V roku 363 n. l. sa pôvodne kresťanský rímsky cisár Julián Apostata snažil zničiť kresťanstvo na celom svete. Veril, že sa mu podarí zvrhnúť kresťanstvo tým, že dokáže nepravdivosť proroctva Ježiša Krista o trvalom zničení Druhého chrámu v Jeruzaleme. Keďže Ježiš prorokoval: “Veru, hovorím vám: Nezostane tu kameň na kameni, ktorý by nebol zhodený” (Mt 24, 2), potom tým, že Julián poslal Židov späť, aby obnovili pozemský Šalamúnov chrám v rozpore s Kristom, Julián chcel dokázať, že Ježiš nebol Boží Syn. Julián sa snažil obnoviť židovský veriaci štát, obnoviť Chrám a obnoviť židovské zvieracie obety, aby sa zvyšok sveta mohol vrátiť k pohanstvu. Nebo a zem sa proti tomuto pokusu vzbúrili.
Historik Warren H. Carroll, zakladateľ Christendom College a doktor Kolumbijskej univerzity, o tom napísal: “Za všetky roky od onoho apokalyptického 10. augusta [myslí sa Tiša B’Av] roku 70 n. l. sa uskutočnil len jeden pokus o obnovu [pozemského Chrámu], a to pokus cisára Juliána Apostatu v roku 363, ktorý bol zámerným odporom voči Kristovmu proroctvu. Triezvy klasický historik Ammianus Marcellinus - pohan, nie kresťan - hovorí o zemetraseniach, zosuvoch pôdy a ohnivých guľách vychádzajúcich zo zeme, ktoré zabránili dokončeniu diela” [A History of Christendom, Vol. 1, The Founding of Christendom, s. 428].
Nielenže pohanský historik Ammianus Marcellinus [vyššie] žil počas týchto udalostí z roku 363, ktoré zaznamenal, ale máme aj kresťanských historikov, ktorí viedli rozhovory s priateľmi a rodinnými príslušníkmi tých, ktorí mali o tom očité svedectvo, a tak podrobne opísali nebeské udalosti, ktoré zastavili nerozvážny projekt z roku 363 po Kr.D. V tomto článku sa delíme [nižšie] o správy o týchto udalostiach, ktoré vypracovali právnici a kresťanskí historici Salaminius Sozomen a Socrates Scholasticus na začiatku 5 storočia, teda za života očitých svedkov.
Historické správy dokazujú, že kresťania vždy verili, že obnovenie pozemského chrámu v Jeruzaleme po roku 70 n. l. bolo znakom pokračujúceho vzdoru proti Ježišovi Kristovi. Obnovenie Jeruzalema ako židovského veriaceho štátu po jeho zničení Rimanmi sa vždy považovalo za podporu vzdoru voči Bohu a máme zdokumentované varovania zo štvrtého a piateho storočia po Kristovi. Ortodoxní kresťania stále chápu podobné pokusy ako pokračujúce odpadlíctvo tých, ktorí sa snažia obnoviť pozemský tretí chrám. Ježiš Kristus je tou pravou zemou a chrámom, ktoré Boh po celý čas sľuboval, že dosiahne pre svoj pravý Izrael (porov. Gal 6, 15 - 16).
Záznam o reakcii nebies’na Juliána Apostatu v Jeruzaleme roku 363 n. l.
