FRANCÚZSKO - Francúzsky vrchný rabín Gilles Bernheim vypracoval podrobnú štúdiu, v ktorej uvádza, že útoky tejto doby na pravé usporiadanie rodiny pozostávajúcej z otca, matky a dieťaťa prenikajú veľmi hlboko. Zatiaľ čo sme si doteraz mysleli, že krízu rodiny spôsobuje nesprávne chápanie ľudskej slobody, teraz sa čoraz viac ukazuje, že je to otázka, čo vlastne znamená byť človekom.
Rabín citoval známy výrok filozofky Simone de Beauvoirovej: „Žena sa ako žena nerodí, ona sa ňou stáva.“ Tieto slová tvoria základ fenoménu, ktorý sa označuje ako rodová filozofia sexuality. Podľa tejto filozofie pohlavie už nie je obsiahnuté v prirodzenosti, ktoré človek musí prijať a sám ho naplniť, ale je to určitá spoločenská rola, ktorú si sami volíme, zatiaľ čo v minulosti nám ju určovala spoločnosť. Je jasné, že táto teória, ako aj antropologická revolúcia, je čistá lož. Ľudia sa búria proti názoru, že prirodzenosť je daná ich telesnou identitou, ktorá definuje ich ľudskú bytosť. Popierajú svoju prirodzenosť a myslia si, že to nie je niečo, čo by im bolo dané vopred, ale že sa môžu rozhodnúť sami.
Podľa biblického opisu stvorenia, to, že Boh stvoril ľudí ako muža a ženu, preniká až do samotnej podstaty ľudskej bytosti. Táto dualita je nevyhnutným aspektom toho, o čom je bytie človeka podľa Božej predstavy. Práve táto vopred daná dualita pohlavia sa teraz spochybňuje. Slová Biblie „muža a ženu ich stvoril,“ (Gn 1,27) už neplatia. Nie, pretože dnes platí: muža a ženu nestvoril Boh, do istého momentu ich identitu určovala spoločnosť, teraz sa rozhodujeme sami. Muž a žena ako dve stvorené podstaty ľudského bytia už neexistujú. Človek spochybňuje svoje pohlavie. Odteraz existuje už len duša a vôľa. Manipulovanie prírodou, ktoré odsudzujeme v kontexte životného prostredia, sa teraz stáva základným právom človeka na rozhodnutie, ak sa týka jeho samého. Odteraz sa rodia len abstraktné ľudské bytosti, ktoré si samé určia, akého pohlavia budú.
Podstata stvorenia muža a ženy, ktorí sa majú dopĺňať, sa spochybňuje. Avšak ak neexistuje vopred stanovená dualita muža a ženy, nemôže existovať ani realita rodiny. Podobne, o svoje miesto v spoločnosti a svoju dôstojnosť prišlo aj dieťa. Rabín uvádza, že dnes sa z dieťaťa, ktoré malo svoje práva, násilne stal objekt, na ktorý majú ľudia právo. Ak sloboda tvoriť má znamenať to, že človek začne tvoriť sám seba, potom nevyhnutne popiera Stvoriteľa, a tým si vyzlieka svoju dôstojnosť Božieho stvorenia stvoreného na Boží obraz. Obrana rodiny je o obrane samotného človeka. Je čoraz jasnejšie, že kde sa popiera Boh, tam sa stráca ľudská dôstojnosť, a ten, kto sa zastáva Boha, sa zastáva aj človeka.