Kolumbijský senát zamietol návrh zákona ustanovujúci homosexuálne „manželstvo“ drvivou väčšinou 51 ku 17, pričom 32 senátorov buď nebolo prítomných alebo sa zdržalo hlasovania.
Toto prehlasovanie znamená, že návrh zákona neprejde do poslaneckej snemovne a prakticky sa s ním už nič nedá robiť. Avšak krajina sa rýchlo blíži k termínu stanovenému rozhodnutím Ústavného súdu z júla 2011, ktorý požaduje, aby boli homosexuálne páry zvýhodnené, podobne ako páry manželské.
Prehlasovanie zákona nasledovalo pár dní po rastúcich protestoch pred budovou senátu, kde demonštranti skandovali: „Nebudem mlčať, nebudem mlčať, manželstvo je medzi mužom a ženou!“
„Zákon prepadol, pretože nie je vo všeobecnom záujme. Heterosexuálne manželstvo vo verejnom záujme je, pretože má do činenia s plodením a zachovaním rodu,“ povedal zákonodarca Diario Salazar, ktorý bol proti návrhu zákona.
Senátor Roberto Gerlein sa z výsledkov hlasovania tešil a homosexuálne správanie odsúdil ako „nechutné“, a podobné výkalom.
„Je to prázdny sex, neschopný vytvárať život, homosexuálne správanie je forma sexu, ktorá je praktizovaná akoby na rekreačné účely,“ poznamenal. „Je to zlé pre krajinu, pre Kongres, pre ženy, pre každého. Tento návrh zákona nie je dobrý pre nikoho.“
Po neúspechu návrhu zákona sa od kolumbijských notárov očakáva, že 20. júla v súlade s Ústavným súdom začnú akceptovať registráciu niečoho ako civilných zväzkov medzi homosexuálmi, tzv. „slávnostné zmluvné zväzky“. Tie na rozdiel od manželstva nebudú zahŕňať právo na adopciu detí.
„Dňa 20. júla nebudú notári sobášiť manželov rovnakého pohlavia,“ povedal Jorge Enrique Velez, vrchný inšpektor notárskeho overovania a zapisovania v Kolumbii. „Je to právne nemožné, pretože rozsudok súdu je jasný, keď hovorí o „slávnostných zmluvných zväzkoch“. Tie sú v právach, ktoré zahŕňajú, manželstvu podobné, avšak (od manželstva) sa líšia.“
Konzervatívna vláda kolumbijského prezidenta Juana Manuela Santosa sa odmietla vyjadriť, či tento návrh zákona podporuje. Napriek tomu bola navrhovaná právna úprava podporovaná medzi inými i členom jeho vlastnej strany, senátorom Armandom Benedettim, ku ktorému sa pripojil zástupca Strany zelených Alfonso Prada. Po hlasovaní vyjadril Armando nevôľu nad vplyvom katolíckeho náboženstva na zákonodarcov a Kongres verejne označil za „smiešny“.
„Kongres je taký smiešny a niekedy taký hlúpy, že sa vzdáva svojho práva vydávať zákony, ktoré vydáva (Ústavný) súd, pretože ten pozná ústavné princípy,“ domnieva sa Benedetti. „Zdá sa, že Kongres pozná len princípy rímskokatolíckej cirkvi. Je to ako fasáda katedrály, ale nakoniec je to ako stodola.“
Benedetti však vyjadril presvedčenie, že v budúcnosti svoj spor na spoločensky liberálnom Ústavnom súde vyhrá.
„Kongres bol pre nás užitočným tréningom, aby sme boli dobre pripravení na Ústavný súd a dosiahli to, čo sa zaručuje LGBTI populácii,“ povedal Benedetti, odkazujúc tak na čoraz dlhší zoznam, ktorý zahŕňa „lesbičky, gayov, bisexuálov, transsexuálov a intersexuálov“.