Na nasledujúcej strane je záznam právnika a historika Sozomena zo začiatku 5.teho storočia. Rodiny jeho otca a starého otca museli dočasne utiecť z Gazy kvôli prenasledovaniu cisára Juliána Apostatu v tom čase. Po tom, ako Julián opustil kresťanstvo, pokúsil sa v celej ríši znovu nastoliť pohanstvo, ktoré bojovalo s kresťanmi. Juliánov’sionizmus bol súčasťou tohto úsilia o prenasledovanie. Sozomen sa narodil okolo roku 370 n. l. [porov. Hartranft] a vyrastal medzi palestínskou komunitou, ktorá bola svedkom udalostí z roku 363. V dnešnom kontexte je zvláštne, že Sozomen bol palestínsky kresťan z Gazy. Toto je úryvok z jeho svedectva:
Cisár, ostatní pohania a všetci Židia považovali každý iný podnik za druhoradý z hľadiska dôležitosti oproti [obnove Jeruzalemského chrámu]. Hoci pohania neboli Židom naklonení, predsa im v tomto podniku pomáhali, pretože počítali s jeho konečným úspechom a dúfali, že tým sfalšujú Kristove proroctvá. Okrem tejto pohnútky viedla samotných Židov úvaha, ţe nastal čas na obnovu ich chrámu. Keď odstránili ruiny predchádzajúcej stavby, rozkopali zem a vyčistili jej základy; hovorí sa, že na druhý deň, keď sa chystali položiť prvý základ, nastalo veľké zemetrasenie a prudkým rozrušením zeme sa z hlbín vymrštili kamene, o ktoré sa zranili tí zo Židov, ktorí boli zapojení do práce, ako aj tí, čo sa len prizerali. Domy a verejné portiky v blízkosti miesta, kde sa staval chrám, v ktorých sa zdržiavali, sa náhle zrútili; mnohých to zachytilo, niektorí zahynuli hneď, iných našli napoly mŕtvych a zohavených na rukách alebo nohách, ďalší boli zranení na iných častiach tela. Keď Boh spôsobil, ţe zemetrasenie ustalo, robotníci, ktorí preţili, sa opäť vrátili k svojej práci, sčasti preto, ţe taký bol cisárov výnos, a sčasti preto, ţe boli sami zainteresovaní na tomto podniku. Ľudia v snahe uspokojiť vlastné vášne často hľadajú to, čo im škodí, odmietajú to, čo by bolo skutočne prospešné, a nechávajú sa oklamať myšlienkou, že nič nie je skutočne užitočné okrem toho, čo im vyhovuje. Keď sa raz nechajú zviesť týmto omylom, nie sú už schopní konať spôsobom, ktorý by bol prospešný ich vlastným záujmom, ani sa nechať varovať nešťastiami, ktoré ich postihnú.
Myslím si, že Židia boli práve v takomto stave; pretože namiesto toho, aby toto nečakané zemetrasenie považovali za zjavný náznak toho, že Boh je proti opätovnej stavbe ich chrámu, pristúpili k obnoveniu prác. Všetky strany však rozprávajú, že sotva sa vrátili k dielu, zo základov chrámu náhle vyšľahol oheň a strávil niekoľko robotníkov.
Túto skutočnosť neohrozene uvádzajú a všetci jej veria; jediná nezrovnalosť v rozprávaní spočíva v tom, že niektorí tvrdia, že plameň vyšľahol z vnútra chrámu, keď sa robotníci snažili vynútiť si vstup, zatiaľ čo iní hovoria, že oheň vyšľahol priamo zo zeme. Nech sa tento jav odohral akýmkoľvek spôsobom, je rovnako podivuhodný. Nasledoval ešte hmatateľnejší a ešte výnimočnejší zázrak; na odevoch osôb zapojených do práce sa zrazu spontánne objavilo znamenie kríža. Tieto kríže boli rozmiestnené ako hviezdy a zdali sa byť dielom umenia. Mnohí sa preto nechali viesť k tomu, aby vyznali, že Kristus je Boh a že prestavba chrámu sa mu nepáči; iní sa predstavili v kostole, boli zasvätení a s hymnami a prosbami prosili Krista, aby im odpustil ich previnenie.
Čítaj: Teológ vysvetľuje, prečo je náboženský sionizmus ‘heréza,’ Cirkev je ‘pravý Izrael’
V tom istom Kniha V, kapitola 22, z Církevné dejiny Sozomena, končí uvedené rozprávanie slovami: “Ak sa niekto necíti byť ochotný uveriť môjmu rozprávaniu, nech ide a nechá sa presvedčiť tými, ktorí počuli skutočnosti, o ktorých som rozprával, od ich očitých svedkov, lebo tí ešte žijú. Nech sa opýta aj Židov a pohanov, ktorí zanechali dielo v nedokončenom stave, alebo, presnejšie povedané, ktorí ho mohli začať."”
Také isté dramatické opisy a ešte viac sa nachádza v súčasníkovi Sozomena, v Církevné dejiny Sokrata Scholastika, kniha III, kapitola 20. Sokrates pochádzal z Konštantínopolu, ale pri písaní svojich dejín cestoval aj po Východe.
Kresťania sa nesmú stať ako Julián Apostata
Takéto dramatické udalosti z roku 363 n. l. sú znamením a pripomienkou Božej’prozreteľnosti vo svetových záležitostiach. Sú ako zjavenie Panny Márie ako Panny Márie Guadalupskej v Mexiku v roku 1531 a jej zanechanie obrazu na tilme Juana Diega’ako keď bol na odeve robotníkov zanechaný kríž v roku 363 n. l. Len 50 rokov pred Juliánom sa pohanovi Konštantínovi zjavilo znamenie na nebi, aby ustanovil kresťanstvo, a potom dal Konštantín skopírovať Chi-Rho na štíty svojich vojakov. Takéto dramatické znamenia z neba a konverzie sú porovnateľné aj s dobre zdokumentovaným 80-tisíc ľuďmi, ktorí boli svedkami zázraku slnka vo Fatime v októbri 1917; keď sa dokonca mnohí slobodomurári vrátili ku katolíckemu kresťanstvu vďaka svedectvu zázrakov.
