GERMANTOWN, MARYLAND – Tragická smrť Jennifer McKennaovej Morbelliovej po vykonaní potratu v neskorom štádiu tehotenstva je výzvou, aby sme si uvedomili, že vždy existuje „lepšia voľba“ než potrat. Podľa názoru dvoch žien, ktoré potrat podstúpili, to dokonca platí aj v prípade anomálií plodu. Svoje rozhodnutie totiž oľutovali.
Georgette Forneyová a Janet Moranaová sú spoluzakladateľky osvetovej kampane Silent No More (Už nikdy viac ticho), ktorá ženám po potrate poskytuje platformu, kde sa môžu podeliť o svoje skúsenosti a žiaľ, a zároveň informovať ľudí o temnej stránke potratu.
Morbelliová, Newyorčanka, zomrela 7. februára 2013, údajne po vykonaní potratu v treťom trimestri tehotenstva v meste Germantown v Marylande, na klinike špecialistu na potraty LeRoya Carharta.
„Priatelia a rodina Jennifer sa namiesto tehotenskej párty budú musieť zúčastniť jej pohrebu,“ napísali Georgette a Janet. „Bolesť, ktorú táto rodina prežíva, nebola nevyhnutná. Ženy a muži z našej kampane sú zronení, modlíme sa za jej rodinu.“
Podľa pro-life skupiny Operation Rescue a bloggerky Jill Stanekovej chcela Morbelliová potratiť svoju očakávanú dcéru Madison po tom, čo jej lekári v 33. týždni tehotenstva povedali, že dieťa vykazuje znaky „abnormalít“. Zakladateľky kampane uviedli, že nutkanie podstúpiť potrat je bežné v takýchto situáciách.
Nancy Kreuzerová, regionálna koordinátorka kampane Silent No More v Illinois, ktorá sama bola v podobnej situácii, tvrdí, že rozhodnúť sa pre potrat jednoducho nestojí za to.
Lekár jej poradil, aby na konci druhého trimestra tehotenstvo ukončila, keď jej dcére diagnostikovali hydrocefalus alebo vodu v mozgu. Zariadila sa podľa jeho rady.
Po dvojdňovom zákroku Kreuzerová uviedla: „Z potratovej kliniky som odišla bez bábätka, ktoré by som mohla pochovať, žiadna truhla veľkosti bábiky, žiadna pohrebná služba, ani hrob, kam by som mohla nosiť kvety.“
„Nikto nepriniesol jedlo, nikto neposlal pohľadnicu, nikto nezavolal, pretože som sa priveľmi hanbila, aby som niekomu povedala, s čím som súhlasila. Počas nasledujúcich mesiacov a rokov sa jazvy po potrate nezahojili. Bol to vnútorný smútok, svetu neviditeľný.“
Forneyová uviedla, že ona by ako teenagerka nikdy interrupciu nepodstúpila, ak by bol zákrok nelegálny.
„Tragická smrť Jennifer Morbelliovej by mala byť tým presvedčivým dôkazom, ktorý táto krajina potrebuje, aby sa potraty v neskorom štádiu tehotenstva dostali mimo zákon,“ vyhlásil Forneyová.
„Dovtedy však chceme ženy chrániť pred lekármi, ktorí urobia hocičo za peniaze a občasnú smrť matky chápu ako cenu za podnikanie. Chceme, aby média, zdravotnícke profesie a organizácie za slobodu voľby (pro-choice) hovorili o Jennifer s rovnakou zúrivosťou, akú ukázali, keď podobne zomrela istá žena v Írsku. Podľa slov jej manžela preto, že nebol vykonaný potrat. Aj tu v USA zomrela žena. Kvôli legálnemu zákroku, ktorý nie je regulovaný, kontrolovaný ani obmedzovaný. Toto je vojna proti ženám.“
Moranaová súhlasila. „Bez ohľadu na to, akému utrpeniu tento pár čelil, mohli si zvoliť lepšie rozhodnutie,“ vyhlásila.
„Existujú popôrodné programy typu hospicov pre bábätká, ktoré krátko po pôrode zomrú. Existujú podporné skupiny pre každý druh postihnutia, aké dieťatko môže mať. A tiež existuje možnosť adopcie. Ľudia oddaní životu prijímajú deti s rôznymi postihnutiami. Sama mnohé také rodiny poznám. Za týchto okolností existujú lepšie možnosti než potrat.“
Obe ďalej napísali: „Vieme, že potraty ubližujú ženám a príliš často vidíme aj to, že potraty ženy zabíjajú. Existujú spoľahlivé dôkazy, že kliniky, kde sa potraty vykonávajú, sú stále viac nedbanlivé, ponúkajú podpriemernú starostlivosť a stále viac žien prevážajú sanitkou do nemocnice. Zdá sa, že lekárom vykonávajúcim potraty mimo zákon to len tak prechádza a ženy a ich deti sú obeťami.“