s mužmi. Je stále nejasné, či Elisa vždy súhlasila so sexom, hoci zamestnanci domova si myslia, že mužom ponúkala sex za peniaze, aby potom mohla hrať v kasíne. Povaha jej mentálnej poruchy však naznačuje, že Elisa by nemohla vedome a dobrovoľne so sexom súhlasiť.

Znepokojení rodičia sa spolu so zamestnancami domova pokúšali jej únikom zabrániť. Dali jej mobil s GPS, aby ju mohli monitorovať. Snažili sa pre ňu pripravovať viac programu, aby bola neustále niečím zamestnaná. Na žiadosť zamestnancov polícia otvorila jej prípad. Vždy, keď opustila zariadenie bez dôvodu, bola sledovaná, pretože hrozilo, že by si mohla zabudnúť vziať lieky a dostať nebezpečný záchvat. Avšak rodičia nemohli brániť jej útekom tým, že by ju umiestnili v ústave. Nad touto možnosťou už Bauerovci uvažovali, ale zamietli ju. Podľa zákona musia byť dospelí postihnutí ľudia v čo najmenej obmedzujúcom prostredí, ktoré by bolo pre ich typ postihnutia najvhodnejšie.  

O Elisinom tehotenstve rodičom povedali zamestnanci domova Chrysalis hneď, ako to zistili. Pre rodinu potrat neprichádzal do úvahy, keďže sú katolíci. Avšak dobre si uvedomovali, že Elizabeth sa o dieťa sama postarať nedokáže. Informovali o tom svoje spoločenstvo a našli najmenej šesť rodín, ktoré by si mohli adoptovať bábätko, a to dokonca aj v prípade, ak by dieťa potrebovalo špeciálnu starostlivosť.

Elisu zobrali k neurológovi a ošetrujúci lekár William Torch konštatoval, že je potrebné znížiť dávky liekov proti záchvatom, aby sa minimalizovalo poškodenie plodu. Vtedy sa prípadom začali zaoberať sociálne úrady a súd.

Doktor Torch mal podozrenie, či nedošlo k sexuálnemu zneužitiu, a tak na pomoc zavolal Službu na ochranu dospelých (APS), aby Elise položili zopár otázok. Matka uvádza, že príbeh, ako ho opísala Elisabeth, bol plný rozporov. Najprv povedala, že znásilnená nebola, neskôr vyšetrovateľom uviedla: „Nechcela som to, ale on to aj tak spravil.“

Krátko na to Bauerovci dostali predvolanie na súd bez bližšieho popisu a bez nároku na právnika.

Amy Bauerová uvádza, že oznámenie dostali 2. októbra. Na súd sa mali dostaviť vo veci neformálneho výsluchu. Manželia si mysleli, že by to mohlo súvisieť s ich ročným výkazom o opatrovníctve, ktorý jej manžel mal už pripravený, ale doposiaľ ho neodoslal. Ešte v ten deň išiel na poštu a manželia sa dostavili na súd v stanovenom dátume.

Vtedy si uvedomili, že pôjde o niečo viac, než o dokument, ktorý neodoslali načas.

Právny zástupca Jason Guinasso uviedol, že sudca Egan Walker sa manželov pýtal na Elisine tehotenstvo. Spýtal sa ich, čo s tým zamýšľajú spraviť a či zvažujú potrat. Keď manželia sudcovi povedali, že im v potrate bráni katolícka viera, právnik uvádza, že sudca o tento dôvod nejavil záujem.

„Neexistujú žiadne stanovy, ktoré by dávali súdu právomoc nariadiť Elise potrat,“ tvrdí Guinasso a pokračuje, „takéto rozhodnutia sa ponechávajú na zváženie riadne menovaných kurátorov.“  

Guinasso uvažuje, čo by sa stalo, ak by to bolo naopak a rodičia by boli tí, ktorí by požadovali potrat. „Ak by sa manželia Bauerovci rozhodli pre interrupciu alebo by trvali na antikoncepcii a sociálny úrad by s tým z morálnych a etických dôvodov nesúhlasil ani úrad, ani súd by nemali právomoc antikoncepciu alebo potrat zakázať.“

Na výsluchu sudca poveril opatrovníka, aby sa počas trvania procesu staral o Elisu. Amy sa sudcu spýtala, aký to má zmysel. Sudca jej odpovedal: „Ale s vašimi opatrovníckymi právami to nemá nič spoločné. On je tu len na to, aby mohol počas sedení s Elizabeth komunikovať, čo v rámci svojho tehotenstva potrebuje a aby si mohol urobiť prieskum.“  

Keďže sa odvtedy uskutočnili ešte ďalšie štyri výsluchy, Amy tvrdí, že Elizabethini lekári chcú presadiť potrat.

