DERBY- Kňaz Janusz Kukulka nevie posúdiť, či jeho farníci hrešia viac, avšak s istotou môže povedať, že sa do radu pred spovednicou stavajú častejšie.
Roky tento farár spovedal v miestnosti s nápisom „únikový východ“ napravo od oltára katolíckeho kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie.
Avšak počas tohtoročného pôstu sa stalo niečo zvláštne. Bolo to prvý raz, čo si farár všimol, že v zadnej časti jeho kostola chýbajú dve spovednice. V kostole chýbali už štyridsať rokov, keďže ich počas rekonštrukcie odstránili, aby sa vytvoril priestor pre klimatizáciu.
Napadlo mu, že museli byť naozaj krásne. Predstavoval si ich tmavé dubové dvere a klenuté lišty tak, aby zapadali do gotickej architektúry kostola, ktorý navrhol významný architekt 19. storočia Patrick Keely.
To, že v kostole chýbali, bolo cítiť, najmä keď hartfordská arcidiecéza požiadala farnosti, aby počas pôstu predĺžili svoje spovedné hodiny, čo malo dopomôcť k tomu, aby sa veriaci prinavrátili ku sviatosti zmierenia.
Raz v nedeľu Kukulka kongregácii povedal o svojej túžbe. „Povedal som im, že chcem klasickú spovednicu.“
V priebehu týždňa sa mu táto túžba splnila.
Farníci Timothy Conlon a Patrick Knott sa rýchlo chytili iniciatívy. Najprv chceli postaviť takú spovednicu sami, lenže náklady by boli príliš vysoké. Tak skúsili šťastie na internete, kde Conlon objavil starožitnú spovednicu.
Conlon teda letel do Iowy a spovednicu previezol do farnosti v Derby. Knottova manželka Elisa v mene svojich rodičov, oddaných farníkov, darovala farnosti 1100 dolárov, čím sa pokryla cena spovednice. Teraz je nad spovednicou tabuľka s ich menami.
„Farníci si ju obľúbili,“ povedal Conlon.
Patrick Knott, ktorý sa dovtedy v osobitnej miestnosti pri oltári nikdy nespovedal, povedal, že keď vo februári farár začal spovedať, pred spovednicou stálo v rade množstvo ľudí. Knott bol prvý, ktorý ju mohol vyskúšať.
„Pripadal som si ako nejaký dôležitý človek,“ hovorí. „Nebolo to zlé.“
Podľa Kukulku sa odvtedy záujem o spoveď zvýšil.
Thomas Groom, profesor teológie a náboženskej výchovy na katolíckej univerzite Boston College, pochybuje, že spovednica sama o sebe bude stačiť na to, aby tento záujem pretrval.
Katolíci v Amerike pristupujú k sviatosti zmierenia čoraz menej a mnohí teológovia to pripisujú k zmenám, ktoré zaviedol Druhý vatikánsky koncil (1962-1965).
V snahe prezentovať spoveď v inom svetle, mnoho kostolov počas Druhého vatikánskeho koncilu svoje spovednice zatvorili a otvorili „miestnosti zmierenia“, kde veriaci mohli sedieť oproti kňazovi a hovoriť o svojich hriechoch.
„Cirkev sa uberala smerom, kedy sa z kňazov namiesto sudcov stávali poradcovia,“ uviedol Groom. „Problémom bolo, že veľa kňazov nemalo skúsenosti s poradenstvom či duchovným vodcovstvom. Navyše, ľuďom sa tá otvorenosť nepáčila. Chceli anonymitu, ktorú spovednica ponúka.“
Keď Monsignor Stephen DiGiovanni prišiel v roku 1998 do kostola svätého Jána Evanjelistu v Stamforde, v štáte Connecticut, našiel dvere dvoch spovedníc priklincované.
Uzavrel miestnosť zmierenia, v ktorej boli „dve staré, obité stoličky a malá obrazovka“ a spovednice otvoril. V roku 2009 reportérovi z New York Times povedal, že každú nedeľu sa sviatosti zmierenia zúčastní viac než 400 ľudí.
Tento počet sa stále zvyšuje, a tak v kostole pridali ďalšie spovedné časy.
„Keď som v roku 1977 začínal ako kňaz, všetci si hovorili: Ja som v pohode, ty si v pohode, nemusíme si nič vyznávať,“ hovorí. „Nemali by sme sa cítiť previnilo za každú cenu, to nie, ale mali by sme sa kajať.“
Kukulka si spovednicu nevie vynachváliť.
Avšak je tu jeden malý problém. Hlasy zo spovednice sa ozývajú po celej svätyni.