31. január 2013 (LiveActionNews.org) – O rodine Petersonovcov som začula náhodne. (Samozrejme, na náhody neverím. Viem, že je tu Niekto, kto má určitý plán a všetky nečakané situácie v našich životoch majú svoj význam.) Som pevne presvedčená, že aj vy sa musíte dozvedieť príbeh tejto úžasnej rodiny. Naháňa strach. Je šokujúci. Všetko závisí od jediného rozhodnutia. Koľko ďalších nemocníc necháva bábätká vyhladovať na smrť, a to len preto, že sa narodia s poškodením? Koľko ďalších lekárov radí čerstvým rodičom, aby nechali svoje dieťa umrieť alebo ho na celý život umiestnili do ústavu?
Vieme, že mnoho lekárov v Spojených štátoch odporúča potraty bábätiek po tom, čo sa na ultrazvuku ukáže, že im hrozí postihnutie. Taktiež sme si, bohužiaľ, vedomí toho, že veľa rodičov sa v takýchto prípadoch rozhodne pre potrat. A veľakrát sa ukáže, že ich dieťa bolo úplne v poriadku, resp. išlo o také postihnutie, ktoré by sa bez problémov dalo s láskavým prístupom prekonať, ak by bolo rodičom poskytnuté dostatočné množstvo správnych a potrebných informácií.
Žijeme v konzumnej spoločnosti, ktorá sa orientuje na výsledky až v príliš nezdravej miere. Ak sa my, spotrebitelia, dozvieme, že naše dieťa, čiže produkt, nespĺňa naše očakávania, máme možnosť ukončiť jeho nevinný život. Hoci sa dá dokonalosť len ťažko definovať, je to atribút, ktorý vyžadujeme. A kto z nás je dokonalý?
Zoznámte sa s Petersonovcami - s Quentinom, Aidanom a Jodi. Tu je ich príbeh:
1) V akom stave sa narodil Aidan?
Aidan sa narodil s obojstranným rázštepom pier a podnebia. Toto poškodenie postihuje jedno zo sedemsto detí. V našej rodine sa nikdy pred tým takýto prípad nevyskytol. Všetky bábätká v istom období vývinu majú rázštep, ktorý sa však spontánne „utká“ do seba (čo pripomína slová žalmu: „Utkal si ma v živote mojej matky.“), pokiaľ nejde o genetický problém alebo matka netrpí nedostatkom kyseliny listovej. Taktiež sa môže vyskytnúť v prípade, že je matka určitej etnickej skupiny alebo počas tehotenstva ochorie na vírusové ochorenie. V našom prípade Jodi v skorom štádiu tehotenstva ochorela na chrípku a prekonala horúčky.
2) Kedy ste vy a lekári zistili zdravotný stav bábätka?
V okamihu, keď sa v kalifornskej nemocnici 7. októbra 1997 narodil náš takmer štvorkilový syn. Zistili sme, že niečo nie je v poriadku. Namiesto toho, aby ho lekári priložili Jodi, zobrali ho preč z nášho dohľadu a začali si niečo šepkať. Vtedy nám oznámili, že sa narodil s obojstranným rázštepom pier a podnebia. Na ultrazvuku to vidieť nebolo. Vydesilo nás to.
3) Čo vám odporučili?
Deň po pôrode uložili Aidana do inkubátora, pretože nemohol byť dojčený. Bol takmer dehydrovaný a veľmi slabý. V nemocnici nemali špeciálne fľašky pre bábätká s rázštepmi. Pediater si zavolal môjho manžela a poradil nám, aby sme Aidana úplne zverili do rúk nemocnice. Povedal nám, že sme stále ešte mladí, môžeme mať ďalšie deti a že takéto bábätká (s rázštepom pier a podnebia) zvyknú mať neurologické problémy vyžadujúce množstvo chirurgických zákrokov, ktoré by nás mohli finančne zruinovať. Ďalej nám povedal, že ak sa rozhodneme nerozumne neposlúchnuť medicínske odporučenie a zoberieme si syna domov, aj tak sa hneď bude musieť vrátiť, pretože domov mu nebude „prospievať“.
„Plán liečby“, ktorý nám lekár odporučil spočíval v tom, že by nášmu synovi podali lieky proti bolesti a nechali ho zomrieť (na následky vyhladovania a dehydratácie). Jodi sa pustila do plaču a rázne to odmietla, na čo sa lekár obrátil na Quentina a povedal: „Odveďte ju preč, správa sa iracionálne.“ Myslel si, že bude mať väčší úspech, ak sa o tom porozpráva len s Quentinom.
Mýlil sa. Quentin taktiež odmietol podpísať dokumenty. Nemali sme žiadny konkrétny plán, nevedeli sme, kde hľadať pomoc, ale taktiež sme si nevedeli predstaviť, že by sme opustili nášho syna a nechali ho samého napospas smrti. Musela to byť Božia milosť, ktorá nám dala odvahu rozhodnúť sa pre život, hoci nám zdravotnícky odborník radil presný opak. Pre nás oboch to bolo jedno z najťažších období nášho života.