Amy zdesene uvádza: „Chcela som vymeniť lekárov, ale sudca povedal, že to teraz nie je možné. Ja som týchto lekárov nevyberala. Myslela som, že iných som si nemohla zvoliť, keďže Elisa využíva program medicínskej asistencie. Ale nefunguje to tak. Môžete si zvoliť ľubovoľného lekára, ktorý je do tohto programu zapojený.“ Ďalej hovorí, že jej sudca oznámil, že lekárov si síce môže zmeniť, ale až keď bude prípad ukončený.

Elisine tehotenstvo je rizikové, pretože novorodenci narodení matkám, ktoré užívajú lieky proti záchvatom, majú vyššie riziko poškodenia než ostatné deti. Napriek tomu, podľa gynekológa  Michela Czerkesa, značná väčšina detí epileptičiek sa rodí v poriadku. V takýchto prípadoch sa bežne odporúčajú časté monitorovania a vyšetrenia, nie potrat.

Amy hovorí, že Elisa bola spočiatku pevne rozhodnutá a nechcela ísť na potrat. „Vysvetlila som jej, čo je to potrat a ona na to nič nepovedala. Spýtala som sa jej, čo by si priala a ona mi odpovedala, že chce bábätko a že sa chce oň starať.“ Keď Amy Elise vysvetlila, že ona sa o dieťa starať nemôže, Elisa súhlasila s tým, že by bolo lepšie, ak by sa o dieťa starali náhradní rodičia, pod podmienkou, že by dieťa mohla občas navštíviť. „Chcela by som vedieť, či je to chlapček alebo dievčatko,“ opisuje Amy s roztraseným hlasom.

Amy a William sa snažili Elisu previezť domov, kde by na ňu mohli počas jej tehotenstva lepšie dozerať. Znovu sudca žiadosť zamietol. „Chcú obmedziť náš kontakt s ňou na minimum,“ uvádza Amy pre LifeSiteNews.

Hovorí, že odkedy sa začal súdny proces, Elisa je zmätená. Zamestnanci domova potvrdzujú, že čím viac sociálnych pracovníkov a lekárov s ňou hovorí, tým je podráždenejšia.

Amy hovorí, že vždy bolo jasné, že si dieťa chce nechať, až pokým sa s ňou nezačali rozprávať. Po tom, čo sa začal proces, je však „nahnevaná a plače...nechce chodiť na súd. Nechce sa už s nikým rozprávať.“ Amy má pocit, ako keby sa sociálni pracovníci Elise snažili vsugerovať potrat, a to mätie jej dcéru.

„Neviem, čo jej hovoria, ale viem, aké to má následky,“ konštatuje Amy.

Redaktori z LifeSiteNews.com oslovili právnu zástupkyňu okresného súdu, Daniu Reidovú, ktorá zastupuje oddelenie zodpovedné za Elisin prípad. Poprela, že by vyšetrovanie a súdne zasadnutia boli nastavené tak, aby prinútili Elisu ísť na potrat. Čítajúc zo súdneho nariadenia uvádza, že jej klienti vyšetrujú Elisu z hľadiska jej medicínskeho, psychiatrického a psychologického stavu, s ohľadom na  jej starostlivosť a umiestnenie.

Keď jej položili otázku, aký je zmysel vyšetrovania, 24 sekúnd bola ticho.

Potom povedala: „Zmyslom je podať správu so súdnym posudkom, ktorý sa týka súčasného stavu slečny Bauerovej.“

Na otázku, či sa súd snaží odňať opatrovníctvo manželom Bauerovcom, odpovedala: „Súdne nariadenie to nespomína.“ Na otázku, či je možné, že Elisa bude donútená podstúpiť potrat aj proti vôli jej rodičov, Reidová uviedla, že „súd je ten, kto v tejto veci rozhoduje“.