Prosím, dovoľte mi špekulovať a pokojne môžete nesúhlasiť. Je to moja špekulácia, že keď nastane plnosť časov pri druhom príchode, Boh nemusí nevyhnutne zabrániť opätovnej obnove tretieho pozemského chrámu. Musí nastať veľké odpadnutie, ktoré spôsobí návrat Krista’(2 Tes 2,8), ale beda každému, kto sa tomuto odpadnutiu nepostaví na odpor. Ako sa dozvieme, aké bude toto odpadnutie? Už sme zabudli, že Julián Apostata dal v roku 363 n. l. jej príklad a nebo zasiahlo, aby ju zastavilo, pretože ešte nenastala plnosť času?
Príchod tretieho pozemského chrámu bude s najväčšou pravdepodobnosťou symbolizovať konečné odmietnutie Ježiša Krista, ktorý je pravým chrámom (porov. Jn 2, 19 - 22; Zj 21, Gal 6, 16). Ak kresťania podporia návrat Jeruzalema ako židovského veriaceho štátu za účelom obnovy tretieho pozemského Chrámu, potom sa kresťania stanú podobnými Juliánovi Apostátovi z roku 363 n. l. a vyslúžia si titul “Apostata.”Znaky tohto nadchádzajúceho omylu už existujú medzi kresťanskými sionistami v Amerike a relativizmom, ktorý v súčasnosti infikuje kresťanské spoločnosti na celom svete.
Tento relativizmus (postihujúci aj katolíckych prelátov) šírilo slobodomurárstvo od 18.teho storočia ako filozofický systém aj ako hlboké štátne sprisahanie, ktoré dnes existuje v iných medzinárodných skupinách a formách. Zednárstvo a jeho prísahy na vstup do stupňov sú vo svojej podstate relativistické, implicitne popierajú jedinečnosť Ježiša Krista, a tak otvárajú kresťanské spoločnosti opätovnému zamoreniu ľudí, ktorí tieto prísahy skladajú, zlými duchmi. Mnohí ľudia, ktorí skladajú slobodomurársku prísahu, si ani neuvedomujú, že tým môžu uvaliť kliatbu na svoje deti, ale odborníci na službu vyslobodenia majú o tomto probléme jasno. Toto sú niektoré z dôvodov, pre ktoré Katolícka cirkev vždy zakazovala stať sa členom slobodomurárstva [viď tu]. A napokon, boli by ste’zle informovaní, keby vám uniklo, že súčasný Netanjahuov režim má vo svojich radoch ministrov, ktorí sa zasadzujú za židovský náboženský štát a obnovu pozemského tretieho Chrámu. To sa výrazne líši od pôvodného sionizmu, ktorý sa neusiloval o “židovský štát viery” ani o tretí Chrám a ktorý bol akceptovaný katolíkmi kvôli migrácii v rámci pôvodnej britskej mandátnej Palestíny pred rokom 1948.
Môj článok z 5. - 6. augusta 2019 chcel podať vysvetlenie čítania znamení času. Pozri: “Druhý Peter: Premenenie je výkladovým kľúčom druhého príchodu.” O rok neskôr naň nadviazala séria článkov, ktorá podala výklad amerických dejín v búrlivých časoch COVID a marxistických nepokojov BLM. Išlo o seriál “Pestovanie času pre večnosť” v ktorého III. časti sa analyzovalo chápanie Talmudu vo vzťahu k druhému príchodu Krista. Začiatok rukopisu “Transcendencia po Amerike” o rok neskôr chcel pomôcť ľuďom vedieť, ako obnoviť spravodlivú občiansku spoločnosť. Stále’sa vyvíja, ale kapitola o skutočnom význame “7th dňa” je hotová. Možno sa o ňu budem musieť skôr či neskôr opäť podeliť, aby ľudia lepšie pochopili, ako sa Ježiš stal skutočnou zasľúbenou krajinou.
Zatiaľ si ľudia môžu prečítať Časopis Kríza článok, ktorý začína Benedikt XVI. vysvetlením, prečo katolíci nemôžu podporovať myšlienku “židovského štátu viery”: “Proti katolíckemu sionizmu.” Vysvetľuje tiež, ako sa Ježiš stal skutočnou zasľúbenou krajinou.
Prevzaté so súhlasom Profesora Matthewa A. Tsakanikasa.