4) Ako ste sa rozhodli a prečo?
Rozhodli sme sa bojovať za nášho syna a milovať ho. Nikde sme to neoľutovali.
Nemohli sme uveriť tomu, že chcú Aidana ponechať osudu. Nikdy by sme sa ho nevzdali. Nedokázali sme si predstaviť nič bolestnejšie, ako opustiť bezbranné dieťa do konca jeho krátkeho života. Aj keby mu mal ostať len jediný deň života, aspoň by ho strávil v náručí milujúcich rodičov.
Vtedy do ich života vstúpila Božia prozreteľnosť. Sestrička z nemocnice kontaktovala jednu ženu, ktorá sa taktiež narodila s rázštepom pier a ktorá viedla miestnu skupinu na pomoc v podobných prípadoch. Doniesla nám spomínané špeciálne fľašky pre dojčatá. (Tie by mali byť k dispozícii v každej nemocnici a zdravotný personál by ich mal vedieť používať, keďže ide o bežné poškodenie novorodencov.) To znamenalo, že náš synček mohol znovu jesť. Celý hladný vypil svoju prvú fľašku a my sme ho držali v náručí. Bolo to pre nás neuveriteľné požehnanie. Zobrali sme si ho domov a držal sa statočne pri živote. Zatiaľ podstúpil osem operácií pier a podnebia, rovnako operáciu na odstránenie ťažkostí, ktoré s rázštepom súvisia. V budúcnosti nás ešte zopár zákrokov čaká.
5) Môžete nám povedať niečo o Aidanovi? Aké má záľuby?
Aidan má už 15 rokov a je v prvom ročníku na strednej škole. Má ešte 13-ročného brata Devina a 10-ročnú sestru Kieru. Učíme ich doma, Aidan sa zaujíma o latinčinu, logiku, literatúru a matematiku. Je to typický tínedžer a miluje knihy. Radosť mu robí animácia, písanie, história, armáda a letectvo. Zapája sa do cirkevného spoločenstva mladých ľudí a je členom mládežníckej organizácie 4H. Rád hráva s kamarátmi paintball. Doma sa stará o jedného psa a osem kuriatok.
6) Ocitnúc sa v myšlienkach v období, kedy sa vám narodil Aidan a počúvali ste rady lekárov, čo by ste poradili rodičom, ktorí sa nachádzajú v rovnakej situácii?
Milujte svoje deti s úplnou odovzdanosťou, každú chvíľu, ktorú vám Boh s nimi požehná. Milujte svoje deti pre to, aké sú, a nikdy nedovoľte, aby vás niekto strašil obavami z budúcnosti. Nikto nevie, čo nastane, či už v našom živote alebo v živote našich detí. My vieme, že láska trvá naveky. Zistite si čo najviac o ochorení vášho dieťaťa (internet je nekonečný zdroj informácií).
Bojujte za zdravotnú starostlivosť pre vaše deti. Nikto nechce ich dobro tak veľmi ako rodičia. Boh vám daroval túto možnosť a zodpovednosť byť nimi. Všetci máme spoločné dve veci – sme stvorení na Boží obraz a nikto z nás nie je dokonalý. Všetci máme v niečom nedostatok, ale zmenšuje to našu schopnosť milovať a byť milovaný? Nie. Tak neberte slová lekárov vždy doslovne, môžu sa mýliť, ale vložte celú svoju nádej do rúk Boha, ten sa nemýli nikdy.
7) Je niečo, čo by nám poradil Aidan? Ako sa na túto situáciu pozerá on?
V prvom rade by som chcel povedať každému s obojstranným rázštepom pier a podnebia: Ste normálni. Pravda je taká, že ste ako každý iný, len vyzeráte trochu inak. Ja si osobne myslím, že je to isté vylepšenie, ktoré Boh zosiela na pár šťastlivcov a ostatní len závidia (úsmev).
Keď sa pozriem na môj život, som rád, že moji rodičia za mňa bojovali, a som sklamaný, že táto generácia si život vôbec necení. Ako keby to bol nejaký odpad, ktorého sa zbavia, ak nespĺňa iracionálne podmienky dokonalosti dnešnej vražednej spoločnosti.
Aký je môj pohľad? Dnešný svet ma zarmucuje a modlím sa, aby sa tieto praktiky skončili. Všetci, a hlavne rodičia, ktorí sa nachádzajú v podobnej situácii, počúvajte ma. Vaše dieťa má veľkú cenu, či už je mentálne či telesne postihnuté alebo nie. Ako povedala moja mama, aj keby vaše dieťa malo žiť už iba jeden deň, nech ten deň cíti, že je milované. Vžite sa do jeho kože. Predstavte si, že by vám ostal jeden deň života a nemohli by ste to zmeniť.
Čo by bolo lepšie, stráviť ho s milujúcou osobou alebo hladovať až na smrť, zatiaľčo vás nevšímaví lekári obchádzajú a nezaujíma ich váš zúbožený stav? Odpovedzte si a až POTOM rozhodujte o živote vášho dieťaťa.
Kristi Burton Brown